S Tomášom Kikom sme spolužiaci z vysokej školy, a tak si ho dobre pamätám ako obrovského fanúšika Jeana-Michela Jarra. Že raz bude fotiť jeho koncert práve v Bratislave, by azda ani jednému z nás nenapadlo. Lenže kto pozná Tomáša, vie, že preňho skoro nič nie je nemožné. Dajme mu teda slovo, nech nám príbeh o Jeanovi-Michelovi porozpráva sám:
Kyslíková maska pre Jarra
"Asi každý má nejakú hudbu, ktorá ho sprevádza životom, pre mňa to bola hudba Jeana-Michela Jarra. Prvýkrát som ho zaregistroval pred vyše 30 rokmi, veľa zážitkov z detstva sa mi s ním spája. Keď som po rokoch, už ako hovorca aeroliniek Sky Europe, zistil, že s nami v roku 2008 z Bratislavy do Košíc letí Jarre na svoje turné Oxygene Tour, s kolegom sme si vybrali ten istý let. Vyhradili sme pre Jarra a jeho tím miesta vpredu, občerstvenie a prosecco. A keďže to bolo Oxygene Tour, Jarre od nás dostal kyslíkovú masku.
Pozrite si unikátne fotografie z koncertu Bridge from the Future z Bratislavy
Pozval nás na koncert do Košíc, kam sme však pre pracovné povinnosti nemohli ísť. Videl som ho len deň predtým ako platiaci zákazník v Bratislave na Pasienkoch. Vtedajší obchodný riaditeľ aeroliniek mal rôzne netradičné nápady, napríklad že sa na palube budú robiť ochutnávky vína, módne prehliadky – to bola zlatá éra vznikajúcich prémium nízkonákladových leteckých spoločností, ktoré chceli zákazníkom ponúknuť niečo viac než len lacný let.
Chceli sme ľudí lákať na to, že lietanie je zážitok. Jarre ako priekopník elektronickej hudby robil dovtedy nevídané veľkolepé koncerty v Houstone, v Lyone, v Paríži, má niekoľko zápisov v Guinnessovej knihe rekordov. Napadlo nám, že oslovíme Jarrovu produkciu, či by nemali záujem urobiť koncert na palube lietadla – on totiž o takom niečom sníval, že by to bolo zaujímavé prepojenie technológií a umenia. Francúzska zástupkyňa Sky Europe sa teda spojila s Jarrovou produkciou, Francúzov to zaujalo, nevyzeralo to nereálne – akurát sa toho aerolinky už nedožili, lebo v roku 2009 skončili a projekt so Jarrom sa už nikdy nezrealizoval.
Vďaka tomu som však zostal v kontakte s Louisom Hallonetom, ktorý patril do Jarrovho produkčného tímu. Vďaka nemu som sa bol pozrieť aj úplne náhodne na Jarrovom koncerte v Dortmunde, keď som ako technický špecialista rozhodoval medzinárodné preteky a koncert sa konal hneď vo vedľajšej hale. V roku 2016 Jarre prišiel v rámci turné Electronica do Viedne a Bratislavy a vtedy som sa s Louisom dohodol, že by som im urobil z koncertu nejaké fotografie.
Foto: Tomáš Kika
Na novinársku fotografiu som sa špecializoval už počas štúdia žurnalistiky v Bratislave, rád navždy zastavujem momenty, ktoré sa už nikdy nezopakujú, navyše sa fotografovanie dobre snúbi s mojimi ostatnými aktivitami. Moje zábery si našli cestu aj do National Geographic či získali čestné uznania v medzinárodných súťažiach. Aj v leteckej záchranke visím na navijaku pod vrtuľníkom vždy s fotoaparátom. Vo fotografii milujem reportáž, nie som doma v štylizovaných žánroch, krajinkách či svadbách. Samozrejme, niekoľkým kamarátom som svadby fotil, ale aj vtedy som ich upozornil, že dostanú reportáž.
Ale vráťme sa k Louisovi Hallonetovi. Ponúkol som mu tiež reportážny pohľad a on mi sľúbil prístup k javisku, aby som si to mohol vyskúšať. Keďže Jarrovmu tímu sa fotky z Bratislavy páčili, zavolali ma fotiť koncert aj do Viedne. V zákulisí som stretol päť ďalších fotografov, ktorí sa nahrnuli k britskému promotérovi a on sa pýta: Ktorý je Tomáš? Poď dnu. Jarre prišiel s pohárom šampanského a poďakoval mi za fotky, urobili sme si selfíčko… Bolo to tzv. meet and greet, pre mňa veľká vec, že ma rozpoznal a že som sa mohol stretnúť s človekom, ktorého hudba bola pre mňa vždy dôležitá.
Neraz som si predstavoval, kde všade by sa jeho veľkolepé koncerty mohli zasadiť – veď Jarre rád experimentuje. Na prelome rokov 1999 a 2000 koncertoval pri pyramídach v Gíze alebo ešte v roku 1992 robil projekt Swatch The World v Zermatte s kulisou Matterhornu (oslavovali vtedy predaj milióntych hodiniek Swatch). Jarre proste dokáže urobiť koncertnú šou aj v náročných terénnych podmienkach. V roku 1981 ho pozvali koncertovať do Zakázaného mesta v Číne. Preto ma lákala predstava tvorivo sa podieľať na niektorom Jarrovom projekte.
Čítajte viac Vesmírne legendy Jean-Michel Jarre a Brian May zahrali v Bratislave
Houston a Fiona
Jean-Michel Jarre predal vyše 80 miliónov albumov, má ohromné množstvo fanúšikov, ktorí sa ho chcú dotknúť, iným už možno tento 75-ročný hudobník nič nehovorí. Hoci v posledných rokoch má projekty, kde sa spája s velikánmi elektronickej hudby od Pet Shop Boys po jedného z celosvetovo najpopulárnejších dídžejov, Holanďana Armina van Buurena, dôstojne surfuje aj na vlne dnešnej elektronickej hudby. A Jarre akoby mal elixír mladosti – aj so súčasnou manželkou, 58-ročnou čínskou herečkou Gong Li. Aj tá sa prišla na bratislavský koncert pozrieť. Keď ich zastihnú paparazzovia v Paríži, vždy riešia, ako dobre tento pár vyzerá. Jean Michel je mladý duchom, veľmi akčný, ale aj náročný na kvalitu i ľudí.
Foto: Tomáš Kika
V roku 2016 som teda Jarrovi poslal fotky, vraj sa mu páčili a život šiel ďalej, ja som sa venoval svojim fotoprojektom a práci. Keď som sa dozvedel, že v Bratislave sa bude konať vedecko-hudobný festival Starmus, kam pozvali aj Jeana-Michela Jarra, ozval som sa jeho osobnej asistentke Fione Comminsovej. Tá je v Jarrovom tíme od roku 1986, v tom roku v apríli mal Jarre koncert v Houstone – hrali tam pesničku pre astronauta a saxofonistu Rona McNaira. Tento Jarrov priateľ zahynul dva a pol mesiaca predtým pri nehode raketoplánu Challenger, pôvodne mal na Jarrovom koncerte vystúpiť, dokonca plánovali saxofónovú nahrávku z kozmu. Nakoniec Jarre skomponoval samostatnú skladbu venovanú Ronovi McNairovi.
Pri tomto veľkom zaoceánskom koncerte (s odhadovaným počtom 1, 5 milióna návštevníkov sa ocitol v Guinnessovej knihe rekordov na dlhý čas ako najväčší vonkajší koncert) dával dokopy tím pre Jarra Francúz Loic Montagnac. Toho oslovil jeden z najbližších spolupracovníkov Jarra, zvukový inžinier Michel Geiss. Tento hudobný inžinier k Jarrovi doviedol množstvo muzikantov a spolupracovníkov.
Jarre totiž naozaj začínal ako experimentálny hudobník v kuchyni, prvý album Oxygene nahrával vo svojom byte. Neskôr si ho všimol Francis Dreyfus a vyše 20 rokov mu vydával albumy, hoci dnes už Jarrove albumy vydáva Sony Music. S Dreyfusom robil všetky tie megalomanské projekty.
Keď Michel Geiss doviedol Loica, ten prišiel aj s manželkou Fionou Comminsovou, a keďže Jarre nemal nikoho na PR a logistiku, odporučil mu Fionu. Tá od koncertu v Houstone začala pre Jarra pracovať. Zaujímavé je, že Jarre si celkom potrpí na to, aby ľudia, čo preňho niečo robia, boli vždy podpísaní pod jeho projektmi. Fiona je pôvodom Írka, verný Jarrov „parťák“, bola v roku 1997 pri Jarrovom koncerte v Moskve pre 3,5 milióna ľudí, to číslo je dodnes neprekonané. Ozval som sa teda Fione, na ktorú som mal kontakt ešte z čias turné Electronica. Na druhý deň som od Fiony dostal e-mail, že sa na mňa, samozrejme, pamätajú a chceli by ma. A potom bolo dlho ticho.
Foto: Tomáš Kika
Svalovica z fotenia
Pôvodne sa mal koncert v rámci Starmusu konať na Moste SNP, ale pre statiku by to nebolo možné, pódium teda postavili na parkovisku v Inchebe. Asi dva týždne pred Jarrovým koncertom sa ozvala Fiona, volali sme spolu asi 40 minút. Prišiel som pred šou, stretol som sa s Jarrovým výkonným producentom a s väčšinou ľudí, čo sa na koncerte podieľajú. Bolo zaujímavé vidieť, ako takáto šou s unikátnymi vizuálnymi efektmi a lasermi, s pyrotechnikou vzniká. Diváci vidia len špičku ľadovca.
Jarre je detailista, večer pre koncertom som sa zúčastnil na dôležitej a náročnej kostýmovej skúške, čo bol v podstate celý koncert nanečisto. Ladili sa veci, ja som si niekoľkokrát prešiel pódium, robil som si fotky, keď Brian May a ďalší hudobníci si poobede prišli vyskúšať zvuk. Keď sú tam večer svetlá, bodové svetlá, všetko vyzerá inak, nastúpi aj adrenalín. Večer býva zima, ale toľko som behal, že som ju vôbec necítil – po obidvoch dňoch som skončil so svalovicou na stehnách. Človek si neuvedomí, že dve hodiny je v permanentnom napätí – buď skrčený, alebo pobehuje.
Po nácviku, ktorý sa skončil o jedenástej v noci, si sadol Jarre do kresla ako režisér a aj s Fionou kontrolovali vizuály, lasery a techniku, prechádzali si každý jeden obraz až do štvrtej ráno, kým neboli stopercentne spokojní. To som obdivoval, keď som o jednej v noci upravoval fotky na sociálne siete, bol som nevyspatý. Pochopiteľne, fotografov bolo viac, Jarre mal aj svojho francúzskeho fotografa, ktorý robí grafiky jeho albumov a napríklad vymyslel vizuál s naším Ufom Bridge from the Future – Most z budúcnosti. Eric je milý malý Francúz s dvoma foťákmi na krku, ktorý sa dal nájsť podľa dymu – fajčil elektronickú cigaretu s vanilkovou príchuťou.
Čítajte viac Jean-Michel Jarre zlomil kedysi srdce najkrajšej Francúzke. Tesne pred svadbou sa prevalila nevera s hviezdou z kultového filmu 90-tych rokov
Fiona ma požiadala, aby som organizoval celú fotografickú skupinu, pretože sme nefotili len Jarra, ale celú šou. Boli sme šiesti, ktorí fotili pre produkciu. Stretával som sa aj s režisérom TV prenosu Petrom Núňezom. Dohodli sme sa, že javisko musí byť čisté, aby sa po ňom dalo ľahko pohybovať. Išlo aj o bezpečnosť – na zemi sú káble, síce prelepené, ale aj tak hrozí nehoda. Celý koncert sa hrá naživo, Brianova elektronická gitara bola zapojená cez zosilňovač na tri obrovské kombá s brutálnym výkonom.
Keď som sa tam pohyboval, bol som taký ohučaný, že na druhý deň som sa cítil ako po opici. Pred kombami boli mikrofóny a keď som na živom koncerte cúval zo stredu pódia, nohou som ťukol do mikrofónu, ktorý sa dotkol komba – hneď si to všimol zvukár. Na takéto veci si treba dávať pozor. Dohodlo sa, že na pódiu budem len ja – bola to pre mňa česť aj obrovská výzva. Mal som len jeden pokus na každý záber a fotky sa muselo podariť, lebo nikto iný tam so mnou nebol.
Brian je neriadená strela
Niežeby som mal trému, ale keď som videl davy prichádzajúce na koncert, na pokoji to človeku nepridá. Navyše na záver mal mať Jarre príhovor a Fiona ma poprosila, aby som to naživo pretlmočil. Bol som pripravený vziať mikrofón. Netušil som, čo bude Jarre rozprávať. Bol som vzadu na javisku, ale Jarre to vysypal všetko v jednom kuse a nedal mi príležitosť na tlmočenie. Potom sa otočil a ukázal na mňa, že chce fotku s publikom. Takže namiesto tlmočenia vznikol fantastický záber, ako Jean-Michel stojí s vystretými rukami a za ním obrovský dav. Vzniklo to v šialených svetelných podmienkach, niečo, čo sa naozaj nedá nacvičiť. Rovnako neriadená strela je Brian May, ktorý stále improvizuje a na konci milo premenoval Jeana-Michela na Jeana-Paula.
Dohodli sme sa, že budem mať v ušiach slúchadlá – monitory podobne ako hudobníci. Šlo mi o to, aby som mal pred burácajúcou aparatúrou ochránený sluch a počul pokyny. Na pódiu je totiž oneskorenie, celá aparatúra hrá na publikum a muzikanti to počujú inak. Veľmi dobre sme sa zohrali, snažil som sa byť tieňom kamery, aby som nebol v obraze. Ale kamier bolo viac, lietalo tam šesť alebo sedem dronov, dronoví operátori boli nesmierne zruční. Museli sa dodržať bezpečnostné opatrenia – drony nesmeli lietať nad pódiom, Most SNP bol uzavretý aj preto, aby neboli oslepené autá, aby sa nepreťažil. Nápor ľudí idúcich jedným smerom vyvoláva vibrácie a rozhojdávanie mosta. Vždy sme ráno dostali predpoveď počasia, našťastie v deň koncertu bola na rozdiel od dlhodobých predpovedí jasná obloha.
Foto: Tomáš Kika
Keď som sa Jarra po skúške pýtal, či som ho pódiu s objektívom fotoaparátu neraz takmer pred jeho tvárou nerušil a či je spokojný, povedal: cíť sa ako doma, tak sa mi to páčilo. Zdôraznil, že preňho sú zaujímavé zábery, kde vidno preklenutie starého analógového sveta – doniesol klasické analógové syntetizátory zo 70. rokov, na ktorých začínal a na ktorých urobil pôvodné zvuky. Dnes ich digitálne synťáky dokážu imitovať, ale už nie ich tak urobiť. Jarre mi povedal, že môže mať akúkoľvek víziu veľkolepého projektu, ale bez šikovných ľudí to nedokáže, potrebuje ich. To nie je klasické celebritné správanie.
Bolo príjemné zistiť, že koncertom sa to neskončilo – stretli sme sa aj deň po koncerte na tlačovej konferencii a potom sme absolvovali návštevu u prezidentky Zuzany Čaputovej aj spoločnú večeru spojenú so sledovaním záznamom koncertu. Bola to pre mňa vynikajúca škola – konečne sme ten koncert videli na youtubovom zázname a rozobrali ho. Neskôr z tohto streamu vznikne film. Pozeral som ten záznam s napätím, aj keď som vedel, že by ma tam veľmi nemalo byť vidieť. Bol som celý v čiernom. Tešilo ma, že sme so Jarrom o fotkách diskutovali, nebral ma ako nejakú servisnú zložku, so záujmom si fotky pozrel a sám vyberal.
Foto: Tomáš Kika
Jarre so mnou komunikoval aj počas koncertu, mal víziu, aké obrazy chce a tešilo ma, že aj na mojich fotografiách ilustroval typy záberov pre priamy prenos. Mojou výhodou je, že nie som veľmi vysoký, viem sa na pódiu skryť, aj Jarre ocenil, keď som sa vedel skryť za jeho magický pult. Kolegovia precízny Ján Karaffa a šikovná fotografka koncertov Dagmar Pappová fotili z koncertu celky, taký koncert nedokáže odfotiť jeden človek. Len pódium široké 50 metrov stavalo dvesto ľudí, nadizajnoval ho sám Jarre, vyrobili ho v Nemecku, obrazovky boli z Anglicka a všetky vizuálne efekty a lasery robila talianska spoločnosť. Keď som dofotil, bol som spotený ako myš, ale šťastný.
Každá Jarrova šou je unikátna, naozaj dokáže urobiť čosi futuristické a vizionárske, spojiť technológiu a umenie. Úžasne vyzneli aj trombonisti a spevácky zbor Slovenskej filharmónie v Dvořákovej skladbe Novosvetská, multiinštrumentalistka Adiescar Chase pôsobila nežne žensky, perkusionista Claude Samard-Polikar sa dopĺňal s robotmi a dronmi a na záver prišiel rocker Brian May so svojím úchvatným gitarovým sólom. Jarre koncert uzavrel skladbou Bratislava Time, ktorú zahral na laserovej harfe. Sám Jarre niekoľkokrát zdôraznil, že robí živú šou a netočí videoklip, ak sa teda na pódiu mihne fotograf či kameraman, je to súčasť veľkolepého projektu, ktorý rád dizajnuje do posledného detailu."
