Aké pocity vo vás vyvolala skladba Na tenkom ľade, keď ste ju počuli prvýkrát ako demo?
Bolo to také kuchynské demo. Janka s Matúšom sedeli v kuchyni a nahrávali s pomocou všelijakých riadov a príborov. Nahrávka mi pripomínala Velvet Underground a veľmi sa mi to páčilo, takže som z toho mal tie najlepšie pocity. Ale vec sa má tak, že keby mi Janka zavolala, že by so mnou rada naspievala pesničku, tak na čokoľvek, čo by mi poslala, by som povedal áno.
Spolupracovali ste už predtým?
Máme asi 12-ročnú pesničku, ktorá sa volá Spolu, a dodnes ju na koncertoch hrávame ako druhú alebo tretiu. Odvtedy sme „on and off“, viackrát sme si hovorili, že by sme si to mohli zopakovať, a teraz sa nám to podarilo so skladbou pre film Vlny.
Diskutovali ste o tom, v akom štýle by sa mala niesť pieseň Na tenkom ľade, alebo ste od začiatku vedeli, že pôjde o baladu?
Tým, že v mojej domovskej skupine Korben Dallas je balada ešte o niečo viac melancholická a sugestívna, ju vnímam ako skladbu, ktorá má dve polohy. Jedna je v slohe a druhá v refréne, ktorý obsahuje pomerne veľa durových akordov a nádeje. Ale diskutovali sme. Keď sme išli nahrávať spevy, bavili sme sa o tom, či film končí šťastne alebo nie. Má prísť skladba, ktorá ho nejakým spôsobom dopovie, nedá za ním bodku, ale podrží diváka v tej nálade alebo ju naopak posunie ďalej. Takže riešili sme to. Je to pesnička, ktorá vznikla ako skladba k filmu napriek tomu, že titulnú pieseň má aj Česká republika, pretože je to česko-slovenská snímka. Naspievala ju Ewa Farna a je úplne iná. Dôvodom je, že situácia na Slovensku je odlišná od tej v Česku. Vlny sú o novinároch a ich boji s totalitným režimom a tajnými službami, o boji za slobodu v 60. rokoch. Táto téma je u nás aktuálna, rovnako ako téma rozdelenej spoločnosti. Prirodzene preto vznikli dva rozdielne pohľady.
Čítajte viac Táňa Pauhofová: Film Vlny je symbolickým poďakovaním novinárom, ktorí bránia demokraciu
Čo je pre vás hlavným posolstvom piesne?
Zmierenie. Tak som ju aj volal, kým sa nepovedalo, že sa bude volať Na tenkom ľade, čo sa mi zdá vynikajúce, pretože to presne popisuje stav, v ktorom sa teraz nachádzame. Musíme urobiť niečo preto, aby sme sa zmierili, a nielen v tom zmysle, že si povieme, že by sme sa mali upokojiť a chovať sa inak, ale v skutočnosti tým myslíme iba toho druhého. Táto skladba hovorí práve o tom, že je to aj o sebaobetovaní sa a o vstúpení si do seba. Zmierenie si naozaj vyžaduje aj obetu. Na tenkom ľade nie je iba lovesong, dá sa chápať v osobnom aj v spoločenskom význame. Je to rozhovor.
Videoklip sa nakrúcal v Mestskom divadle Žilina. Prečo práve tam?
Je veľmi ťažké zladiť sa – Janka žije v Londýne a keď príde na Slovensko, má extrémne nabitý program, ja mám zase kariéru aj ako architekt. Keďže Wanda (Hrycová) vie vyprodukovať zložitý film, tak je pre ňu malina vymyslieť to. Podarilo sa nás spojiť na päť hodín počas jednej soboty – Janka bola na ceste na koncert v Liptovskom Mikuláši a my sme zasa mali koncert v Mestskom divadle Žilina. Je to fantastický priestor zo 40. rokov od nemeckých architektov, budova s totalitnou minulosťou, čo pekne dopovedá príbeh vo filme. V klipe sme s Jankou v prázdnom divadle, čo má istú poetiku a vzťah k téme pesničky aj filmu.
Tešíte sa na Vlny?
Veľmi. Videl som ukážky aj trailer, ale samotný film ešte nie, pretože má za sebou len jeden screening. Z toho, čo som videl, je to fantastický film, vizuálne zaujímavý a napínavý, má veľa vrstiev. Príbeh je extrémne aktuálny, sú tam skvelí herci ako Táňa Pauhofová či Tomáš Maštalír. Jiří Mádl, ktorého u nás poznáme skôr ako herca, je scenáristom aj režisérom a na snímke pracoval desať rokov. Je to dielo, nielen nejaký letný film.
Jiří Mádl režíroval aj snímku Na streche, tú ste náhodou nevideli?
Nevidel. Teraz, keď mám relatívne malé deti, tak sa do kina dostanem akurát na detské filmy, to je moje prekliatie. (smiech) Momentálne som veľmi slabý, čo sa týka filmovej kultúry, musím to dobehnúť, keď deti vyrastú.
