Sarah Chang a veľkolepý začiatok BHS

01.10.2012 12:00
bhschang Dirigent Emmanuel Villaume so Sarah Chang
Dirigent Emmanuel Villaume so Sarah Chang Autor:

Zaplnené hľadisko koncertnej siene v zrekonštruovanej Redute privítalo v piatok večer na otváracom koncerte 48. ročníka Bratislavských hudobných slávností jagavú interpretačnú hviezdu prvej veľkosti, svetoznámu huslistku Sarah Chang. Dcéra kórejských prisťahovalcov v USA, zázračný talent, ktorý už v útlom veku dokázal svojím umením ohromiť dirigentských velikánov Zubina Mehtu a Riccarda Mutiho, patrí dnes medzi vrcholných predstaviteľov svojej huslistickej generácie a účinkuje po boku výkonných umelcov najvyššieho rangu.

Iný Brahms
Na pódiu Slovenskej filharmónie sa Chang pred bratislavským publikom uviedla po prvý raz prednesom sólového partu husľového koncertu Johannesa Brahmsa. Neľahkého a pritom notoricky známeho diela nemeckej romantickej hudby. Bol to iný Brahms, na akého sme v prevažne mužskom bojovnom podaní zvyknutí. Znel akosi zvnútornene, lyricky i meditatívne sústredene, s mnohými stíšenými melodickými plochami, kde sa sólový hlas – najmä v úvodnej časti – v orchestrálnom prekrytí takmer strácal.

Zato v záverečnom Allegro giocoso už bola sólistkina hra plná vášnivého expresívneho záberu v brilantnom technickom a muzikantskom podaní. Niet sporu, že umelkyňa má skladbu dokonalo zažitú, má ju takrečeno „v prstoch“, vie vystihnúť jej finesy a pôsobivo sa pohrať s detailmi.

Tak vravel Zarathustra
Po prestávke nasledovalo kultové dielo nemeckého hudobného novoromantizmu, symfonická báseň Tak vravel Zarathustra Richarda Straussa.

Opulentný orchestrálny útvar politicky kontroverzného skladateľa, inšpirovaný slávnym spisom filozofa Friedricha Nietzscheho, si naša filharmónia zahrala už v máji minulého roku pod taktovkou Alexandra Rahbariho. No vtedy stiesnené akustické podmienky historického SND neumožnili skladbe prejaviť sa v plnej zvukovej nádhere. Emmanuel Villaume sa v Redute chopil príležitosti tak, ako sme po jeho predchádzajúcej kreácii Alpskej symfónie toho istého autora mnohí očakávali: ako umný režisér impozantného scénického veľdiela v explozívnom podaní, s burácajúcimi vrcholmi a podmanivými reflexívnymi pianami.

Toto je presne parketa, na ktorej sa náš šéfdirigent pohybuje s istotou a nenapodobiteľnou bravúrou. V okamihu, keď má pred sebou literárnu predlohu, hoci aj v podobe štandardného prírodného úkazu, vie vyčariť atmosféru, ktorá svojou naliehavou a intenzívnou energiou strhne nielen poslucháčov, ale aj samotných hudobníkov do fascinujúceho výkonu. Bolo pôžitkom sledovať zanietených orchestrálnych hráčov pri ich úsilí technicky i výrazovo čo najvernejšie realizovať dirigentovu predstavu.

Veľkolepejší začiatok festivalu si len ťažko možno priať. A jeho ďalší program, najmä v orchestrálnej dramaturgii, nasvedčuje, že sa táto línia udrží.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku