Víno z Tesca sa oficiálne stalo singlom. Aký feedback ste na túto skladbu doposiaľ dostali?
Juraj Podmanický: Tento singel vybrali naši fanúšikovia, pretože rezonuje vždy na každom koncerte, ľudia si ho spievajú. Možno by bol singel úplne iný, ale keďže je taký ohlas práve na túto skladbu, rozhodli sme sa, že Víno z Tesca je ten správy singel.
Matej Ruman: Musím potvrdiť, že išlo o test ľuďmi na koncertoch. Vždy, keď sa ohlási, aká pesnička sa ide hrať, tak práve pri tejto cítime zo strany ľudí, že ju majú naozaj radi a aj ju zvyknú dospievať za nás. Takže sme nemali veľmi na výber.
A je to aj vaša obľúbená skladba alebo máte na albume iného favorita?
MR: Moja obľúbená je to určite, pretože tam okrem jednej činelky nehrám ani „ťuk“. Mám ju teda rád, pretože si počas nej oddýchnem a zároveň si viem dosť užiť atmosféru koncertu, pretože sa nemusím až tak sústrediť na to, čo hrám.
JP: Ja ju mám rád, pretože už neviem koľko rokov musím hrať na španielke „vrkoče“, a toto je veľmi podobný track, pretože je to celé na akustických gitarách, a možno raz tie vrkoče vystrieda. A zachráni ma.
Videoklip k piesni Víno z Tesca sa natáčal na jeden záber. Nebáli ste sa takej výzvy?
JP: Už sme točili taký videoklip k piesni Karamel, ale toto bolo trochu iné. Bolo to totiž na jeden záber, skladba bola pustená odzadu a zrýchlene, kamera bola umiestnená na statíve, ktorý sa točil. Tých 40 ľudí, ktorí tam boli, muselo behať za kamerou. Musel som sa naučiť text odzadu a zrýchlene, ale ďakujem pekne režisérovi Lousymu Auberovi, že ma podržal a stačilo, že som sa naučil iba refrén. Inak by som to totiž nedal.
MR: Človek sa vždy bojí, ako to dopadne. Pri takýchto veciach sa nedá nachystať na to, čo sa tam reálne bude diať. Navyše sme kvôli správnemu svetlu potrebovali čas, keď padá tma, čím sme boli istým spôsobom limitovaní. Ale v pohode, zvládli sme to na druhý pokus, je to veselé a je to fajn.
Kto všetko v tomto videoklipe účinkoval
JP: Keďže to malo vyzerať ako párty, bolo pre nás dôležité, aby to bolo dôveryhodné, takže sme si zavolali kamošov. Točilo sa to v nedeľu poobede, takže čo, prišla by si v nedeľu poobede do Novej Cvernovky?
Jasné, kvôli takémuto niečomu určite.
JP: (smiech) Okej, tak nabudúce ťa zavoláme. Sú to kamoši – hudobníci, ale aj takí, s ktorými normálne chodíme von. Bolo tam veľa mladých muzikantov ako The Simon Curly či Laura Weng, ale aj generačne starších – týmto pozdravujeme Hexákov. Ale zlatí, prišli v nedeľu, veľmi si to cením. A potom tam boli aj naše rodiny, na konci účinkuje aj môj syn. Bolo to veľmi familárne. Deň predtým sme boli v Pezinku, kde som si „pustil hubu na špacír“, a natáčania sa potom zúčastnili aj dve mladé dievčatá, ktoré prišli veľmi dobre oblečené.
Boli to vaše fanúšičky?
JP: Áno, zúčastnili sa na našom koncerte v rámci Pezinského vinobrania.
Ako vyzerala celá dramaturgia natáčania? Ľudia prišli a režisér im povedal, aby si „zablbli“ pred kamerou?
MR: Bolo to nejakým spôsobom štruktúrované. Keďže klip ide odzadu, začínalo sa to tým, že Ďuri tam bol so svojím synom. Režisér si rozdelil ľudí na skupiny a kričal, ktorá má kedy ísť. Pribiehali teda ku kamere a robili improvizovanú hereckú akciu. Dôležité bolo, aby z toho išiel pocit, že sa zabávajú. Búchali sa tam lacné šampusy a využili sa aj pyrotechnické výrobky typu dymovnice. Teraz mám zo síry vypálenú dieru v ruke, pretože som neuposlúchol producenta, ktorý mi povedal, že to musím položiť na zem, keď to odpálim, a ja som to neurobil. Išlo teda o veľmi jemnú hereckú prácu, ale skôr to bola improvizácia.
Pokračovala párty aj po skončení natáčania?
JP: Keďže som tam mal svojho syna a ženu, tak som „pakoval“ domov, ale zvyšok, myslím, ešte okupoval bar Novej Cvernovky do nejakej nočnej hodiny.
MR: Áno, potvrdzujem. (smiech)
Chystáte teraz v najbližšej dobe nejaké koncerty?
JP: My sme už ako Elán, stále hovoríme, že máme posledný koncert so SĽUK-om…
MR: Nebude posledný, vždy bude ešte vianočný.
JP: Bude vždy vianočný? No dobre, oukej. Deviateho decembra máme v Starej tržnici vianočný koncert so SĽUK-om. Vrátili sme sa tam, kde sa tento projekt pred šiestimi rokmi začal, takže to ideme zopakovať. Lístky sú už v predaji. Program trochu obmeníme, pretože ho už roky točíme dokola. Okrem toho si ideme zahrať ešte tri koncerty s Parou. Neviem, prečo nás to napadlo… Teda viem. S Matúšom (Vallom) sme sa viackrát bavili, že by sme mohli mať spoločný koncert, no išlo do outu. Keďže teraz idú na šnúru, zavolali nás – pôjdeme s nimi do Prahy, Brna a Zvolena.
