Album Za dverami mojej izby vyšiel rok po revolúcii – mali to vtedy slovenskí interpreti ťažšie?
LP Za dverami mojej izby bola mojím posledným vinylovým albumom, vyšiel v októbri 1990. Bolo to rok po nežnej revolúcii, kde zrazu bolo všetko inak. Nastali sociálne a ekonomické zmeny, ktoré sa premietli aj do slovenskej hudby. Príval anglo-americkej hudby ju začal valcovať a koncertovalo sa podstatne menej. Vtedy som vážne uvažovala, či sa vôbec naďalej uživím hudbou. Pomohla mi spolupráca s prvou slovenskou dídžejkou Majou Mikuličovou, ktorá ma vzala hosťovať na svoje diskotéky, ktoré zažívali obrovský boom. Pesnička Za dverami mojej izby sa postupne stávala veľkým tanečným hitom a stále rezonuje.
Čo vás zachránilo, že ste nestratili nádej a chuť pokračovať?
Neviem, asi som v tomto bojovníčka. Zároveň to bol aj vhodný čas založiť si rodinu, v júni 1991 som sa vydala za môjho priateľa a zvukára Andreja Andrašovana. Sme spolu dodnes, tak to bola dobrá voľba.

Spolupracovali ste s viacerými hudobníkmi aj textármi – kto sa podpísal pod tento album?
Opäť to bol hudobne Vašo Patejdl, Pavol Danišovič, ale vo dvoch piesňach dali šancu aj mladému šikovnému klávesistovi z mojej kapely Kamene Zorovi Michalčákovi. Textársky to všetko zvládol môj dvorný textár Roman Spišiak. Všetci, ktorí sa na ňom podieľali, verili tomu, že ľudia budú stále chcieť počúvať pesničky v slovenčine.
Titulná skladba patrí medzi vaše najznámejšie. Ako vznikala? Kam ju radíte vo svojom súkromnom rebríčku?
Je to výborná skladba – to som vycítila hneď vtedy – a aj s veľmi otvorenou témou, čo sa týka textu. Ten som však nenapísala ja, ako si mnohí myslia, ale textár Roman Spišiak, ktorý nás pred časom, žiaľ, opustil. Podporil ju aj videoklip režiséra Juraja Takáča, ktorý sa radí k prvým erotickým klipom u nás. Do dnešných dní ju ľudia majú radi a začínam ňou každý svoj koncert. Patrí k mojim obľúbeným a dôležitým hitom. Celý album je teraz, po 35 rokoch, vzácny, pretože vyšiel vtedy iba v prvom a jedinom náklade a ten sa celý vypredal. Aj celkový zvuk albumu bol na vysokej úrovni. Dúfam, že poteší všetkých mojich skalných fanúšikov, ktorí ho ťažko zháňali a prípadne osloví aj nových poslucháčov.
Hovoríte, že celý album bol nahratý veľmi kvalitne. Vďaka komu a čomu? Kde ste ho nahrávali?
Nahrával sa v štúdiách Opusu na Nivách. Štúdiá boli vtedy moderne a kvalitne vybavené a rovnako aj zvukári a technici boli výborní. Zvukovú réžiu mal na starosti legendárny Jožko Krajčovič, s ktorým si neskôr Vašo aj založil súkromné štúdio.


Teraz vychádza album v reedícii na CD, ale znova aj na vinyle. Máte rada vinylové platne?
Mám ich rada, lebo s nimi viem akosi viac relaxovať. Počúvanie platne vyžaduje určitý rituál, keď si ju vyberáte z obalu, pretriete antistatickou handričkou, položíte na tanier a pokladáte ihlu. Dostávate sa tak do pokoja. A koniec koncov aj obal je väčší a tým aj texty ľahšie čitateľné.

Vaša kariéra v populárnej hudbe je bohatá, sledujete dokumentárny cyklus Textári Slovenskej televízie?
Samozrejme, aj som sa objavila v niektorých častiach. Je to skvelý nápad takto zdokumetovať éru, veď texty boli pre interpretov vždy veľmi dôležité a textári takmer neviditeľní. O viacerých z nich som dozvedela veci, ktoré by som sa inak nedozvedela, lebo mnohí sú veľkí introverti. Vždy sa teším na nedeľu večer!
