Pozrite si speváčku, hudobníčku a skladateľku na fotkách.
Práve ste odohrali svoj posledný tohtoročný koncert v Bratislave, ako sa vám vystupuje doma?
Do konca leta ešte bude zopár koncertov inde na Slovensku. Milujem to, je to moja obľúbená časť práce, môžem sa stretávať s ľuďmi, s kapelou robíme na pódiu to, čo nás baví. Na Slovensku koncertujem čoraz radšej, pretože tu už vznikajú skupinky fanúšikov, ktoré chodia na naše koncerty často. Už sa s nimi aj poznám a je to veľmi príjemné.
Hrávate aj v Anglicku, kde ste vyštudovali – kto sú vaši fanúšikovia?
V Anglicku je to veľmi rôznorodé, ľudia sú zvyknutí chodiť na hudbu stále a hráte vždy pre iných poslucháčov. Podniky sú plné hudby aj divákov, priestor hrať dostanú mnohí, lebo mnohí sa hudbe venujú. V Anglicku je iný hudobný organizmus a tiež ho mám rada. A kto sú moji fanúšikovia? Super ľudia!
Určite, lebo aj na dnešnom koncerte vytvorili spolu s vami príjemnú atmosféru. Vaša kariéra vystrelila nečakane, začali ste skladať pesničky v roku 2020 a onedlho ste sa stali objavom roka. Nebolo to pre vás príliš rýchlo?
Neviem, či to bolo až tak rýchlo, kým vyjdete na verejnosť, je za tým veľa príprav v zákulisí. Tri roky som mala vydané len jedno EP, iba päť pesničiek a hrala som hodinové koncerty. Už sa mi to zdalo čudné a cítila som sama v sebe tlak, že musím tvoriť viac. Umožnila mi to škola v Anglicku, študovala som hudobnú produkciu, a tak som bola vlastne aj prinútená skladať. Vzniklo sedem nových pesničiek, už sú vonku a teraz hráme hodinové sety len z mojej autorskej tvorby. Najprv som cítila určitú neistotu: počkať, to ja naozaj robím hudbu? Kde sa to tu vzalo? Teraz som v tom ponorená naplno a prirodzeným vývojom sa začínam cítiť ako umelec a autor.
Foto: Michal Dzubina
V ankete Radio_Head Awards za vás ľudia hlasovali, takže nikto nemôže povedať, že ste cenu získali „vďaka slávnemu oteckovi“. Kedy však cítite otcovu podporu, že za vami stojí?
Napríklad aj teraz, keď sa príde pozrieť na môj koncert. Keď k nemu prídem ja, často uňho práve hrá moja hudba, lebo sa mu páči, všetkým ju predstavuje. Cítim, že je na mňa hrdý a dáva to najavo. Zároveň mi vie dať veľmi priamo a úprimne spätnú väzbu, aj keď sa mu niečo nepáči. A to je fajn. <ot>Vaše pesničky vyzerajú na pohľad ľahko, ale nie sú celkom veselé. Jedna je o sociálnej úzkosti, v druhej spievate o tom, aké je ťažké vyjadriť, čo človek cíti vo svojom vnútri. O čom spievate? <A>Spievam veľmi sebecky o sebe.(smiech) O mojich pocitoch, o vzťahoch s ľuďmi okolo mňa a často sú to témy a pocity, ktoré zažil asi každý. Baví ma hrať sa s kontrastom medzi témou a hudbou, keď skladby pôsobia ľahko, letne, keď hráme s kapelou, dá sa na ne hýbať a témy nie sú až celkom temné, ale na zamyslenie. Píšem vtedy, keď mám o čom hovoriť. Keď je krásny deň a je mi dobre, nemám veľmi nad čím rozmýšľať, ťažko hľadám inšpiráciu. Mám rada aj pomalú až depresívnu hudbu, ale ešte radšej mám práve ten kontrast.
Čo najradšej počúvate?
Úplne rôzne veci, stále niečo nové a stále niečo iné. V digitálnej dobe mi telefón ponúka stále novú hudbu, ku ktorej by som predtým vôbec nemala prístup. Takže počúvam všeličo, od brazílskej bossa novy až po americký neo soul či anglický pop, ale aj slovenských interpretov.
Foto: Šimon Lupták
Ako ste poskladali svoju kapelu?
Kapela sa skladá, odkedy robím hudbu. Dnes sme hrali v plnej zostave, šiesti, ale hrávame v rôznych formáciách. Niekedy som sama, niekedy sme dvaja – traja, vždy je to inak. Našli sme sa postupne, teraz už sú to moji kamaráti a niektorí boli so mnou už na mojom prvom koncerte v roku 2021, keď som ešte vôbec netušila, že raz budem hrať s kapelou. Už sme spolu vystupupovali aj v Anglicku, prišli za mnou, ale väčšinou sa koncert organizuje narýchlo, takže tam mám zasa inú, lokálnu kapelu.
Vraj mierite ešte ďalej, za oceán…
Áno, chcela by som sa v hudbe ešte viac posunúť, preto idem ďalej študovať, tento raz až do New Yorku.
Pesničky Tamary Kramar
- Mother Naure
- Sunflower
- Made You Up
- So Sweet
- Down/House od Cards
- Pilgrim
- Hey, Pretty Girl
- Oh My Mind
