Zomrel hudobný skladateľ Miroslav Bázlik. Bol súputník Ilju Zeljenku

Vo štvrtok ráno zomrel vo veku 93 rokov hudobný skladateľ Miroslav Bázlik. Rozlúčka so súputníkom Ilju Zeljenku bude vo štvrtok 5. 9. Bázlikovu operu Peter a Lucia uviedlo pred dvoma rokmi aj SND.

30.08.2024 13:18
Miro Bázlik Foto:
Hudobný skladateľ Miroslav Bázlik.
debata (1)

V roku 2021 k Bázlikovej deväťdesiatke o ňom napísal článok do Hudobného života skladateľ Vladimír Godár. Pripomenul v ňom, že Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči v rodine miestneho evanjelického farára ako tretie dieťa.

Hudbe sa začal venovať spočiatku pod vedením otca, neskôr začal študovať klavírnu hru u významnej slovenskej prekladateľky a hudobnej kritičky Zory Jesenskej v Martine.

Neskôr sa venoval štúdiu klavírnej hry na bratislavskom Konzervatóriu v triede Anny Kafendovej (1946–1951). V štúdiách pokračoval v Prahe; tu študoval na Matematicko‑fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe matematickú analýzu (1951–1956), ako aj klavírnu hru (František Rauch, Ivan Moravec) a kompozíciu (Jiří Eliáš).

Po absolutóriu matematiky vyštudoval kompozíciu na bratislavskej VŠMU v triede Jána Cikkera (1956–1962), pričom zároveň prednášal matematiku. Od roku 1963 pôsobil v slobodnom povolaní ako skladateľ, klavirista i pedagóg (s výnimkou rokov 1970–1972, keď prednášal hudobnú teóriu na VŠMU, a rokov 1990–1993, keď pôsobil ako pedagóg na Matematicko‑fyzikálnej fakulte UK a na Katedre skladby a hudobnej teórie na VŠMU).

Bázlik od skorého veku prejavoval talent a záujem o dve veľké oblasti ľudského ducha: o matematiku a hudbu; preto nielen obe tieto oblasti vyštudoval, ale s oboma sa aj profesionálne po celý život zaoberal. Pianistický talent ho veľmi rýchlo priviedol aj ku komponovaniu, pričom v jeho klavírnych skladbách sa od začiatku prejavoval vplyv veľkej európskej pianistiky (Bach, Mozart, Beethoven, Chopin, Brahms).

Ponímanie hudby ako dramatického umenia i európsky ohlas opery Jána Cikkera Vzkriesenie inšpirovali Bázlika ku komponovaniu protivojnovej opery Peter a Lucia (opera v siedmich obrazoch podľa námetu Romaina Rollanda). Výsledkom Bázlikovho skladateľského konceptu či jeho individuálneho „neoklasicizmu“ bolo syntetické operné dielo, ktoré prekračovalo hranice jednotlivých dobových poetík a vytvorilo bázu pre neskorší nástup poetiky „hudby v hudbe“ v slovenskej kompozícii.

Peter a Lucia, opera SND Čítajte viac Po Anne Frankovej prichádza do SND Peter a Lucia

Ďalším Bázlikovým monumentálnym opusom bolo oratórium Dvanásť pre recitátora, sóla, zbor a orchester, ktoré bolo zamýšľané ako filmové oratórium zhudobňujúce Mathesiov český preklad ruskej poémy Alexandra Bloka.

Od 70. rokov sa Bázlik zaujímal o elektroakustické skladby, ako spomína Godár, priniesol elektroakustickú transformáciu európskej historickej hudby (J. S. Bach), tvoriac tak rozpornú syntézu historických skladobných ideálov a novodobého komentára.

Ďalšiu vrcholovú syntézu priniesla jeho vokálno‑symfonická skladba Canticum 43, v ktorej pri zhudobnení textu 43. žalmu spojil svet historického renesančného a barokového kontrapunktu s princípom série a ideu riadeného pohybu zvukových más.

Táto kompozícia, venovaná pamiatke skladateľovej matky, zhudobňovala text z Kralickej Biblie, čo však muselo ostať utajené pri nahrávaní či vydávaní diela, ktoré si získalo mimoriadny európsky ohlas a po udelení ceny kráľovnej Marie‑José v Ženeve (1974) aj švajčiarsku premiéru.

Retrospektívny pohľad charakterizuje Bázlikov cyklus 24 klavírnych Prelúdií (vo všetkých tóninách). V tejto dobe sa Bázlik začal podieľať aj na príprave vydania nového evanjelického spevníka; jeho konečnú podobu spoluvytvoril s Karolom Wurmom (Evanjelická partitúra). Pripravil tiež zhudobnenie všetkých protestantských chorálov používaných v rámci slovenskej evanjelickej cirkvi a. v.

Bázlik získal za svoju tvorbu viaceré domáce i medzinárodné ocenenia. Cyklus Spektrá bol odmenený čestným uznaním v Boswile (1974), Canticum 43 získalo 1. cenu v súťaži kráľovnej Marie‑José (Ženeva 1974), za oratórium Dvanásť získal Cenu Jána Levoslava Bellu (1977) a za Pastiersku baladu a Bačovskú elégiu získal cenu na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (1977, 1983).

Miska Hauser, kniha Čítajte viac Recenzia: Zlatá horúčka priniesla pokrok aj morálny úpadok. Nový svet očami prešporského virtuóza

Bázlik bol tiež aktívnym klaviristom; v rámci viacerých koncertných cyklov uviedol (spamäti) kompletné sólové klávesové dielo Johanna Sebastiana Bacha, sonáty Wolfganga Amadea Mozarta a Ludwiga van Beethovena.

Pre Slovenský rozhlas nahral oba zväzky Dobre temperovaného klavíra J. S. Bacha – táto nahrávka vyšla aj na CD. Mnoho ľudí si spomína aj na Bázlikov prednáškový cyklus, v rámci ktorého uviedol kompletné klavírne sonáty Ludwiga van Beethovena.

Bázlik svoje elektroakustické dielo zavŕšil v ďalšom tisícročí, keď v Experimentálnom štúdiu bratislavského rozhlasu vytvoril cyklus Spektrá II., venovaný transformáciám 2. dielu Bachovho Dobre temperovaného klavíra.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #hudba #úmrtie #hudobný skladateľ #Miroslav Bázlik