Chcete, aby návštevníci Slovenskej filharmónie zažili v jej 76. sezóne nezabudnuteľné chvíle. Ako teda tvoríte program? Naposledy pred rokom ste mi spomínali, že zostaviť program je čoraz náročnejšie. Podieľate sa na ňom aj vy osobne?
Keďže za jednu sezónu máme takmer 180 podujatí, máme dvoch dramaturgov – Juraja Bubnáša pre veľké symfonické koncertné programy a Kristínu Gotthardovú pre komorné cykly. Obaja sú vynikajúci profesionáli. Pred každou sezónou už máme program zostavený, spoločne sa o ňom s dramaturgmi rozprávame.
Dramaturgia musí byť pestrá, skladby by sa nemali opakovať a atraktívni musia byť aj sólisti či dirigenti. Snažíme sa priniesť do Bratislavy vždy niečo originálne – aby sme nehrali každú sezónu viackrát napríklad Čajkovského klavírny koncert b-mol, hoci je to hit. Reflektujeme tiež výročia slovenských autorov národnej hudby a uvádzame i novinky. V tejto sezóne to bude premiéra nového diela Ľubice Čekovskej i ďalších slovenských skladateľov.
Na aké mená sa teda môžu tešiť milovníci hudby v tejto sezóne?
Keďže orchester oslavuje 75. narodeniny, začíname slávnostnými koncertmi 24. a 25. októbra, na ktorých zaznie svetová premiéra skladby Ľubice Čekovskej. Jej symfonické dielo sa volá Dom hudby v siedmich obdobiach. Rozpráva o hudobnej histórii budovy Reduty, o meste Bratislava aj živote v ňom od čias monarchie po dnešok. Bude tam počuť zvuky zvonov Svätomartinského dómu…
A tiež hrkotanie električiek, lodí na Dunaji. Bol do darček k narodeninám orchestra?
Áno, aj preto chceme nové dielo nahrať ako prví. Na koncerte sa predstaví vynikajúci kanadsko-poľský klavirista Jan Lisiecki. Bude hrať Beethovenov tretí klavírny koncert, pretože Beethoven v novembri 1796 v Bratislave v paláci Keglevičovcov koncertoval a údajne mal aj aféru s Babettou Keglevičovou, jeho súkromnou žiačkou. Na úvod koncertu zaznie Dvořákova predohra Karneval ako pripomienka autora, ktorého 8. symfónia zaznela 27. októbra 1949 na historicky prvom koncerte Slovenskej filharmónie. Program zaznie v naštudovaní nášho šéfdirigenta Daniela Raiskina.
Zároveň je ešte stále Rok českej hudby, tak sa Dvořák hodí…
Jeho skladby právom patria do kmeňového repertoáru nielen nášho telesa, ale aj všetkých svetových orchestrov. A napokon, Slovenská filharmónia má českú či československú kultúru v DNA od počiatkov. Keď v roku 1949 vznikla, prvým šéfdirigentom sa stal profesor Václav Talich, vynikajúci český dirigent a pedagóg. Mal vtedy zakázané dirigovať v Čechách, v Bratislave bol „za trest“ a keďže zrejme nemal toľko práce, založil Slovenskú filharmóniu.
Vravím to nadnesene, ale s Ľudovítom Rajterom stáli pri začiatkoch existencie nášho prvého reprezentačného orchestra a svojím veľkým kreditom a kontaktami v Európe pomohli hneď od začiatku dostať Slovenskú filharmóniu na prestížne pódiá. Aby sme však nezabudli na umelcov, v novej sezóne vystúpia bývalí šéfdirigenti Emmanuel Villaume i James Judd, privítame aj Juraja Valčuhu, Ondreja Olosa či Rastislava Štúra, poľského dirigenta Dawida Runtza, ktorý tu bude debutovať a mnohých ďalších. A nesmieme zabudnúť na ďalšieho slovenského dirigenta, ktorý žije dlhodobo v Londýne…
Čítajte viac Novým riaditeľom Opery SND sa stane Rastislav ŠtúrSamozrejme, Peter Breiner.
Napísal hudbu k baletu podľa Bulgakovovho románu Majster a Margaréta s podtitulom Diabol v Moskve. Pôjde o svetovú premiéru hudobnej suity z tejto baletnej hudby, pôvodne skomponovanej pre Balet SND, ktorý ju však pre pandémiu covidu nikdy neuviedol.
Čítajte viac Generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner: Čajkovskij sa nedá vygumovať z hudobných dejínAké nové dielo odpremiérujete od Egona Kráka?
Volá sa Divina belezza (Božská krása) a napísal ju k 650. výročiu narodenia Francesca Petrarcu. Egona Kráka inšpirovali texty Petrarcových sonetov. Tento invenčný autor čerpá vždy z dosť vzdialenej histórie, trebárs cyrilometodskej či štúrovskej a originálne ju spracúva. Dielo zaznie v naštudovaní švajčiarskeho dirigenta Kaspara Zehndera.
Ako sa vám podarilo získať vychyteného dirigenta Juraja Valčuhu?
Sme veľmi radi, že s pánom Valčuhom, ktorý je dnes umeleckým šéfom Houston Symphony a účinkuje na najprestížnejších svetových scénach, sa vždy vieme dohodnúť, aby aspoň raz do roka hosťoval v Slovenskej filharmónii. V minulej sezóne u nás dirigoval dvakrát a pravidelne prichádza aj na festival BHS, s rôznymi zahraničnými orchestrami. Je veľmi inšpiratívny, perfektne pripravený a orchester takáto vysoko profesionálna spolupráca vždy umelecky obohatí. Vyberá si náročné diela, napríklad teraz to bude od Florenta Schmitta Žalm 47 pre soprán, miešaný zbor, organ a orchester v spojení s baletnou hudbou Igora Stravinského (Bozk víly) a Sergeja Prokofieva (Popoluška).
Novinkou v tejto sezóne má byť zoskupenie Camerata Philharmonica Slovaca, ktoré ste vymysleli práve vy. Priblížite nám ho?
Chcel som prispieť k ešte lepšiemu spoznaniu sa našich umelcov vo filharmónii po hudobnej i ľudskej stránke. Camerata Philharmonica Slovaca vznikla v tomto roku naozaj z mojej iniciatívy. Je komorným zoskupením s variabilným obsadením, zloženým z popredných inštrumentálnych hráčov Slovenskej filharmónie. Hlavnou náplňou a poslaním združenia je podpora a rozvoj spoločného muzicírovania, spojená s uvádzaním náročných titulov slovenskej a svetovej komornej tvorby na našich i zahraničných koncertných pódiách.
Veď práve komorná hudba ľudí vynikajúco stmeľuje a zlepšuje aj hranie vo veľkom orchestri. Po prvý raz sme predstavili toto teleso v rámci tohtoročných 59. BHS. V jeho podaní zaznela Mozartova Gran partita pre 12 dychových nástrojov a kontrabas. Druhá skladba bola Ravelova Introdukcia a Allegro pre harfu, flautu, klarinet a sláčikové kvarteto. Tretia skladba bola džezová Kuchynská revue od Bohuslava Martinů. Tam si dirigent Ondrej Olos sadol za klavír a bravúrne zahral svoj part, pričom dirigoval svojich kolegov v komornej zostave. Ako hosťku a rozprávačku v tejto skladbe sme pozvali herečku Božidaru Turzonovovú, ktorá úplne rozžiarila celú sálu. Ide totiž o veľmi vtipný text, v ktorom sa kuchynské náradie správa ako ľudia. Z českého originálu text skvele preložil a prebásnil Štrasser.
Čo ponúkne Camerata Philharmonica v tejto sezóne?
Komorný koncert, kde najskôr zaznejú skladby len pre violy, ktoré majú krásnu zamatovú farbu zvuku. V druhej časti sa predstavia spodné plechové dychové nástroje – trombóny a tuba. Poslucháči možno objavia niečo, čo ešte nikdy nepočuli. Podmienkou účinkovania v Camerate je riadne členstvo hudobníka ako zamestnanca v Slovenskej filharmónii. Keď nám ale niektoré nástroje chýbajú a je ich treba, môžeme si pozvať hostí. Takými boli na úvodnom koncerte dvaja hráči na basetové rohy z Českej filharmónie i pani Turzonovová v úlohe rozprávačky. Vďaka vynikajúcemu účinkovaniu a pozitívnemu vzťahu k našej inštitúcii sa tak symbolicky stala čestnou slovenskou filharmoničkou.
Spomenuli ste harfu. Tej bude venované aj prvé stretnutie Filharmonickej škôlky. Povedzte, o čo ide.
Tento projekt vznikol ešte pred mojím príchodom do Slovenskej filharmónie. Ide o interaktívne koncerty pre deti predškolského veku v doobedňajších hodinách. V aktuálnej sezóne máme pripravené tri typy programov, ktoré moderuje skladateľ, klavirista a autor projektu Tomáš Boroš. Filharmonická škôlka má viaceré témy, harfa reprezentuje rozprávkový svet. Rytmus zase deti spoznávajú prostredníctvom bicích nástrojov. Zastúpenie budú mať aj sláčikové nástroje. Škôlkari od troch rokov sedia na tulivakoch, sú zapojení do hry a s obdivom vnímajú fascinujúci svet zvukov a príbehov.
Najbližšie sa Filharmonická škôlka bude konať v Dome umenia v Piešťanoch, kde 600 miest na sedenie nestačí pokryť záujem. Robíme aj koncerty pre žiakov základných škôl i pre rodiny s deťmi. Moderuje ich Martin Vanek. Ponuku dopĺňa koncertný cyklus Junior, určený mladým ľuďom, sediacim v publiku i na pódiu. Medzi najpopulárnejšie koncerty pre mladé publikum patria koncerty filmovej hudby. Stretávame tam však všetky generácie, pretože mladší dnes poznajú skladby z Mission Impossible a iných akčných blockbusterov a staršia generácia miluje zase romantickú hudbu z filmov ako Odviate vetrom, Obchod na korze či Doktor Živago.