Vo februári získal autor hudobného naštudovania Marián Vach za Coriolana Cenu ministra kultúry, o mesiac neskôr udelila cikkerovská nadácia dirigentovi Mariánovi Vachovi a režisérovi Romanovi Polákovi Cenu Jána Cikkera, po skončení sezóny sa obaja stali víťazmi ankety operných kritikov internetového portálu Opera Slovakia a napokon medzi nomináciami na Dosky sa aj napriek diskriminujúcim kritériám voči hudobnému divadlu ocitol Coriolanus v troch kategóriách.
Čím dokázalo na Slovensku po prvýkrát inscenované dielo upútať? Zárodkom bola už samotná dramaturgická myšlienka priviesť konečne domov (po Prahe a dvoch nemeckých scénach) dielo nášho prominentného autora. Coriolanus, opretý o rovnomennú tragédiu Williama Shakespeara, síce ani v čase premiéry v roku 1974 nesymbolizoval hudobnú avantgardu, partitúra však mala náboj kontrastov, motívov, farieb, mala obsah zrkadliaci príbeh.
Kantabilné parlando sólistických postáv (titulnú rolu stvárňuje v komplexnosti uchopenia výborný Martin Popovič), veľká plocha venovaná zboru a precízne modelovaný orchester v novom Vachovom poňatí vnášajú intenzívny súlad hudby a textu. Roman Polák vytiahol z témy nielen vnútorné konflikty, ale aj nadčasové posolstvo. Zrážky individuality s davom, vnímanie demokracie, právo na názor – to sú motívy s platným filozofickým apelom. Ak k nim pridáme nepatetické herectvo, priam filmové strihy a bravúrne vyriešenú Valekovu scénografiu s minimom kulís, priestupnými stenami či imaginatívnym svietením, máme inscenáciu do bodky napĺňajúcu pojem moderného operného divadla.
Pozitívna reflexia v tlači a získané ocenenia sú síce vzácnou satisfakciou pre súbor, najúprimnejšou odmenou je však živý záujem diváka. Hosťovania na tohtoročných BHS je šancou aj pre publikum. Môže dokázať, že nelipne len na obohraných tituloch a je ochotné vzdať náležitú úctu aj pôvodnej domácej tvorbe. Bystrický Coriolanus si ju zaslúži.
Operu Jána Cikkera Coriolanus uvedú BHS v historickej budove SND 30. septembra.
