Na hudobnej scéne ste už 35 rokov. S akými pocitmi spomínate na svoje začiatky?
Yxo: Bola to jedna veľmi rýchla jazda, žili sme zo dňa na deň a neriešili sme, čo bude o týždeň, o mesiac alebo o 35 rokov. Boli sme mladí ľudia s množstvom energie, bolo to perfektné.
Fefe: Nebolo to len o koncertoch. Yxo s Ďuďom mali ledva 18 rokov, my sme boli starší o nejaké dva-tri roky. Mesto malo vždy nejakú komunitu, ktorá mala rada istý druh hudby, mala svoj štýl obliekania, a my sme do nej vtedy patrili. Pohybovali sme sa medzi Umelkou a Funusom, v Redute bola veľká krčma, kam chodili ľudia v dlhých kabátoch so všelijakými účesmi. Nebolo to teda iba o hudbe, vyplynulo z toho aj naše hranie a kamarátstva. Mestá – nielen Bratislava – majú vždy takého podhubie medzi mládežou.
Tybyke: Bolo to naozaj skvelé obdobie. Nešlo o to, ako dlho budeme hrať, robili sme to hlavne preto, lebo nás to baví. Chceli sme vydať aspoň jednu platňu, čo sa nám podarilo v roku 1992, a našťastie v tom pokračujeme až doteraz.
Čítajte viac Hex a Emma Drobná: Sme na rovnakej vlnovej dĺžke. V hudbe vek nevnímame
Mali ste v tom období nejakú kapelu, ku ktorej ste vzhliadali?
Tybyke: Volali nás The Cure za päť korún. Teraz to už neplatí, už sme možno aj za pätnásť. (smiech) The Cure máme stále radi a okrem nej je ešte niekoľko kapiel, ktoré zostali v našom vnútri celých 35 rokov a dodnes ich počúvame.
Fefe: Počúvali sme The Cure, boli sme na ich koncerte a znamenalo to pre nás veľmi veľa, od toho sme sa odpichli. Každý muzikant vie, že málokto vytvorí niečo z vlastného vnútra, čo nie je ovplyvnené ničím iným. Ako sa hovorí, „šikovne ukradnúť je najviac“. (smiech)
Yxo: Formovala nás The Cure, počúvali sme aj Depeche Mode a podobné kapely. Aj vďaka nim sme začali hrať. Dnes to už nerobíme podľa konkrétnych vzorov, ale podľa toho, ako to my sami máme radi. Už sme sa nejako vyprofilovali a ľudia vedia, že toto je zvuk Hexu.
Ako by ste opísali smer, akým sa v priebehu rokov vyvíjala vaša kapela?
Yxo: Na začiatku to bolo veľmi živelné. Martin Sarvaš, ktorý nás na začiatku chvíľu manažoval, vymyslel, že skupina Hex je „veselá gitarová smršť“. Nasledovali rôzne obdobia, raz sme boli hore, raz dole. Posledné roky sa nám darí, ľudia sa z nás tešia a húfne chodia na koncerty. Máme za sebou desať albumov, výbery, kompilácie a je super, že nás to stále baví. To je najdôležitejšie.
Fefe: Myslím si, že sme mali jedno veľké šťastie – začínali sme ako žánrová kapela, ktorej sa z tej žánrovosti podarilo vystúpiť. Nezostali sme zaškatuľkovaní, ale nebol to z našej strany žiaden kalkul, hrali sme to, čo sa nám páčilo. Naša generácia navyše prešla všetkými možnými technologickými vymoženosťami, ktoré prichádzali. Dnes si už človek môže doma v obývačke bez problémov nahrať platňu, no v tej dobe sa začínalo vo veľkých štúdiách. Najprv sme to nahrali na „kazeťáky“, neskôr prišli „synťáky“, a to všetko ovplyvňovalo aj zvuk a smerovanie kapely.
Čítajte viac ROZHOVOR: Odpoveďou na všetko je láska. Aspoň podľa skupiny Hex
Keď ste počas svojej kariéry skúsili nejaký ten experiment, cítili ste vzrušenie alebo skôr neistotu z neznámeho?
Yxo: Najmä tretí album bol celkom experimentálny, pretože Ďuďo v tom čase začal študovať kompozíciu na Vysokej škole múzických umení a my sme dovtedy boli skôr takí pankáči. Niekedy sme tomu úplne nerozumeli, ale on to mal všetko pripravené. Bol to ťažší album, aj nás to trochu postihlo, pretože nás vtedy vyhodilo nadnárodné vydavateľstvo, v ktorom sme dovtedy boli, no na druhej strane nás to aj nakoplo. Uvedomili sme si nejaké veci a hudbu sme začali robiť trochu jednoduchšie – nie primitívne, ale naše skladby boli obyčajnejšie. Potom vznikol album s názvom Ultrapop, ktorý dostal Slovenskú Grammy, a znova sa to rozbehlo. Mali sme teda aj obdobie, kedy sme experimentovali, ale potom sme si povedali, že to najvlastnejšie pre nás sú obyčajné pesničky.
Tybyke: Nebolo to o tom, že nás musia hrať rádiá – hrali sme to tak, ako sme to cítili. Vtedy boli rádiá ku kapelám zhovievavejšie, zahrali im ich skladby, dnes už to majú hudobníci horšie. Existujú všelijaké „call-outy“, či ich vôbec zahrajú, alebo nie. Spievaš po anglicky, to sa nám nehodí… Možno je dnes ťažšie začať, aby sa človek vôbec niekam dostal.
Fefe: Mladé kapely to majú extrémne ťažké, absolútne im to nezávidím a je mi hrozne ľúto, ako sa niektoré médiá stavajú k slovenskej hudbe, ktorá je podľa mňa fantastická.
Yxo: Teraz ale vedia kapely dobre fungovať cez streamingové služby, a tam si ich ľudia nájdu – prípadne aj cez YouTube. Ono sa to mení, rádiá sú pre kapely nášho typu dôležité aj dnes, radi s nimi spolupracujeme, ale tie mladé kapely sa môžu objaviť aj inde a keď v sebe niečo majú, ľudia si ich nájdu.
Nedávno ste predstavili klip k piesni Iná ako ostatné. Jej pôvodná verzia vraj bola tvrdšia, prečo ste sa rozhodli zjemniť ju?
Fefe: Tá skladba je v podstate taká, akú som ju vymyslel. Začali sme skúšať album v skúšobni a vždy, keď človek hrá na živých nástrojoch, rozblázni ho to a zahrá to tvrdšie. V štúdiu sme však počuli, že to nie je celkom správna cesta.
Tybyke: Ja by som ale neskladal zbrane, raz to vydáme aj v tej pôvodnej verzii, pretože bola dobrá. (smiech)
Fefe: Aj Šarkan nám po príchode do štúdia povedal, že sa mu to zdá tvrdé. Teraz to znie celkom dobre.
Čítajte viac ROZHOVOR: Šarkan priniesol skupine Hex nový element
Na skladbe sa podieľalo aj trio Serenaders' Sisters. Aká bola spolupráca?
Yxo: Keď bola skladba dokončená, niečo nám tam chýbalo. Spomenul som si na kapelu Bratislava Hot Serenaders, v ktorej spievajú vokály aj tieto tri nádherné bytosti. Zavolal som teda Ďurkovi Bartošovi, či by nám ich nepožičal, a on povedal, aby som zavolal priamo im. Dievčatá sa veľmi potešili. Poslali sme im nahratú pesničku, nech si tam niečo vymyslia. Keď prišli do štúdia, ponúkli nám nejaké dve-tri verzie vokálov. Sú to absolútne „profíčky“, odpadli sme z nich. Máme za sebou už aj niekoľko spoločných koncertov a je to vždy milá spolupráca.
Tybyke: Bola to rýchla spolupráca, lebo naozaj vedia spievať.
Fefe: Je to také iné, špecifické spievanie, ktoré neovláda každý. V 30. rokoch sa vokály spievali inak, asi by sme nevedeli spraviť to, čo ony šmahom ruky za minútu.
V rámci osláv 35 rokov na scéne pripravujete na budúci rok špeciálne koncerty. Môžete nám už o nich niečo prezradiť?
Yxo: Začíname 28. marca v Košiciach, pokračujeme 1. apríla v Žiline a 3. apríla v Bratislave. Chceli sme, aby bol zastúpený východ, stred aj západ Slovenska. Na jeseň možno pridáme ďalšie mestá, uvidíme, ako to pôjde, akú budeme mať náladu a čo budeme v tom období robiť. Teraz kreujeme, ako to celé bude vyzerať, a tých nápadov je naozaj veľa, takže pomaly dochádza k triedeniu. Budeme sa určite pozerať nazad, na to, čo sme zažili s Ďuďom, a chceme pozvať aj bývalých členov kapely, aby si s nami zahrali. Budeme ale riešiť aj to, ako fungujeme dnes. Na koncertoch bude určite zastúpená aj súčasnosť, chceme do nich premietnuť celých tých 35 rokov, čo hráme, vymyslíme nejakú peknú grafiku a pohráme sa s vizuálom pódia. Na jeseň začneme dávať prvé správy o tom, čo sa tam vlastne bude diať. Kto nás pozná a chodí na naše koncerty, ten vie, že je tam vždy veľmi príjemne a že vždy niečím prekvapíme.
Tybyke: Keďže sme vydali desať radových albumov, tak ten koncert bude trvať tak päť hodín. Ale nebojte sa, bude občerstvenie. (smiech)
Yxo: Ale nie, vyberieme také pesničky, ktoré sa nám páčia a ktoré sú úspešné u ľudí.
Tybyke: To bude ešte oriešok, vybrať tie správne skladby, ale dáme to.
Čítajte viac Krištáľové krídlo má Gombitová, Oľhová, Hex, Ašot Haas aj Valihora
Budete mať aj nejakých hudobných hostí?
Yxo: Ako som spomenul, chceme prizvať našich bývalých členov. Uvidíme, čo sa udeje, či zavoláme nejakých našich priateľov, nech si s nami zaspievajú. Všetko je ešte otvorené, ale keďže radi spolupracujeme s inými hudobníkmi, tak pravdepodobne áno.
Tento rok ste získali dve významné ocenenia: Krištáľové krídlo a českého Anděla. Je to pre vás impulz pokračovať v tom, čo robíte?
Fefe: Impulz sme dostali už vtedy, keď sme pripravovali posledný album, ktorý vznikol s vypätím síl, no vydaril sa. To, že potom prišli ceny, je už iba taká satisfakcia. Človek je v tej chvíli, samozrejme, šťastný, ale neprinesie mu to koncerty ani zážitky, ktoré má s ľuďmi – to je oveľa dôležitejšie ako akákoľvek cena. Je však úžasné, že sme ich dostali, a sme za ne vďační. Vytvára to akýsi záväzok a zároveň to potvrdzuje, že naša kapela má už nejaký vek a treba sa obzerať naspäť – ale my sa pozeráme aj dopredu.
Tybyke: Cenami sa to nekončí, ideme ďalej.
Yxo: Je veľmi milé, že nám odborná verejnosť dala na známosť, že to, čo robíme, sa jej aj po 35 rokoch páči. Z čoho sa tešíme možno ešte viac, je, že sa to páči našim fanúšikom, ktorým ďakujeme za dlhoročnú priazeň a tešíme sa na nich na našich výročných koncertoch.
