Album Nebe na Zemi vyšiel v českom Radioservise ešte v roku 2023 a získal od českého hudobného priemyslu ocenenie Platinová platňa za obrat viac ako milión českých korún. Basbarytonista Plachetka s obľubou prekračuje hranice klasickej hudby a vydáva sa z operného sveta do iných hudobných žánrov, ktoré ho bavia a v ktorých nachádza nielen uspokojenie z krásnej hudby, ale i z nových speváckych výziev.
Dramaturgia albumu Nebe na Zemi je postavená na žánrovej pestrosti, pre skladateľa Jaroslava Ježka takej typickej – od osobitých jazzových a swingových melódií cez originálne poňaté blues a lyrické milostné piesne až po brilantne vtipné paródie. Aj interpretačné poňatie je zámerne rôznorodé. Niektoré kusy speváci pojali pietne v duchu Ježkovho Orchestru Osvobozeného divadla, pri iných sa inšpirovali Werichovým novým spracovaním z päťdesiatych rokov s Orchestrom Karla Vlacha. V dvoch prípadoch dokonca oslovili skladateľa Petra Wajsara, ktorého moderné aranžmány prinášajú nový esprit.
Foto: Ronald Steiniger
Havelka o svojom vzťahu k hudbe pôvodných interpretov uviedol: „Hudbu z tejto doby som začal spievať až niekedy v roku 1976, no až v roku 2005, keď Voskovec s Werichom oslavovali storočnicu od ich narodenia, som sa po prvýkrát osmelil ich piesne začať interpretovať. Ich nahrávky sú natoľko neopakovateľné a dokonalé, že spievať ich po pôvodných tvorcoch je veľká výzva. Pokiaľ ide o dramaturgiu albumu, hľadali sme veci, ktoré sú džezovo ladené v rýchlejšom ježkovskom tempe alebo naopak, pomalšie blues. Hovoril som si, že na CD musíme zaradiť aj kantilénu, pretože to sú veci, ktoré vie Adam najlepšie, takže sa na nej nachádzajú dve krásne kantilénové piesne a nezabudli sme ani na komickejšie kusy. Podstatná je, samozrejme, ale džezová tvorba Jaroslava Ježka.“
Foto: Ronald Steiniger
Adam Plachetka o svojom vzťahu k piesňam Osvobozeného divadla dodal: „Voskovca, Ježka a Wericha vnímam ako klasický klenot českej populárnej hudby. Pre mňa sú to piesne, ktoré sme spievali pri táboráku či na hudobnej výchove. Nesnažíme sa pôvodných autorov kopírovať, práve naopak. Boli by sme radi, aby ich umenie nezapadlo a mohli sme ho priblížiť mladším generáciám. Moja cesta k interpretácii sa začala niekoľkými lekciami spevu, aby som sa do neho zmestil aspoň žánrovo. Nemyslím si, že by som sa mal snažiť byť dokonalým džezovým spevákom; bol by som rád, aby v piesňach zostalo aj niečo zo mňa a zároveň aby som nepôsobil ako slon v porceláne. Interpretačne ide o môj vklad či náhľad na hudbu Jaroslava Ježka, tak aby som to bol stále ja a bol poznať môj hlas.“
