Čo výnimočné ste si k jubileu pripravili pre hudobných fanúšikov? V programe som si všimla napríklad premiéru Frankensteina!! s Ivou Bittovou.
Chceli sme festival urobiť retrospektívny, ale zároveň ponúknuť aj pohľad do budúcnosti – čiže vrátiť sa k najlepším dielam, ktoré sme za 25 rokov priniesli, s interpretmi, ktorí na Slovensko pravidelne chodili a boli obohatením i podporou festivalu. Napríklad britský violončelista Robert Cohen alebo výnimočný slovenský huslista Igor Karško, ktorý žije vo Švajčiarsku. Aj Iva Bittová tu bola viackrát. Frankenstein!! od rakúskeho skladateľa HK Grubera je typické „konvergenčné“ dielo – prepája šansón, súčasnú hudbu, je hravé až bláznivé. Je zo 70. rokov, ale na Slovensku bude mať ešte len premiéru – načase, však? Pre Ivu Bittovú je ako na mieru ušité, hoci väčšinou toto dielo interpretoval sám autor. Dirigovať bude Marián Lejava, hrať bude 12 hráčov – ide o zložitú, ale veľmi dobre počúvateľnú hudbu. Takto sme pristúpili k programu výročného festivalu a okrem veľkých klasických diel prinášame aj takéto zvláštnosti, ktoré sú niečím nové a na Slovensku ešte neboli uvedené.
Čo ďalšie ponúknete?
Podobne vnímam aj koncert vynikajúcej českej speváčky Belly Adamovej so Škampovým kvartetom – tá síce prinesie veľmi známu Zimnú cestu od Franza Schuberta, ale v aranžmáne pre spev a kvarteto, aká na festivale ešte predstavená nebola. Tento koncert je aj potvrdením nášho úzkeho vzťahu k Českej republike, koncert sa koná v rámci Roku českej hudby.
Foto: Elizaveta Kuznetsova
Predstavíte túto vychádzajúcu hviezdu?
Bella Adamová je veľmi zaujímavá speváčka, mezzosopranistka, ktorá sa narodila v roku 1992 v ruskom Groznom, vyrastala v Prahe, študovala v Londýne a Kolíne. Kombinuje improvizáciu s klasickým spevom, orientuje sa okrem opier aj na piesňovú tvorbu. Veľmi sa teším, že s ňou urobíme aj majstrovský kurz na VŠMU pre študentov. Bella je nový zjav, ktorý si všimli aj v zahraničí, len pred týždňom účinkovala na prestížnych BBC Proms a som šťastný, že sa nám podarilo tento koncert získať, lebo o pár rokov už možno bude Bella Adamova vystupovať v iných domoch.
Predpokladám, že v programe určite nebude chýbať Marián Varga, s ktorým sú Konvergencie späté.
Samozrejme! Mariánova hudba bola so mnou pri založení festivalu, neskôr bol jeho súčasťou niekoľkokrát aj sám Marián. Tentoraz mu venujeme veľmi zaujímavý a bohatý večer 14. septembra v Slovenskom rozhlase nazvaný Marián Varga: RE-imagined, kde odznie päť premiér slovenských skladateľov – Petra Zagara, Vladislava Šarišského, Richarda Grimma, Pavla Béreša a Martina Štefánika. Oslovili sme ich, aby si vybrali hudobnú tému od Mariána Vargu a napísali klavírne kvarteto v ľubovoľnom zložení. Zmiešali sme skúsených aj mladých hudobníkov a dávame priestor aj študentom a deťom. Prinesieme Vargove rané skladby zo zbierky O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu. Znieť bude aj Bach, ktorého mal Marián veľmi rád, aj Vargove piesne v podaní Sisy Fehér, Vlada Šarišského, Oskara Töröka a mňa.
Aké ďalšie zaujímavé spojenie máte ešte v rukáve?
Hudbu a tanec – s divadlom Štúdio tanca z Banskej Bystrice, ktoré tiež oslavuje 25 rokov svojej existencie. Tešíme sa, že sme pripravili vystúpenia v Bratislave aj v Banskej Bystrici. V minulosti sme spolu robili predstavenie Zlaté dno, ktoré v Bratislave ešte uvedené nebolo. Bude súčasťou improvizačného večera Freedom Dance – Tanec slobody. Je to dynamická reflexia súčasnosti na slobodu a kreativitu. Prizvali sme Braňa Dugoviča a Borisa Lenka.
Ďalšou mojou „srdcovkou“ je projekt, do ktorého som prizval čelistov z Maďarska, Poľska, Česka a tiež našich domácich hráčov, vytvorili sme 12– až 13-členný violončelový program od autorov z krajín V4, ale aj od Arva Pärta či Johanna Sebastiana Bacha. Ten sa odohrá 18. 9. vo Veľkom evanjelickom kostole. No a nakoniec nás čaká záverečný Galakoncert 30. septembra v nádhernej Slovenskej národnej galérii – to bude oslava 25 rokov Konvergencií.
To mi nahráva na otázku, na akých zaujímavých miestach sa Konvergencie budú odohrávať a prečo.
Symbolicky začneme v Klariskách v Bratislave, pretože tam sme kedysi začínali celý festival – je to veľmi špecifické miesto, kde kedysi koncertoval Béla Bartók, Ernő Dohnányi, Alexander Albrecht a mnohí ďalší umelci. Je veľmi pekné nadväzovať na odkaz týchto ľudí, ktorí sa stali svetovými. Odznejú tu diela, ktoré sme kedysi hrali a teraz sa k nim vraciame. Okrem retrospektívy prinesieme aj nové projekty, napríklad s ansámblom Solamente naturali na Nádvorí Galérie mesta Bratislavy, koncert spojený aj s dobrým jedlom.
Spomínaný koncert Belly Adamovej a Škampovho kvarteta bude v Primaciálnom paláci a potom sa presťahujeme na dva dni do Slovenského rozhlasu, kde sa bude okrem koncertov s hudbou Mariána Vargu a Frankensteina!! s Ivou Bittovou konať aj detský koncert Zbierka z Lubeníka v podaní Solamente naturali a putovného bábkového divadla Teatro Posonii. Skladby, ktoré na koncerte zaznejú, pochádzajú z anonymného rukopisu z 2. polovice 18. storočia. Starú hudbu doplnia fragmenty z hry Ján doktor Faust a komediálne výstupy trikových marionet v duchu estetiky a poetiky barokového bábkového divadla.
Potom sa presunieme na kraj Bratislavy, do tzv. novej Design factory – Konvergencie totiž strávili 15 rokov v design factory na Bottovej ulici, ktoré však kvôli výstavbe svoju činnosť muselo presunúť. Nádherný nový priestor zrekonštruovanej Sýpky v Jarovciach nesie presne tú istú atmosféru, na akú boli návštevníci zvyknutí. Na tomto novom mieste prinesieme tanečno-hudobný večer. A máme ešte dve krásne miesta – Veľký evanjelický kostol na Panenskej ulici a Átrium SNG, kde už sa konala jarná časť festivalu venovaná Mozartovi a Ollimu Mustonenovi. Ukážeme sa aj v Artfore a v kine Lumiere.
Už ste zmienili, že Konvergencie sú späté s viacerými bratislavskými menami ako Godár, Varga, Dohnányi či Zagar. Dá sa v ich hudbe počuť čosi bratislavské alebo čo ich spája?
Myslím, že reflektujú priestor, v ktorom žijeme – spoločenský i geopolitický, v ich tvorbe vnímame odraz doby. V Dohnányim bolo cítiť nielen Bratislavu, ale i Viedeň a Budapešť, lebo to bol ešte čas rakúsko-uhorskej monarchie. Pri Petrovi Zagarovi, Vladimírovi Godárovi či Mariánovi Vargovi sa hudba posunula inam, ale každý prináša čosi svoje.
Marián Varga bol pre nás oknom do slobody počas komunizmu, Vlado Godár prináša hlboké témy – teraz napríklad budeme spolu s Petrom Mikulášom interpretovať jeho dielo Bikít Gilgameš, ktoré rozpráva o vzťahu dvoch ľudí, ktorí sú na opačných názorových brehoch, no postupne sa z nich stanú priatelia. Tak, ako sa Konvergencie snažia prepájať zdanlivo vzdialené brehy, tak aj Bikít Gilgameš prepája názorovo odlišných ľudí, ktorí sa stanú spolubojovníkmi. Odráža to túžbu po súznení a porozumení, ktorá nám chýba.
Názov Konvergencie ste si vraj požičali od Mariána Vargu. Šli ste sa ho aj opýtať, či názov môžete použiť a on odpovedal, že na to slovo nemá patent. Potešil sa?
Presne. Názov Konvergencie sa mi páčil, lebo vyjadroval skoro všetko, o čo mi išlo. Konvergencie sú o zbližovaní, chcel som prepájať slovenských a zahraničných interpretov, prepájať publikum s interpretmi, prepájať druhy umenia, prepájať druhy hudby – klasickú komornú s džezovou, rockovou či rómskou a židovskou. Chceli sme prepájať aj ľudí, ktorí nepoznajú celkom klasickú hudbu a niekedy cítia až ostych prísť – aj to sa podarilo. Prepájať generácie. Konvergencie to všetko vyjadrovali a zároveň v nich bol duch platne, ktorú Marián Varga nahral.
Chceli sme priniesť radosť z hudby a nádej. Vravel som si, že by sa patrilo opýtať sa Mariána, či mu nebude prekážať, ak to slovo použijeme. A Marián mi povedal, že mu predsa ten názov nepatrí, nevlastní ho a že bude len rád, keď sa tak bude volať festival. O to viac, že sme mali spoločné plány, chceli sme Mariána ako hosťa, to všetko sa podarilo, stali sme sa veľmi dobrými priateľmi a dokonca som sa stal predsedom Spoločnosti Mariána Vargu, kde pokračujem v tom, čo sme spolu začali. Na Mariánových skladbách som vyrastal a veľmi silne ma ovplyvnili.
Aby sme nezabudli, nebude chýbať ani tradičné čítanie o hudbe s Robertom Rothom. Čie myšlienky chcete tentoraz sprostredkovať?
S Robertom Rothom to už tiež ťaháme niekoľko rokov, veľmi dobre si ľudsky i umelecky rozumieme. Výborne komunikuje myšlienky, ktoré chceme priniesť. Bude tradične v Artfore a prinesieme myšlienky skladateľov Ilju Zeljenku a Romana Bergera o hudbe, pravde a slobode a doplníme ich, samozrejme, hudbou.
Vy budete hrať Vargovu Antifonu, ktorá bola napísaná pre vás. Čo to znamená, že niekto pre vás napíše hudbu?
Aj Bikít Gilgameš od Vlada Godára bol napísaný pre nás s Petrom Mikulášom. Keď autor pozná interpretov a ich charakter, vie, čo z jeho hudobných myšlienok dokážu dostatočne silne komunikovať. Autor na to myslí – intuitívne aj racionálne. Keby som to mal povedať banálne, my interpreti sme reproduktorom autora. Je to obrovská pocta a radosť.
Koľko diel vám takto venovali?
Veľmi veľa, Peter Zagar koncert pre violončelo a orchester, ale aj iné sólové a komorné skladby – napr. Blumentálsky tanec. Veľa skladieb mi napísal aj Vlado Godár, to má pre mňa špeciálnu hodnotu, mám k dielu potom intímny vzťah. Skladby mi napísalo veľa zahraničných aj slovenských autorov – Ľubica Čekovská, Jevgenij Iršai, Hillary Jeffery, Marián Lejava, Martin Burlas a mnoho ďalších. Je krásne interpretovať niečo po prvýkrát, čo mi dokonca bolo venované.
