Súboj s alter egom
Raper uviedol, že ide o konceptuálne dielo, ktoré je treba počúvať v poradí, v akom sú jednotlivé piesne na albume umiestnené. Jeho alter ego Slim Shady je dominantný až do trinástej skladby Guilty Conscience 2, v ktorej ho Eminem (vraj) nadobro zabije.
Máme tu teda nostalgický návrat postavičky, ktorá bola na začiatku nového milénia ako utrhnutá z reťaze, a teraz v tom pokračuje. Teda aspoň sa o to snaží.
Jednotlivé skladby sú popretkávané hnevom, ktorý je namierený najmä na to, čo niektorí nazývajú „cancel culture“. Slim Shady sa obúva do generácie Z a do citlivého jazyka, ktorý používa (len tak mimochodom, jedno z Eminemových detí sa identifikuje ako nebinárne).
Neustále zdôrazňuje, aký je zlý („jeho meno je Marshall, je to antikrist“), no do pozície „zloducha“ sa hrnie sám a zdá sa, že to robí nasilu.
Do svojich veršov sa pokúša vsunúť čo najviac kontroverzných vyhlásení, no len máloktoré z nich padne na úrodnú pôdu. Pripomína tínedžera, ktorý sa práve naučil nadávať, a teraz s tým chce všade „frajeriť“.
V piesni Trouble vedie Slim Shady, ktorý nadáva na hendikepovaných ľudí, súboj s Eminemom, ktorý sa ho pokúša zastaviť. Slim sa vysmieva z jeho citlivosti a v ďalších skladbách pokračuje vytváraním si neexistujúcich nepriateľov, pričom vyvoláva dojem, akoby ho neustále prenasledovali („a teraz nás transrodovci napádajú, spredu a zozadu“).
Rob Sheffield pre Rolling Stone veľmi trefne poznamenal, že Eminem „prosí o to, aby ho zrušili diváci, ktorí naňho nemyslia a netušia, že on na nich myslí“.
V kontraste s jeho výrokmi na adresu všetkých možných menšín sa v piesni Habits prekvapivo jemne vyjadruje k súčasnej tvorbe iných raperov („Kendrickov album bol v pohode, ale nemal žiadne hity, Waynov alebo Yeov, neviem vám povedať, ktorý bol trápnejší“).
S Kendrickom Lamarom sa neoplatí ísť do boja – ako to tento rok zistil Drake – no platí to aj opačne. Prípadný súboj Eminema a Lamara by bol epický.
Slim si však neberie servítky pri komentovaní Seana P Diddyho, odkazujúc na obvinenia zo sexuálneho násilia, ktoré sú voči nemu vznesené. Ako to už v Eminemovej tvorbe býva, poslucháč v nej nájde množstvo dissov na všetkých možných známych ľudí, rovnako aj rôzne odkazy na popkultúru či návraty k jeho predchádzajúcim skladbám a albumom. Mnohé narážky (či skôr urážky) sa opakujú, čo v konečnom dôsledku vyznieva trochu zúfalo.
V záverečnom súboji, ktorý vedie Eminem so svojím alter egom, sa v skladbe Guilty Conscience 2 (pokračovanie Guilty Conscience z roku 1999) dočkáme toho, čo album sľubuje už vo svojom názve: smrti Slima Shadyho. Ide o jednu z najlepších piesní na albume, v ktorej sa Eminem vysporiadava so svojou minulosťou.
Slimovi vyčíta jeho detinskosť a necitlivosť, ten mu, naopak, vyhadzuje na oči jeho pokrytectvo, vďaka čomu vznikol jeden z najúprimnejších veršov celého albumu „dal som ti moc na to, aby si ma využil ako výhovorku na to byť zlý, vytvoril si ma na to, aby som povedal všetko, na čo si ty nemal gule“.
Poštípaný kozou
Ľudia majú rozdielne názory ohľadom toho, ako vnímať Eminema a jeho alter egá. Ide o skutočnú iróniu na spôsob South Parku, ktorou sa raper snaží poukázať na čosi konkrétne? Alebo je Slim Shady len fiktívnou osobou, za ktorú sa môže bezpečne skryť, ako to sám spomína?
Je ťažké odhadnúť, kde je pravda. Práve preto zostáva poslucháčske publikum aj naďalej rozdelené – snaží sa Eminem zostať relevantný hlúpym provokovaním, alebo ide o majstra paródie?
Recenzie svetových médií sú nekompromisné, mnoho z nich je ladených skôr negatívne (Rolling Stone či Clash). Paul Attard z magazínu Slant napríklad poukazuje na to, že po smrti Slima Shadyho v Guilty Conscience 2 je zvyšok albumu chaotický. „Keď Slim Shady konečne zmizne, The Death of Slim Shady má, podobne ako väčšina Eminemových nedávnych diel, problém zistiť, ako ďalej.“
Alexis Petridis uzatvára svoju recenziu pre The Guardian konštatovaním, že album nie je dosť zlý na to, aby sa dal považovať za hrozný, a zároveň nie je ani dosť dobrý na to, aby sa dal označiť za skvelý. „Je to nepochybne ďalší obrovský hit, ale nemá na to, aby dokázal vyvrátiť prenikavý výrok, ktorý nedávno predložil Questlove, že je to muž, ktorý možno už nemá čo povedať, ale má talent na to povedať to.“
Čo sa týka albumu ako celku, spomedzi devätnástich skladieb ich skutočne vyniká len niekoľko. Okrem Guilty Conscience 2 je to napríklad dojemná balada Temporary, na ktorej sa nachádzajú vokály Skylar Grey, hudobníčky, s ktorou Eminem pravidelne spolupracuje (spomína ju v skladbe Evil: „mimochodom, myslím, že som práve nakazil Skylar Grey hepatitídou A“), a skutočné nahrávky z detstva jeho dcéry Hailie, ktorej skladbu venoval (podobne ako kedysi Mockingbird či Hailie's Song). Eminemov odkaz v podobe Temporary slúži na to, aby sa jedného dňa dokázala vyrovnať s jeho smrťou.
Ďalšími svetlými chvíľkami albumu sú jeho single – Houdini, ktorý prináša nostalgiu nielen textom, ale aj videoklipom, a Tobey, ktorý vznikol v spolupráci s Big Seanom a BabyTronom, a obsahuje nezabudnuteľný verš „Tobeyho Maguira poštípal pavúk, ale vieš, u mňa to bola koza“ (slovo goat, ktoré po anglicky znamená koza, sa používa aj vo význame greatest of all time – najlepší všetkých čias, pozn. red.). Jedno sa Eminenovi uprieť nedá – s textom a rýchlym rapom to jednoducho vie.
Album prináša momenty sebauvedomia si, hoci aj bolestivého, čo je jeho najväčšou prednosťou. Napriek tomu zostáva človek v neistote, čo Eminem myslí vážne a čo už nie. Na toto poukazuje aj Steven J. Horowitz v recenzii pre Variety.
„Je to rozpor, ktorý láka, je úplne schopný analyzovať svoje vlastné trápenia, ale nedokáže ich povzniesť nad to, aby ich vtesnal medzi vtipy o výkaloch a znásilnení.“ Otázkou naďalej zostáva aj to, či je Slim skutočne mŕtvy. U Eminema totiž človek nikdy nevie.
