Toto je už tretia Besiedka drummerov. Prešla si od začiatku nejakými zmenami?
Marek Gregor: Danko sa ku mne pripojil na minuloročnej besiedke, na tej vôbec prvej vystupoval ako hosť a veľmi sa mu to zapáčilo – nám tiež. Na druhom ročníku sme začali spolupracovať, robili sme už aj iné aktivity ako campy a teraz už participuje naplno. Snažíme sa rozširovať komunitu ľudí, ktorí hrajú na bicích alebo sa k tomu snažia viesť svoje deti. S Dankom sa mi veľmi dobre spolupracuje – aj po technickej stránke do toho prináša veľa zaujímavých vecí. Aj to, že sa striedajú žiaci dvoch rôznych lektorov, je pre mňa veľmi príjemné oživenie.
Daniel Buzinkay: Keď som bol hosťom na prvej besiedke, prekvapilo ma, aké je to milé. Pamätám si, keď som ako chalan hral pred rodičmi – musel to byť pre nich super zážitok. Teraz som ja ten učiteľ a vidím, ako sú tu deti a rodičia pokope, čo sa mi páči. Preto som sa aj pridal k Marekovi na ďalšie ročníky.
Zúčastňuje sa na besiedke viac žiakov ako na začiatku?
MG: Počtom sa to nemení, na evente máme zhruba 80 ľudí každý rok. Ale cirkulujú – niektoré z detí, ktoré hrali na prvej besiedke, ku mne už nechodia, no prišli zase iné. Veľmi pekné je to, že traja z mojich minuloročných nováčikov tu už dnes sami hrajú. Vlani si to „okukali“, boli takí, že „wau!“ a hneď na ďalšej lekcii za mnou prišli, že na budúci rok chcú hrať na besiedke. Poctivo sme trénovali a dnes tu budú vystupovať. Láka to stále viac a viac ľudí.
Ako prebiehal výber piesní účinkujúcich?
DB: Pesnička musí sadnúť interpretovi, musí sa mu páčiť. Niektorí žiaci majú, v dobrom zmysle slova, prehnané predstavy, a keď vyberáme z troch-štyroch pesničiek, snažíme sa vybrať takú, ktorá je pre nich technicky zvládnuteľná. Aj keď počúvajú nejaký super tvrdý rock, nevyberáme také náročné skladby.
Prípadne ich zjednodušíte?
DB: Áno, samozrejme, hoci aj tam sú nejaké limity. Keď má pieseň príliš zložité prechody, dajú sa zjednodušiť, prípade nezahrať vôbec. Vždy sa to dá upraviť. Pointa je, že im musí sedieť samotná skladba, a musí sa im páčiť, aby ju hrali s radosťou.
Je tohtoročný výber piesní pestrý?
MG: Ja si myslím, že áno. Je tam popová aj rocková hudba, slovenské pesničky… Z toho, čo si povyberali moji žiaci, je každá skladba iná. S Dankom mávame vždy minimálne dva týždne pred besiedkou stretnutie, aby sme vytvorili taký playlist, ktorý bude baviť aj divákov – aby za sebou nenasledovali napríklad tri rockové piesne. Povahou skladieb, ale aj úrovňou hrania jednotlivých žiakov sa snažíme stupňovať atmosféru. Najlepší idú nakoniec.
DB: Aj lineup je pestrý. Bubeníci majú rôzny level schopností a zároveň sa líšia aj vekovo, máme tu výrazný rozptyl. To sa mi páčilo už na prvej besiedke, že na nej vystupovali malé deti aj dospelí.
MG: Najmladší má osem rokov a najstarší asi 47.
Ste aj ako učitelia pred vystúpením svojich žiakov trochu nervózni?
MG: Za seba môžem povedať, že určite áno. Aj keď viem, že som spravil všetko pre to, aby sa pripravili na svojich 100–150 percent. Keď človek vyjde na pódium, čo sme nemali možnosť si naskúšať, môže sa prejaviť stresový faktor alebo niečo, s čím v skúšobni nemôžeme rátať. Na to sme teraz zvedaví, mám motýliky v bruchu, ako na žiakov zapôsobí, keď budú zrazu na pódiu pred 60–70 ľuďmi. Je to neznáma, ktorú nevieme predpovedať.
DB: Ja som to s nimi nacvičoval tak, že ak sa náhodou pomýlia, vždy musia v zmysle „the show must go on“ (šou musí pokračovať) hrať ďalej. Na posledných štyroch-piatich lekciách sme cvičili, aby to hrali ďalej aj napriek prípadnej chybe. Testoval som to aj na malom publiku. Pozval som k nám Puding pani Elvisovej, aby si vypočuli jednu pesničku, a páčilo sa im to. Žiaci sa práveže mýlili oveľa menej, pretože sa viac snažili, keďže už mali aj publikum.
Na čo sa najviac tešíte v rámci dnešnej besiedky?
MG: Na catering. (smiech)
DB: Hej, catering vyzerá bohato a pestro, rovnako ako náš lineup. (smiech) Budem sa tešiť, ak to všetko dobre dopadne. Ako učiteľovi sa mi uľaví. Zároveň mám rešpekt voči poslednej pesničke, ktorú budeme hrať spolu s Marekom. Nacvičili sme ju za jeden deň, teraz budeme mať premiéru.
MG: Teším sa na všetko, ale keď sa to už skončí a budem vedieť, že všetko dobre dopadlo, bude to super. Spätná väzba a radostná energia od ľudí, to je to, čo ma najviac napĺňa. Aj vlani to tak bolo, keď sa skončila besiedka, ľudia za mnou chodili s iskričkami v očiach. Hovorili mi, že je to super a že by sme to mali robiť viackrát do roka. Ide z toho radosť, nadšenie a dobrá energia. Je to pre mňa bonus, na ktorom fičím ešte týždeň, neviem večer zaspať.
Plánujete to ponechať raz do roka?
MG: Mám už v hlave nápad, že by sa to mohlo konať aj viackrát, možno aj niekde mimo Bratislavy, na prespávačku. Musíme to však ešte s Dankom doladiť, záujem by bol.