Chcel byť herec
Jaro Filip sa narodil v Hontianskych Moravciach 22. 6. 1949 (zomrel 11. júla 2000), žil v Rajci a do Bratislavy prišiel v sladkých šesťdesiatych, aby študoval na konzervatóriu. Jeho študentské cesty boli zložité, konzervatórium dokončil v Žiline, ale do Bratislavy sa vrátil a veľkomestské prostredie mu veľmi vyhovovalo. Bol pri všetkom podstatnom, čo sa v kultúre dialo.
Začínal v divadle U Rolanda, ktoré bolo neďaleko Divadla na korze, už tam sa dostal do povedomia a stretol sa tam aj Dežom Ursinym, hrával vo Véčku s Petrom Lipom, spolupracoval s Milanom Lasicom, Júliusom Satinským, Richardom Müllerom a ďalšími. Vždy túžil byť hercom, ale spočiatku ho neprijali na tento odbor. V sedemdesiatych rokoch vyštudoval na VŠMU filmovú dramaturgiu, ale získal predpoklady na rôzne umelecké činnosti, čo sa mu tiež zišlo.
Čítajte viac V inscenácii o Jarovi Filipovi trnavského divadla si zahrá aj jeho pianíno
Pôsobil napríklad ako dramaturg v Poetickom súbore Novej scény, pracoval v rozhlase, v televízii, ale dostával sa aj k svojmu vytúženému herectvu. Splnilo sa mu to vo vtedajšom Divadle pre deti a mládež v Trnave, kde bol skladateľom i režisérom a mohol aj hrať. V Divadle Jána Palárika v Trnave majú dnes v repertoári o ňom životopisnú hru Filip. Z autentických spomienok ju zostavil dramatik Miro Dacho, režisérom je Ján Luterán. V trnavskom divadle sa Jaro Filip vtedy zblížil aj s herečkou Annou Šiškovou a narodila sa Dorota Nvotová. Jedinou manželkou Jara Filipa bola však Eva Filipová, s ktorou mal tri deti.
Brali ho aj humoristi
Jaro Filip bol veľmi všestranný umelec. Spolupracoval s mnohými hudobníkmi, ale aj s divadlami – tvoril scénickú aj filmovú hudbu. Išla mu aj satira, a tak sa stal súčasťou mnohých humoristických projektov. Najznámejšie je možno jeho účinkovanie s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským, s ktorými robili populárnu reláciu Niekto je za dverami a vystupovali v Štúdiu S. S Milanom Lasicom vydali aj úspešné albumy Bolo nás jedenásť či Sťahovaví vtáci.
Jaro Filip účinkoval napríklad s humoristami Stanislavom Radičom, Štefanom Skrúcaným, Mirom Nogom, Rasťom Piškom, Zuzanou Tlučkovou. Boli to slávne časy, deväťdesiate roky, podobne výnimočné ako šesťdesiate roky, hoci už s rozdielnou atmosférou i umeleckou náplňou. Okrem iného ukázali aj to, ako Jaro Filip vyzrel, aká sa stala z neho všestranná osobnosť, či už ako herec, skladateľ alebo glosátor a kritik.
Jeho cigaretka na dva ťahy nám tu vonia stále.
