Túžili ste už dlhšie naspievať vianočnú pesničku alebo išlo o spontánny nápad?
Martin „Fefe“ Žúži: Pri vianočných pesničkách si vždy hovorím, že je to niečo, čo treba urobiť raz za veľmi dlhú dobu. Nám trvalo 25 rokov, kým sme sa primali k nejakej ďalšej, a vzniklo to úplne spontánne. Hudbu napísal Peci Uherčík, s ktorým sme spolu s Ďuďom asi pred siedmimi rokmi spolupracovali na projekte, ktorý, bohužiaľ, kvôli Ďuďovi nepokračoval. Peci sa mi toto leto ozval, či sa k tomu nevrátime, a ja som bol veľmi šťastný, táto vec sa mi páčila a dohodli sme sa, že sa k tomu na jeseň vrátime. Chlapci prišli s teóriou, že by nebolo zlé nahrať po sto rokoch vianočnú pesničku. Mali sme už napísaný text, ktorý bol veľmi adaptovateľný na vianočnú tému, a tak sme ju nahrali.
Peter „Šarkan“ Novák: Niekedy na jar som robil rozhovor s Tinou, ktorá išla robiť promo svojmu veľkému koncertu. V čase, keď sme robili rozhovor, už bol vypredaný. Keďže Tina a Fefe už spolupracovali na jednej feelovej hudbe, padol nápad, aby sme niekedy spravili niečo spolu. Povedal som jej, že budeme robiť vianočnú pesničku, hoci sme si tým ešte neboli istí, a ona povedala, že ak k tomu dôjde, určite ju máme zavolať. Ozvali sme sa jej tesne predtým, ako sme išli do štúdia, a cez WhatsApp som jej poslal demo. Odpísala mi: „Som all in. Kedy, kde?“ Počul som, ako sa pýta mami, či jej postráži deti. O tri dni sme išli točiť. Prišla do štúdia a bolo to naozaj čarovné. Nevedeli sme presne, kto bude čo spievať, dotvárali sme to ešte priamo v štúdiu. Medzi nami a ňou bola veľká chémia a myslím si, že to totálne zafungovalo.
Ako sa do tohto procesu zapojili Sirénčatá?
Fefe: Keď som to aranžoval, uvažoval som nad tým, že by som tam chcel detský zbor. Predtým sme už spolupracovali s Bratislavským chlapčenským zborom. Hovoril som to manželke a tá mi povedala, že jej kamarátka Miška má dcéru, ktorá spieva v Sirénčatách, a že sú fantastické. Tak sme sa s nimi spojili a oni sa veľmi tešili. Prišli, naspievali to a my sme boli šťastní, že sa to takto podarilo. Mal som nejakú predstavu o zbore a dopadlo to tak, ako malo. Sme radi, že tam Sirénčatá sú, boli skvelé.
Videoklip vyzeral tak, že ste si jeho natáčanie užili. Aké to bolo?
Tomáš „Yxo“ Dohňanský: Pesničku sme dokončili veľmi neskoro. Zrazu sme si uvedomili, že sme trochu zabudli na klip. Oslovili sme Roba Bošeľu, či by nám neurobil lyrics video, ale potom prišla myšlienka, že keď už máme tú Tinu, mohla by byť aj vo videu, a aj my by sme tam trochu mohli byť. Janko Šebík prišiel k nám do štúdia, zhasli sme všetky svetlá, zapálili sme dve malé lampičky a on začal točiť. Zrazu sa z lyrics videa stalo ozajstné, pretože Janko s Robom to celé pekne zmajstrovali. Keď občas niečo ide veľmi ťažko, tak toto išlo veľmi ľahko a rýchlo. Zrazu máme klip, v ktorom je cítiť veľmi dobrý vibe. Tešíme sa z neho.
Fefe: Skoro ako Last Christmas. Zahreje pri srdiečku, ako sa hovorí.
Čítajte viac Hex urobil fantastickú šou. Na koncerte to rozbalili vo veľkom štýle
Šarkan: Vianočná pesnička sa hrá len na Vianoce. Zostáva ešte pár týždňov, potom sa prestane hrať a budúci rok sa pravdepodobne bude hrať znova. Premýšľali sme nad tým, že uvidíme, ako sa uchytí, a urobíme videoklip na budúci rok. Ale presne ako povedal Yxo, niektoré veci, napriek tomu, že chceme, aby išli ľahko, sa rodia veľmi ťažkopádne, a toto bol úplný opak. V nedeľu bol telefonát: „O koľkej môžeš prísť do skúšobne? Až večer? Nevadí!“ Bolo to naozaj že „šup, šup, šup“ a o tri alebo štyri dni bol videoklip hotový. V zásade sme nemali žiadne podstatné výhrady.
Fefe: Tina napísala Šarkanovi, že je s tým tak spokojná, že ide o prvý klip, z ktorého nechce nič vyhodiť.
Šarkan: Všeobecne na tú pesničku povedala, keď sme ju boli premiérovať v rádiu, že je pre ňu ako kurací vývar od mamy. Je to niečo, čo ťa zahreje, objíme, je to veľmi príjemné. Keby mala zhodnotiť, aká je tá pesnička, tak presne takáto.
Čo pre vás osobne znamenajú Vianoce?
Šarkan: Mení sa to v čase, pretože keď je človek dieťa, teší sa na darčeky. Neskôr, keď ešte nemá deti, je to len také obdobie… Pamätám si zopár Vianoc, ktoré som trávil s kamarátmi na chate. Samozrejme, vrátiš sa k rodičom, lebo to k tomu patrí, spolu so všetkými vecami od Popolušky až po zemiakový šalát. Ale mení sa to okamžite po tom, ako sa ti narodia deti, pretože ty si zrazu tým strojcom Vianoc. Pre mňa je to veľmi príjemné obdobie v roku. Mimoriadne krásne Vianoce, aj keď to tak vtedy, žiaľ, nemohli mať všetci, boli počas pandémie, keď sme boli tak dlho zavretí doma, že sme mali stromček už hádam v novembri. Vianoce pre mňa začínajú už na Ondreja. Človek sa vtedy môže trochu stíšiť. Opak toho virvaru okolo nákupov, byť trochu pokojnejší, venovať sa pomalším veciam, to sú pre mňa Vianoce.
Yxo: Ja mám Vianoce presne tak, ako hovorí Šarky. Keď sme boli mladí, tešili sme sa na darčeky, dnes sme strojcami Vianoc pre naše deti my dospeláci. Úplne sme upustili od toho, že by sme sa naháňali po nákupných centrách, povedali sme si, že nepotrebujeme desaťtisíce darčekov. Skôr nám ide o to, že budeme spolu, bude úplný kľud a úplné ticho, bude nám spolu super, tie dva-tri dni, keď budú v televízii rozprávky, to je to najviac. Veľmi veľa ľudí v decembri zrýchľuje a sú nervózni, no my už na to kašľeme a spomaľujeme. To, že sme spolu, je najviac.
Fefe: S manželkou nám trvalo asi desať rokov, kým sme si prípravu na Vianoce prispôsobili tak, aby nám to išlo rýchlo, od ruky a bez nejakých stresov. Roky rokúce sme úplne v kľude, stromček robíme neskoro, až večer pred Vianocami. Sme relatívne veľká rodina, je u nás mama, manželkina mama, náš syn, potom ideme k švagrovcom, kde nás je niekedy aj 15–20. Na Vianoce sme hore do štvrtej rána a je to veľmi príjemná atmosféra.
Yxo: To čo robíte tak dlho?
Fefe: No modlíme sa a tak. (smiech) Takže je nám krásne.
Foto: Krištáľové krídlo
Máte aj nejaké svoje vlastné zvyklosti alebo sa vyslovene držíte tradícií?
Šarkan: Keď už sa človek ožení, zrazu príde taký „crash“. Yxo má manželku z východného Slovenska, ja z Oravy. Obe si so sebou priniesli svoje zvyky, napríklad ako má vyzerať kapustnica.
Fefe: Preto sú u nás dve kapustnice.
Šarkan: Presne, aj u nás! Niečo si človek pamätá z domova, celú choreografiu toho, ako to má vyzerať, a svoje vlastné si takto prinesie aj tvoja žena. Deti si potom myslia, že to už musí byť takto. Neviem, čo budú mať oni, keď sa vyberú svojou cestou. Veľmi pekné napríklad je, že naši susedia chodia koledovať. Včera si deti spisovali svoje vianočné priania, christmas wishlist v angličtine, lebo sa to tak učia. Je to už taká tradícia, že im pri tom pomáhame. Dcéra už vie, kde býva Vinnetou. Ozaj to už prestalo byť o darčekoch, je to o tom spomaliť. Keď Yxo spomínal rozprávky, tak za mňa musí byť S tebou mě baví svět, Popoluška, Láska nebeská, Smrtonosná pasca 2… Všetko toto musí prebehnúť pod dekou. Spomenul som si ešte na jednu tradíciu, ktorú robíme pár rokov, a teraz sa objavila aj v našej pesničke – jeden tanier navyše pre pocestného. Je to síce len odkaz na niečo, ale asi si to čoraz viac uvedomujeme, pretože množstvo ľudí sa už z našich životov stratilo a spomenieme si na nich aj pred Vianocami. Uvedomujeme si, že pre niekoho to vôbec nemusí byť ľahké obdobie. Vlani aj tento rok sme sa rozhodli, že k nám niekoho pozveme…
Yxo: Dobre, prídem.
Šarkan: Prídeš? Dobre, hladný príď. (smiech)
Yxo: Máme veľmi dobrých susedov a deň-dva pred Vianocami varíme kapustnicu pre všetky rodiny v našom bytovom dome. Je to príjemná zábava, občas sa aj chalani zastavia. So susedom, pánom Sabolom, ideme nakúpiť ingrediencie a potom pol dňa varíme. Vznikne veľmi dobrá kapustnička pre všetky rodiny.
Fefe: U nás je to úplná klasika so všetkými vecami, ktoré k tomu patria. Dve kapustnice, pretože každý ju robí inak, ryba, šalát, darčeky až po jedle. Potom presun k švagrovcom a oddych.
Máte za sebou vianočnú pesničku, vianočný album ešte nechystáte?
Fefe: (smiech) To určite nie, v žiadnom prípade. Sľubujeme, a môžete nám to potom pustiť ako niektorým politikom o desať rokov, že neurobíme vianočný album.
