Kapela prijme nového člena, známeho klaviristu Pavla Bartovica, ktorý s nimi odohrá tri slovenské aj tri pražské koncerty – Elán 70, Elán pre Vaša aj Elán Rock Symphony.
A ešte jedna dobrá správa: Elán má po piatich rokoch novú pesničku – slaďák Znova sa ma dotkni, ktorú skomponoval klávesák Ľubo Horňák na text Juraja Soviara. Dvojica Ráž – Baláž mala pri rozhovore dobrú náladu a pri mnohých bleskových odpovediach sme sa všetci smiali
Páni, vraj Elán na koncertoch vždy bojuje ako o život a nikdy nie je vopred vyhraté. Ako to bude teraz?
Jožo Ráž: Zasa nie je vyhraté, ako vždy.
Ján Baláž: Bude to o život.
Jožo Ráž nám kedysi prezradil, že klasiku počúva raz za tri roky. Chystáte koncert so symfonikmi nazvaný Elán Rock Symphony, dá sa to brať ako klasika?
Ráž: Bude to pre nás niečo nové a dúfam, že symfonici sa prispôsobia nášmu rytmu.
Elán vraj robí dobré pesničky a to je celé. Keď sme robili rozhovor v roku 2016, vyvolali ste rozruch pesničkou Juraja Soviara Z tričiek zúri Che Guevara. Máte dnes nejakého obľúbeného revolucionára?
Ráž: Guevara je výborný stále, revolucionárov je stále menej, ale dúfam, že nejakí dobrí sa vynoria.
Baláž: Voľakedy po revolúcii sme občas písali nejaký protestsong a teraz ich asi budeme písať viacej, lebo je viacej problémov.
Vaším obľúbeným textárom je Boris Filan, ktorú pesničku vám napísal naposledy? Alebo ktorá od neho je vaša obľúbená?
Ráž: Moja obľúbená je Cigary idú do neba, to je jedna z jeho posledných…
Baláž: A posledná bola Nedráždi Ráža bosou nohou.
Zaznie aj na symfonickom koncerte?
Baláž: Myslím, že nie je vo výbere.
A je už jasné, ktoré pesničky na tom koncerte zaznejú?
Ráž: To je jasné.
Tak prezraďte viac, aby ste nás navnadili.
Baláž: Bude tam 27 pesničiek.
Dá sa symfonický koncert ešte niečím tromfnúť? Veď to nebude váš posledný koncert, alebo áno?
Ráž: Tak každý náš koncert je posledný, lebo neviete, čo sa stane ďalší deň, ale dúfam, že neumrieme. Ešte to nevzdávame.
Baláž: Život beží ďalej a ako som spomínal, bude to o život.
Koncerty chystáte aj k sedemdesiatke. Vy, pán Baláž, ste ju už mali, Joža Ráža čaká v októbri. Zmenila vám nejako život? Čo môžete Jožovi poradiť?
Baláž: Neber lieky!
Jožo: Neberiem.
Po dlhšom čase má Elán novú pesničku – Znova sa ma dotkni. Ako táto pesnička vznikla?
Ráž: Tú pesničku stvoril náš klávesák Ľubo Horňák spolu s textárom Ďurom Soviarom a je to veľmi intímna pieseň, o ktorej vám pravdu môže povedať len Ľubo, lebo je to jeho vec.
Elán vlani prišiel o Vaša Patejdla, ako vyriešite jeho neprítomnosť na vašich koncertoch?
Baláž: Neprítomnosť nie je dobré slovo, lebo Vašo s nami ostáva navždy. Potrebujeme však živé ruky, tak sme do kapely prizvali nového člena, známeho klaviristu Paľa Bartovica. Bude s nami hrať, aby sme nemuseli používať nejaké mašinky alebo hrať na half playback, my totiž vždy hráme naživo.
O koncerty v Prahe aj v Bratislave je veľký záujem, dva už sú vypredané, tretí sa dopredáva. Je ešte šanca, že nejaký koncert pribudne?
Baláž: Nedá sa to vylúčiť, uvažujeme, že by sme niekde na Slovensku ešte koncert pridali. Keď bude správny čas, v správnu chvíľu to oznámime.
Bude každý koncert iný alebo by vaši fanúšikovia mali ísť na viaceré koncerty?
Ráž: Väčšina ľudí má kúpené lístky na všetky, každý bude trošku iný, ale v zásade to bude vždy Elán, to je bez debaty!
Hovorí sa, že dnes sú všetci ľudia rozvadení. Postihlo to aj vás? Mali ste v kapele niekedy hádky? Máte ich dnes?
Ráž: Nikdy sme hádky nemali a dúfam, že ani nikdy nebudeme mať.
Baláž: Súhlasím.
Vy dvaja sa vždy tak zhodujete?
Ráž: Preto sa nehádame.
Je hudba dobrá aj na zmierovanie? Ktorá vaša pieseň tak pôsobí?
Ráž: Skoro všetky, ale to by bolo dobré opýtať sa ľudí, ktorá pesnička im pomohla uzmieriť sa či udobriť.
Koncerty bývajú miestom porozumenia, duše sa tam spoja. Zažívate to stále? Ako na vás pôsobí láska publika?
Ráž: Betálne, to je všetko, čo od toho chcem.
Baláž: Keď sme v Prahe vyšli na pódium a bolo tam okolo stotisíc ľudí, počul som, ako každý dýcha, skoro sa mi zdalo, že počujem, ako tlkocú srdcia.
Nikdy ste publikom nepohŕdali? Môže vôbec hudobník publikom pohŕdať?
Ráž: Iba ak je debil.
Baláž: Môže, samozrejme.
Ale vám sa to nestalo.
Baláž: Základná preambula znie: Musíš zahrať koncert tak, aby ľudia prišli aj nabudúce, prečo by som mal ľuďmi pohŕdať?
Ráž: Tak vyskytlo sa, že nám na koncert prišli skupiny len preto, aby provokovali, vtedy som sa chodil biť.
A nepovzbudilo ich to, aby prišli aj nabudúce?
Ráž: Väčšinou neprišli, boli skrvavení.
Vedia vaše deti spievať vaše pesničky? Jedno kapelové dieťa je dokonca minister, vie aj spievať?
Ráž: Samozrejme, neviem presne, ktorú má obľúbenú. Myslím, že má rád všetky.
Baláž: Ja som sa na to detí nepýtal, ale viem, že sa tým zaoberajú. Nenútim ich, nechávam im voľnosť, nech si vyberú, čo chcú.
Apropo, nemáte tendenciu hovoriť teraz do dopravy?
Ráž: Nie.
Baláž: Ja áno, ale je mi to prd platné.
Cítite, že ste mali, alebo máte – cez vaše umenie – vplyv na Slovensko?
Ráž: Ťažko povedať, nejaký vplyv asi máme – dúfam, že tie dobré myšlienky. Všetci chcú, aby som povedal svoj názor na situáciu v Česku a na Slovensku a ja mlčím, lebo keby som povedal svoj názor, tak ma zabijú.
Ako naberáte nové sily? Čo budete robiť v lete?
Ráž: Fíha, to neviem. Ale určite budeme cvičiť program koncertu a inak sa budem snažiť byť čo najšťastnejší.
Baláž: V lete budeme sily skôr strácať, lebo budeme cvičiť.
Zdá sa vám sedemdesiatka vysoký vek? Zmenili ste niektoré svoje zvyky?
Baláž: Žijeme tak ako predtým, zvyky sme nezmenili.
Ráž: Žijeme ako predtým, len je to stále drahšie.
Kedysi sme sa vás pýtali, s kým by ste si chceli zaspievať a Jožo Ráž povedal, že s Freddym Mercurym. To už nepôjde, ale do Bratislavy sa chystá prísť Brian May z kapely Queen. Ten by vás nezaujímal?
Ráž: Zaujíma ma ako vynikajúci gitarista, to je bomba, jasné, ale netrúfam si s ním zaspievať, to asi nepôjde.
A máte nejaký iný sen, s kým si zaspievať?
Baláž: O takých veciach som nikdy nerozmýšľal, skôr ma zaujímalo, aby sme to my urobili dobre.
Alebo neponúkajú sa vám mladí hudobníci na spoluprácu?
Ráž: To sa ponúkajú stále, to nie je problém, chcú s nami spievať a chcú, aby sme spievali ich pesničky, ktoré oni vytvorili, ale to je dosť ťažké. Nikoho nepoznám, takže u mňa to neprichádza do úvahy.
Máte čas sledovať umenie? Zaujalo vás niečo zo slovenského? Chodíte na výstavy či do divadla? Jožo mal v mladosti dokonca permanentku do opery…
Ráž: To som mal, so sestrou som chodil na koncerty. Nemám však žiadnu predstavu, čo je v slovenskom umení dobré – okrem nás teda!
Baláž: Ja mám zopár umelcov kamarátov, ale žeby som chodil na výstavy, to nie. Skôr idem ku kamarátovi do ateliéru, pozriem sa, čo robí – napríklad Ďuro Čutek, s tým sme vyrástli na jednom dvore, s ním sme dobrí kamaráti, mám od neho nejaké sochy. Ďalší kamarát Tiborko Bártfay už dávnejšie zomrel, mám rád aj Ondra Zimku.
A čo filmy? Chodíte do kina alebo sledujete streamovacie služby?
Baláž: Ja skôr pozerám športové prenosy, voľakedy som chodil do kina, teraz mám málo času. Naposledy ma zaujal rakúsky hraný film o konci druhej svetovej vojny, o Hitlerovi, bolo to fantasticky urobené, z pohľadu jeho sekretárky.
Jožo má vraj rád detektívky…
Ráž: V kine som nebol 20 rokov, keď si niečo pozriem, tak doma v telke. Ale ako sme hovorili o tých umelcoch, spomeniem vynikajúceho fotografa Tibora Huszára. Ten nám kedysi urobil vynikajúce fotky.
Chýba vám Vašo Patejdl? Citujete ho niekedy?
Baláž: Boli sme ako rodina, prežili sme život spolu, samozrejme, že nám chýba.
Ráž: Vašo je nenahraditeľný, je tu stále, bez debaty.
Ale neprichádzalo do úvahy, že by po jeho odchode Elán skončil?
Baláž: To nebolo ani jeho prianie, takže pokračujeme.
Keby ste dnes boli mladí, venovali by ste sa hudbe, žili by ste v Bratislave, alebo by ste podporili odliv mozgov a skúšali to niekde v zahraničí?
Ráž: Mne je doma dobre, aj keď je ťažko žiť v tejto krajine. Ale už by som sa nikam nehrabal.
Je koncert v Česku niečo iné než doma?
Baláž: Ani nie, v Čechách sme domestikovaní, poznajú naše pesničky tak ako doma.
Za roky svojej kariéry ste stretli množstvo zaujímavých ľudí, raz ste nám spomínali šéfa ruského vesmírneho mestečka Georgija Beregového. Kto bol ešte pre vás výnimočný?
Ráž: Napríklad členovia skupiny Chicago, ktorých sme raz stretli po koncerte v Kodani. Náhodne sme ich stretli na ulici, išli oproti nám. Tak sme vytiahli fľašu slivovice, nech si s nami vypijú, že ich uznávame. Vypili slivovicu, rozlúčili sme sa a bolo.
Baláž: Ja som raz ešte pred Elánom hral vo Švédsku a ako kukám, vravím: Chalani, nie je to tam Olof Palme? Šiel som sa opýtať a bol to on, dal si s nami pohár vínka. Takéhoto špičkového svetového politika som stretol. To je odkaz pre politikov, o ktorých sa dnes nechceme baviť: on tam sedel sám, bez ochranky, medzi ľuďmi. Preto som aj najskôr pochyboval, či je to on. Dokonca prišiel vlakom na stranícku schôdzu. To u nás nefunguje.
Aký musí byť človek, aby vás zaujal?
Ráž: Múdry a spravodlivý.
Poznáte dobre Európu? Mala by mať Európa viac spoločných festivalov? Aj keď vy tuším neradi vystupujete na festivaloch…
Baláž: Pochodili sme nejaké festivaly, veď v každom štáte sú aspoň dva-tri veľké festivaly. To je taký letný happening, pre mňa má lepšiu atmosféru koncert. Festival je ako taký jarmok.
Keď ste cestovali po svete, mali ste čas si niečo aj poobzerať? Prírodu či nejaké pamiatky?
Baláž: Keď som bol v Lillehammeri, tak som si zalyžoval. Vo Florencii som sa pozrel na sochu Dávida.
Urobil na vás Michelangelov Dávid dojem?
Baláž: Svojím spôsobom áno. Neviem, kvôli čomu bol slávny. Zdá sa to aj ženám čudné?
Ráž: Ja som prešiel celý svet niekoľkokrát, videl som všetko, čo sa dalo vidieť, dnes už sa mi nechce chodiť nikam.
V roku 1993 ste boli prvými účastníkmi Eurovízie, kde ste vystúpili s pesničkou Amnestia na neveru. Čomu by ste dali amnestiu dnes?
Ráž: To je ťažká otázka.
Baláž: Až budem prezidentom, poviem vám.
Chceli by ste byť prezidentom?
Baláž: Nie! Nejako som sa ale musel vyhovoriť.
Tak ešte sa vráťme k Borisovi Filanovi. Jožo nám raz povedal, že nečíta jeho knižky, lebo všetko, čo v nich popísal, s ním zažil a pozná to. No vraj dúfate, že nejakú serióznu knižku napíše…
Ráž: To stále dúfam, takú, akú by som chcel, ešte nenapísal.
Dajte mu objednávku.
Ráž: To sa s ním nedá, píše si, čo chce. Vynikajúco.
Ako sa chystáte pred koncertom? Napríklad sa už od rána kúpete a parádite?
Baláž: Keď som pri mori, od rána sa kúpam – ale pri mori väčšinou nehrám.
Ráž: Ja nič, len si pred koncertom dám jedného panáka. A čo po koncerte? To je zakázaná téma.
Keď dlho nie je koncert, ste nervózni, že sa nič nedeje?
Ráž: Som rád, že mám pokoj.
Vznikne z chystaného symfonického koncertu aj televízny záznam?
Obaja: Určite.
Čítajte viac Recenzia: Jožo Ráž neotvorí podzemie svojej dušePred časom televízia odvysielala aj dokument Večný Jožo alebo ako som stretol hviezdu. Musel vás naň jeho režisér Ján Gogola ml. dlho prehovárať?
Ráž: Zo začiatku nie, myslel som si, že je to dobrý nápad, išiel som do toho a roky som to s ním točil. Potom sa stále zo mňa snažil dostať niečo, čo by o mne nikto nevedel. Lenže to sa u mňa nedá.
Už o vás všetko vieme?
Ráž: To nie, čo neviete, to sa nedozviete. Čo je tajné, s tým sa nedá nič robiť.
Máte veľa tajných vecí?
Ráž: Dosť.