Ako dlho sa medzi sebou poznajú vaše kapely? Spolupracovali ste už aj predtým?
Juraj Benetin: Pamätám si, keď zhruba pred pätnástimi rokmi vznikol Billy Barman, Korben Dallas začal fungovať o niečo neskôr. Registrujeme sa už od začiatku, striedame sa na festivaloch, stretávame sa v backstagei, no doteraz sme nemali žiadny spoločný projekt. Vlani v lete sme sa niekoľkokrát stretli a bolo to fajn. Cestou zo Starej Ľubovne sme si v dodávke povedali, že by bol dobrý nápad zorganizovať spoločné turné, tak sme sa im ozvali. Dúfali sme, že v tom čase nebudú mať práve nejaké veľkolepé turné so SĽUK-om alebo niečo podobné, ale prekvapili nás s tým, že na jar zatiaľ nemajú naplánované nič špeciálne. Tak sme sa stretli v krčme a dohodli sa.
Juraj Podmanický: Juraja som prvýkrát naživo stretol v štúdiu, keď nahrávali album Pomôž mi.
JB: Chodil som tam o piatej ráno, že?
JP: To som ešte nezažil. Tento človek nahrával v štúdiu v čase, keď normálni ľudia ešte spia. My sme tam vždy prišli okolo desiatej a on už mal hotovo. Vošli sme s kávičkami, rozbití, prvýkrát sme stlačili „record“ niekedy o jednej, a on už to mal dávno za sebou.
Foto: Lousy Auber
JB: S Barmanmi sa vzájomne registrujeme dlho, pretože naša scéna nie je veľká. Veľmi ich obdivujem, nielen ako kapelu, ale aj ako jednotlivých hudobníkov, pretože každý z nich je veľmi zaujímavý, samostatná osobnosť. Sledujeme teda aj to, čo robí každý jeden z nich osobitne. Som fanúšik Ďurovho šelestu. Ja mám taký zatlmený hlas, no keď sa ozval on, zrazu tam bolo všetko. Hovoril som si, „dokelu, toto by som potreboval“.
JP: Tak ja ti to teraz vrátim. (smiech) Nahrali sme spolu dve pesničky. Paradoxne tú, ktorú sme napísali my, otvára Ďuro, pretože to zaspieval stokrát lepšie ako ja. Tak som sklopil uši a odovzdal som mu žezlo.
JB: Vzájomne sme si to vymenili, hlavnú linku v našej Netradičnej rodine zase spieva on, takže to má svoju logiku. Tak to bude aj na koncertoch.
Ako ste sa vzájomne prepojili po hudobnej stránke? Bolo to zložité?
JP: Nakoniec vôbec nie. Išli sme do toho otvorení, vedeli sme, kto čo hrá. Keďže sú skladby Netradičná rodina a Rodina iná úplne rozdielne, dali sme tam to, čo bolo treba. Pesnička Korben Dallas je punková, mohli sme si dovoliť hrať všetci naraz. Naša skladba je intímnejšia a minimalistická, postavili sme to na našich hlasoch, ktoré sa striedajú. Je to celé tak trochu klišé, ale hrozne ma to baví. Je to normálny duet.
JB: Netradičná rodina, netradičný chlapský duet. Doteraz som mal takéto duety len s Vecom a so ženami.
Bol pôvodný plán nahrať až dve spoločné pesničky?
JB: Mali sme ambíciu, že ak urobíme dve, bude sa dať využiť tento princíp: na jednej bude Korben, ktorému pomôžu Barmani, a na druhej zase opačne. Mali sme rezervované štúdio Birdland v Považskej Bystrici a na nahrávanie sme si vyčlenili jeden deň. Štúdio bolo skvelo vybavené a pripravené, „zbúchali“ sme to rýchlo. Myslím, že na skladbách je počuť, že nahrávanie bolo veľmi živé, tak ako to má byť. Mali sme obavy, že keď sa dá dokopy veľa tvorcov a producentov s rôznymi nápadmi, bude to ťažké, ale nakoniec to bolo veľmi jednoduché a prirodzené. Vymenili sme si demá a texty, Lukáš (Fila) dokonca napísal aj niečo navyše. Neskôr prišiel Juraj so svojím textom.
JP: Hej, s jednou vetou.
JB: Ale dobrou. (smiech)
JP: Potom som to dospieval v druhom štúdiu a Juraj tiež.
Osobne sa mi názov Netradičná rodina spája najmä so spoločenským sporom o rodinách, ktoré tvoria páry rovnakého pohlavia. Odkazujete skladbou aj na to?
JP: Áno, aj na to. Nasávame, čo sa deje okolo nás, takže sa to tam určite odráža, chceme na to trochu upozorniť. Prvotná myšlienka však bola taká, že keď postavíte naše dve kapely vedľa seba, je to naozaj netradičná rodina. Pekne divný mišung. (smiech)
JB: Netradičná rodina do tejto témy trošku rýpe, aj keď to nie je úplne na prvú. Je to výzva ľuďom, ktorí sa sami zatvárajú. Ideme k nim na nedeľný obed a oni sa skrývajú, nečakajú takú návštevu hladnej osemčlennej netradičnej rodiny. Rodina iná je zase poňatá tak, že vychádza z lásky – ľúbime sa, poďte k nám.
K Netradičnej rodine vznikol aj zaujímavý vizuál v bazéne. Kto ho vymyslel?
JP: Sme za to vďační fotografovi a umelcovi Lousymu Auberovi, s ktorým dlhodobo spolupracujeme, točil nám aj videoklipy. Dal nám tri návrhy a my sme sa rozhodli pre tento. Bola to pekná blbosť, ísť v decembri do bazéna, polovica z nás bola chorých, strávili sme tam tri-štyri hodiny. (smiech) Nikdy som sa nekúpal takto v oblečení, vôbec sa v tom nedá plávať. Kúpal som sa už aj holý, aj v tričku, ale takto ešte nie. Dosť to človeka ťahá dole. Ak sa lepšie prizriete, zbadáte, že máme pod zadkami „plaváky“, inak by sme sa utopili.
JB: Ešteže sme ich mali, inak neviem, čo by sme robili. (smiech)
Chystáte sa na spoločné turné. Nebudete sa o seba na pódiu trochu potkýnať, keď vás bude tak veľa?
JB: Včera sme si to vyskúšali, mali sme generálku a je to také 3D. Vyriešili sme to tak, že budeme nad sebou, pod sebou, sú tam tri schodíky. Potrebujeme sa aj vzájomne vidieť a vnímať, na pódiu sa nachádza veľa vecí. Teraz už to máme vyriešené. V jednom momente, keď sme tam všetci ôsmi, rozložení do výšky, to vyzerá super. Počas prípravy na turné sme zistili, že Barmani sú profíci, nenechávajú veci len tak, na všetko sa poctivo pripravujú.
JP: A nemáme svetlá zospodu, lebo vtedy vyzeráme ako masoví vrahovia. (smiech) Na každej zastávke máme štyri šatne, takže sa o seba určite nebudeme potkýnať.
JB: Hej?
JP: Áno, to nevieš?
JB: Už sme ako skupina Lucie. (smiech)
Plánujete v budúcnosti ďalšiu spoluprácu?
JP: Keď prídete na veľký záverečný koncert do Starej Tržnice, potom vám radi odpovieme. Zatiaľ to však vyzerá, že naša spolupráca je skvelá, takže prečo nie.
JB: Zatiaľ ide všetko fajn. Počas turné odohráme deväť koncertov, zostane z nich nejaká energia a je dobré s ňou niečo spraviť. Každý máme svoje plány na leto, na ďalšie nahrávanie, teraz žijeme týmto konkrétnym projektom.
Budúci týždeň sa odovzdávajú Radio Head Awards. Ako skúsení hudobníci, ktorí pôsobia na slovenskej scéne už niekoľko rokov, čo hovoríte na nové objavy?
JP: Som veľmi rád, že táto nová vlna je taká silná. Je medzi nimi asi osem mien, ktoré rezonujú a majú silnú fanúšikovskú základňu. Dlho sme na to čakali. Počas pandémie boli zavretí, no nezaháľali a tvorili. Následne vznikla nová scéna a ja sa z toho veľmi teším.
JB: Je to scéna, na ktorej fungujú obľúbené stálice, no zároveň sa na nej objavujú nové talenty.
Máte nejakého favorita?
JP: Berlin Manson sú skvelí, v priebehu roka vydali dva albumy. Keď som ich objavil, dlho som ich odsúval, pretože mi ich tvorba prišla veľmi ponurá a depresívna, neprinášala mi nič, čo by som do seba chcel nasať. Ale s odstupom času som zistil, že som sa mýlil. Táto nová scéna mi dáva zmysel a veľmi ma baví. Bol som aj na koncerte Eriky Rein a myslím si, že v súčasnosti ide o najtalentovanejšiu slovenskú speváčku.
