Festival peknej hudby ste zakladali pred štvrťstoročím spolu s vtedajšou manželkou Lele Zemanovou. Ako sa vám podarilo vydržať toľký čas? Mali ste krízy?
Je to naozaj dosť dlhá doba! Seriózne sme sa zaoberali ukončením tejto činnosti asi pred siedmimi – ôsmimi rokmi, práve keď z neho odišla Lele. Festival to obdobie preklenul krátkodobou spoluprácou s Hudobným centrom. Potom sme sa vrátili k pôvodnému modelu – máme všetko sami pod palcom. A tak je to aj najlepšie.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Hrnú sa k vám hviezdy? Kto najslávnejší účinkoval za ten čas?
Hviezdy sa hrnú vtedy, keď ich zaujmú podmienky a niekedy aj niečo navyše. Asi najslávnejším hosťom na festivale bol britský klávesový mág Rick Wakeman, člen hviezdnych YES. Vtedy viacerí turisti, potulujúc sa uličkami Banskej Štiavnice neveriacky pozerali na jeho plagáty. Wakeman v Štiavnici? Aj Roman Bomboš bol v úžase – To znie ako Madonna v Pukanci. Ale prišli viaceré „stars" – Sergej Kopčák, Miroslav Vitouš, Václav Hudeček, bolo skvelé mať tu členov Genesis, Emerson Lake and Palmer, Deep Purple, chystal sa k nám Ken Hensley z Uriah Heep, ale, žiaľ, v roku 2020 zomrel.
Ako sa k vám správa Banská Štiavnica? Spamätala sa už z požiaru?
Situácia je odlišná od času, keď festival vznikal. Vtedy sme boli prvý festival tohto zamerania v Banskej Štiavnici. Boli sme vzácni. To je dávno preč. Mesto má svoje problémy a festivalov majú viac než dosť. Podpora sa vyvíja primerane situácii. Permanentne klesá až na hranicu dna. Pritom náklady rastú, nikto vám už priestory zdarma nedá a podobne. Takže tak.
Čítajte viac Ten oheň nás spojil: Všetci sme Štiavničania
Kto tvorí štiavnické zázemie festivalu? Je tam umelecká komunita? Podporujú ho podnikatelia?
Samozrejme, určitá umelecká komunita v Banskej Štiavnici je, i keď by som ich skôr nazval vernými priateľmi festivalu. Keď vznikla v Štiavnici nami nezapríčinená niekoľkoročná pauza (covid, organizačné nedorozumenia, požiar), ľudia sa pýtali – a vy už nebudete robiť v Štiavnici festival? Viem, že mesto má veľa naliehavejších potrieb ako Festival peknej hudby, v tom som realista od začiatku, ale možno by sa malo viac správať ako mesto s prívlastkom UNESCO!
Je dnes ťažké organizovať hudobný festival? O kultúre sa veľa diskutuje, sú o tom rezorte zvady, vedie to niekam?
Organizovať hudobný festival dnes? Nedá sa to generalizovať. Sú napríklad festivaly, ktorým sa stále darí. Niektorým už trochu menej. Zásadným problémom sú stále viac roztvorené nožnice medzi pribúdajúcim množstvom žiadateľov grantov a možnosťami, ktoré sú stále na rovnakej úrovni. Kultúra v sebe obsahuje veľa subjektivity, a nikdy nebudú všetci spokojní. Diskutuje sa o nej, ale amatérsky a s amatérmi v čele! Nedávno to vyjadril šéf Pohody Michal Kaščák – po toľkých rokoch debát o sponzorských zákonoch stále len o nich hovoríme. V skutočnosti nejde o sponzorov, ale o obchodných partnerov. Niečo za niečo. Po vyše tridsiatich rokoch je to na zaplakanie!
Mali ste aj vy niekedy počas festivalu problém s počasím?
Aj my sme zažili búrku a blesky, pritom sme samozrejme stage mali. Ale – nestačilo, pán Vitouš povedal – Evžene, stopni to, nechci dostat ránu. Nebol ani koncert, ani radosť, len naštvaní diváci. Stáva sa. Ale, aby sa z toho robil zlomyseľný cirkus ako teraz po Pohode, to je skutočne na úrovni nižšie od pupka.
Kto bude okrem Ivy Bittovej hviezdiť na tohtoročnom festivale? Máte verné publikum? Pribúdajú aj noví fanúšikovia?
Na tohtoročnom festivale budú umelci, ktorí ho v jeho priebehu nejako formovali. Napríklad môj dobrý priateľ, výtvarník Andrej Augustín, ktorý namaľoval plagát pre druhý ročník, Marián Lapšanský takisto vystúpil viackrát a srdcu blízki muzikanti ako Moyzesovo kvarteto. Novým menom na festivale je práve Iva Bittová so synom, nenapodobiteľná osôbka. A novým je aj spojenie nášho festivalu a Dní sv. Huberta vo Sv. Antone, kde bude prevládať poľovnícka a „zvieracia“ téma. Ako som už povedal, máme svoje verné publikum a môžeme povedať, že s "novými“ miestami, kde hráme – napríklad – Zvolen, pribúdajú aj nové tváre.
Čítajte viac Iva Bittová: Aj vtáčiemu spevu sa dá rozumieť
Kedysi ste rozprávali o zložitom lietaní s hudobným nástrojom. Ako to je teraz, keď lety meškajú, čaká sa na letiskách a je tam vôbec väčší chaos? Dá sa ešte vziať hudobný nástroj, napríklad čelo, na palubu lietadla. Nemajú vaši hostia problémy?
Cestovanie s violončelom je stále otrava. Hlavne keď ide o nízkonákladovky. Poslednú nemilú skutočnosť som zažil pred mesiacom v Podgorici, keď sme sa už vracali domov. Ľuďom v aerolinke nešlo do hlavy, ako som sa mohol dostať s nástrojom až k nim do Čiernej Hory. Totálni amatéri! Nevedia napríklad zjednotiť systém zadávania leteniek pre nástroje. Niektoré spoločnosti vôbec odmietajú niečo ako violončelo zobrať, hoci chce klient za to zaplatiť!
O lietaní by som vedel hovoriť hodiny, chvalabohu sa mi nikdy nič nestalo. Ale nervy som mal často nadranc, napríklad pri ceste do Bangkoku, keď som pre nástroj nemal letenku, nedali mi ju. Oka som celú cestu nezažmúril a oprávnene: Na megaletisku som potom čelo po dlhom hľadaní našiel niekde v kúte pri toaletách. Ale odmenou mi bolo, keďže som sa pár veľvyslancom dôrazne posťažoval, spiatočné cestovanie v biznis triede s príjemnou predohrou v luxusnom salóniku Royal Silk Lounge.
