Rýchlo získal popularitu, mal dôveru publika, ochotne s ním spolupracovali osobnosti. V populárnej televíznej šou Gala Borisa Filana im dával priestor, aby sa prejavili v tom najlepšom svetle a tak to robí aj v rozhlasovej Pálenici. Stále patrí k najvýraznejším osobnostiam našej kultúry.
Vždy bol neprehliadnuteľný svojou prácou, ale aj svojím zjavom. Ako mladý muž bol krásny ako Adonis a výborný športovec. Však sa teraz sťažuje na svoje športové výkony v basketbale, pri ktorých získal okrem uznania aj basketbalové koleno.
Dlhší čas ho trápia kĺby a keď som ho požiadala o rozhovor k jubileu, práve sa chystal na operáciu. Už má po nej, no do reči mu nebolo, a tak som mu sľúbila, že článok napíšem „z hlavy“. Však o Borisovi toho dosť viem, uznávam ho a mám ho rada, takže – na vinš to bude.
Spoznali sme sa, keď ešte len začínal, mali sme spoločného kamaráta spisovateľa Ľuboša Juríka. Ľuboš už, žiaľ, zomrel, ale vtedy bolo ešte všetko pred nami. Netušili sme, čo nás čaká. Bolo to totiž po dramatickom roku 1968 a my sme debatovali aj o tom, čo teraz?
Utkvelo mi v pamäti, ako Boris Filan sám seba utešoval – zrejme už vtedy cítil v sebe cestovateľa, ale hranice sa zavreli – že svet sa dá spoznávať aj z kníh či z filmov, a to ešte dôkladnejšie, než keď tam upachtený docestuje.
Zarazilo ma to jeho konštatovanie svojou absurdnosťou (vystihovala dobu), ale najmä tým, koľko smútku obsahovalo. Našťastie, dopadlo to inak, Boris nemusel zostať iba pri čítaní, mal možnosť sám o svete napísať veľa krásnych dobrodružných kníh a nacestoval sa do sýtosti. Jeho tamtamy stále znejú.
Čítajte viac Ako na prvé stretnutie s Elánom spomínajú textári Ľuboš Zeman, Pavol Jursa a Boris Filan a ako Ján Ďurovčík
Stretnutie s Jožom
Boris Filan bol však nielen tulák po svete, ale aj rodený textár. Trubadúr moderného rázu. Pesničky písal už ako šestnásťročný a našťastie, osud ho spojil s takými hudobníkmi ako Pavol Hammel či Jožo Ráž!
V pesničkovej tvorbe mohol uplatniť to, čo bolo v jeho osobnosti lyrické, básnické, nežné, ale osobitosťou je, že texty nie sú sladké, skôr publicistické. Mnohé pripomínajú malé reportáže z nejakej situácie alebo glosujú určité javy. Skrátka, sú veľmi blízko skutočného života. Aká autentická je napríklad pieseň o vyhadzovačovi Čabovi!
Filan nepísal iba o svojich pocitoch, skôr než autorom psychológom (takých je veľa) je etnológom, ktorý zaznamenáva spôsob života, reči. To sa hodilo aj k štýlu Elánu. S Jožom Rážom sa výborne dopĺňali a vytvorili spolu aj film Rabaka, kde je kapela v hlavnej úlohe. Filan písal nielen pre Ráža, ale aj o ňom.
Ku mne bol Boris Filan vždy veľmi láskavý a milý. Máme taký zvláštny, trochu ostýchavý vzťah, ale už si dovolím ho nazvať v maile Borisko a poslať mu digitálny bozk. Pred stretnutím s ním som sa však vždy sústreďovala, lebo debaty s ním sú náročné a aj pri káve vás prekvapí nejakou zložitou intelektuálnou témou. Má zaujímavé myslenie.
Svojho času ma pozval aj do Pálenice – keď mi vyšla kniha Kankán nad Kremľom. Bola som prekvapená, koľko ľudí to vtedy počúvalo! Je naozaj populárny. To však neznamená, že si neužije aj rôzne kruté komentáre, ale na to sa dá povedať len toľko, že do nízkych stromov hromy nebijú.
Foto: Veronika Manga
Možno tu je príležitosť aj na to, aby som sa zmienila, že Boris sa oponentom vie postaviť a že ak sa mu niečo nepáči, vie pekne vybuchnúť. Aj trubadúr má len jedny nervy!
Boris bol veľmi dobrý syn, raz sme robili spoločný rozhovor aj s jeho mamou a bolo priam dojímavé, ako sa k mame správal. Vidno na ňom, že má dobrú výchovu. Však ho vraj vychovávali (rodičia sa rozviedli) samé ženy, okrem mamy aj tety.
Má na túto tému pekné historky, ale talent zdedil zrejme po otcovi, dramatikovi Ľudovítovi Filanovi. Boris však bol vždy obklopený mnohými ľuďmi, ktorí naňho vplývali, má množstvo priateľov, kolegov, „kamalások“, má rodinu, manželku, synov. Aj jeho tvorba je taká – preplnená človečinou.
To najlepšie z Filana
Toto bude ale výber iba podľa môjho gusta. Rada spomínam, ako nám raz Boris Filan odpovedal na anketovú otázku, čo najradšej maškrtí. Povedal, že kávenku s tatrankou. Vyskúšala som a je to ozaj dobré! Stále sa bavím aj na epizóde, ktorú zmienil Filan v niektorej knihe.
Bol na slávnostnej večeri niekde v cudzine, vo fajnovej spoločnosti. Mal nádchu, vysmrkal sa do textilnej vreckovky a keď si ju dával späť do vrecka, všetci zdúpneli. Bolo to faux pas. Iný kraj, iný mrav.
To je práve Borisova téma odovzdávať takéto intímne skúsenosti. Nemoralizuje, nekáže, ale zásobil nás množstvom informácií o tom, ako sa žije inde. To je základ vývoja a aj mravov stodola, povedané Hugolínom Gavlovičom.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Vždy sa mi páčilo, že je Boris Filan pečený-varený v kníhkupectvách. On nielen píše, ale aj číta! Má toho toľko načítaného! Aj stretávky si dáva v kníhkupectve. To najlepšie na Borisovi je, že nečerpá iba zo seba, ale je na všetko zvedavý a delí sa o to, čo zistil.
Odráža sa to v jeho mnohých dielach. Pripomeňme si aspoň niektoré. Texty pesničiek (písal pre Pavla Hammela, Prúdy a Elán) vydal vo dvoch zbierkach (Túlavý psík, 69 textov) a v poviedkovej knihe Paternoster.
Spolu s Vašom Patejdlom napísal muzikál Snehulienka a sedem pretekárov. Je autorom hitov ako Stužková, Zaľúbil sa chlapec aj scenáristom filmu Rabaka. Z kníh sú známe najmä Tam Tamy Borisa Filana, Cigary idú do neba, Klimtov Bozk, ale ťažko vyberať z takej bohatej tvorby. Na 75 rokov toho urobil naozaj veľa!
