Iva Bittová: Potrebujem ticho

18.10.2012 09:00
Iva Bittova
Iva Bittová Autor: ,

Koncertovala v jaskyni aj vo výške 2 000 metrov nad morom a počas druhého októbrového týždňa hrala opäť na Slovensku. Po vystúpeniach v Liptovskom Mikuláši, Košiciach a Stupave sa Iva Bittová predstavila aj bratislavskému publiku a v rámci podujatia Mosty zahrala spolu s trojicou muzikantov v budove Slovenského rozhlasu.

Do konca tohto roka vás čaká ešte dvadsať koncertov po celom svete, napríklad v Rusku, Belgicku, Spojených štátoch… Ako zvládate intenzívne cestovať a popri tom tvoriť a cvičiť?
V prvom rade je potrebné zorganizovať si efektívne čas a vybrať z neho len to, čo je naozaj dôležité. Nedá sa rozptyľovať inou prácou ako tým, čo ma momentálne najviac baví, teda muzikou. Tiež som sa naučila zaspať za bieleho dňa, spím vo vlaku, v lietadle, kdekoľvek, neprejedám sa a sústredím sa na to, aby som neplytvala energiou, žila zdravo a bola pripravená vystúpiť kedykoľvek a kdekoľvek v plnej sile. Prednedávnom som v Japonsku zistila, že mi síce nevyšiel čas na klasickú dovolenku, ale aj tieto pracovné cesty sa pre mňa stávajú relaxom. Usporiadatelia a ľudia, ktorými som obklopená, sa ku mne správajú pekne a väčšinou prichystajú krásne prostredie, kde mám všetko, čo potrebujem.

A čo konkrétne potrebujete? Vaše meno pozná celý svet a napriek tomu si na rozdiel od iných interpretov s preplnenými šatňami skromne odjedáte z hrozna…
Mám pocit, že mi vždy nachystajú toľko vecí, že to naozaj nezvládnem zjesť. Nie som nijako zvlášť náročná. Stalo sa mi len párkrát, že som musela rázne riešiť podmienky, ale to bolo v prípade, keď neznesiteľne hučal bar, ventilátor alebo sa za stenou odohrávala diskotéka. To sú však extrémne záležitosti. Jediné, čo naozaj potrebujem, je mať ticho a miesto, kde sú usmievaví ľudia, ktorí sú radi, že si ma zavolali hrať.

Je jednoduché organizovať si koncerty sama, bez pomoci manažéra?
Nie, ale ponuky chodia našťastie priamo a je ich toľko, že mi to úplne stačí na to, aby som si mohla vyberať a zaistiť si všetko, čo potrebujem. Nemusím sa nikomu vnucovať, čo je úľava. Za tie roky som v tom už nabrala prax a viem, že to, čo sľúbim, je mojou zodpovednosťou a som svojím spôsobom nezávislá. Poznám svoje možnosti a väčšina usporiadateľov mi vychádza v ústrety.

Okrem sál hrávate na rozličných netradičných miestach. Vplýva na vás aj samotný koncertný priestor?
Priestor na mňa vplýva silno a preto som rada, že napríklad v Taliansku alebo vo Francúzsku sa usporiadatelia neboja experimentovať a sú schopní postaviť pódium na jazere alebo priviesť publikum do výšky 2 000 metrov na Dolomity, kde síce spievam zabalená v deke, ale mám okolo seba takú úžasnú panorámu, že to stojí za to. Magické bolo aj vystúpenie v jaskyni. Bolo tam prichystaných asi 200 sviečok a okolo mňa lietali netopiere. Baví ma spoznávať nové možnosti a niekedy dokonca cielene prídem na koncert neskôr a nechcem si hranie vyskúšať, aby som si mohla priestor vychutnať po prvý raz až počas vystúpenia.

Na Slovensku sa aktuálne vaše meno spája najmä s jazzovým kvartetom, s ktorým počas podujatia Mosty vystupujete v troch slovenských mestách. Ako to celé vzniklo?
Oslovil ma Ladislav Snopko, že by ma mal rád opäť v Mostoch a že by bolo ideálne, keby som si k sebe vybrala nejakých hudobníkov z krajín V4. S Leszkom Możdżerom sme si padli do nôty, lebo sme jedno vystúpenie spolu už absolvovali. Spolu sme aj tvorili skladby, ja som priniesla svoje predstavy, on mi poslal svoje cez e-mail a tak sme komunikovali. Ďalej som si zvolila Mihályho Drescha na saxofón a flautu, je to neuveriteľne skromný človek a muzikant, v každom jeho tóne cítiť emócie a vychádza z maďarského folklóru. Za Slovensko moja voľba padla na Oskara Töröka, ktorého poznám dlho a dobre, lebo so mnou hrá aj v kapele Čikori a veľmi si rozumieme. Dostali sme ponuky aj na ďalšie koncerty v tejto zostave, no budeme musieť počkať na iné obdobie, lebo teraz je toho naozaj veľa.

Máte rozbehnutých niekoľko projektov a spoluprác, na Slovensku po Mostoch vystúpite znova v decembri, no tentoraz s orchestrom Bohdana Warchala. Existuje ešte niekto konkrétny, s kým by ste sa rada objavili na jednom pódiu?
Nikto konkrétny mi nenapadá, lebo neplánujem príliš dopredu. Všetky ponuky, čo dostávam, musia byť inšpiratívne a musia vo mne zarezonovať v danom okamihu. Každé obdobie v mojej kariére sa na niečo zameralo a keď na tom pracujem, trvá to aj pol roka. Nové kompozície zrejú, musia sa naskúšať atď. Momentálne mám toho toľko, až som sa rozhodla trochu to obmedziť, pretože musím s pribúdajúcim vekom šetriť energiu. Aj keby som najradšej hrala každý deň.

Rozsah vašich aktivít je skutočne rôznorodý, nevenujete sa len jednému štýlu. Je veľa ľudí, ktorí sa hrdo hlásia k tomu, že počúvajú Ivu Bittovú. Koho však počúva Iva Bittová?
Iva Bittová počúva spev vtákov a najmä ticho. Po toľkých hodinách skladania, cvičenia a koncertovania už nie som schopná pustiť si nejakú hudbu. Občas mi to naruší môj mladší syn, ktorý v Amerike študuje kompozíciu a hrá na klavíri, ale od neho to je také pohladenie, pri ktorom rada zaspávam. Je to totiž jediná živá hudba, ktorú vôbec počúvam.

Iva Bittová (*22. júl 1958, Bruntál) je česká speváčka, huslistka a herečka. Vyštudovala hudobno-dramatický obor na konzervatóriu v Brne, konkrétne spev a husľovú hru. Venuje sa niekoľkým žánrom od vlastných interpretácií ľudových piesní cez experimentálny jazz, rock až po husľové aplikácie skladieb vážnej hudby a operný spev. Má dvoch synov, s ktorými už 5 rokov žije v Hudon Valley v Amerike.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku