Ľubica Malachovská Čekovská je jednou z najúspešnejších slovenských hudobných tvorcov, ktorých diela znejú aj na medzinárodných pódiách, jej opusy vydáva prestížne vydavateľstvo Bärenreiter. Avizovaná premiéra opery Dorian Gray v budúcej sezóne Slovenského národného divadla bude určite udalosťou, na ktorú sa čaká. Ak mala Dorian Gray Suite byť (podľa autorkiných slov) akýmsi sumárom tém, emócií, tak priestor, ktorý poskytla, mi pripadal trochu poddimenzovaný, aj z hľadiska rozsahu. V zásade monolitná kompozícia, prebiehajúca prevažne v pravidelných štruktúrach, odhalila dosť málo z wildeovskej tematiky, bohatej na svet protichodných charakterov, priam čakajúcich na zhudobnenie. O to viac sa tešíme na operu.
BaRock Suita Norberta Bodnára má menšie ambície. Chce, „iba“ príjemne pobaviť a poštekliť poslucháča, čo ale tiež nie je ľahká úloha. V miesení štýlov vždy existuje nebezpečenstvo skĺznutia do, povedal by som, estrádnej polohy, čomu sa Bodnár vcelku úspešne vyhol. V každom prípade by azda bolo na zamyslenie orchestrálnu partitúru trochu odľahčiť, ak má orchester skutočne swingovať ako jazzové combo.
Už názov kompozície Vladislava Šarišského – EFieL pre flautu a orchester, a nasledovný komentár skladateľa, že skladba „je príkladom toho, čo môže vzniknúť z hádky medzi hráčom na flaute a skladateľom“, je trochu aj autorovým portrétom. Veľmi precízne koncipované úseky diela sú konfrontované s momentmi, o ktorých asi len sám tvorca vie, čím sa zaoberajú. Prípadne ešte sólistka, Andrea Bošková, ktorá si svoj part užívala s chuťou. Nesporne zaujímavá skladba.
Je možné, že Konštantínov Proglas je v slovenských reáliách zaklínadlom. Napriek tomu všetkému stvárniť sa ho nakoniec ujal domestikovaný Petrohradčan Jevgenij Iršai. Skladateľ, ktorého vysoká profesionalita je všeobecne známa, si podľa vlastných slov vybral neľahký cieľ. Presvedčila ho príťažlivosť témy a v stredu večer predstavil publiku dielo, ktoré si zasluhuje rešpekt. Oslava východnej liturgie z pera skladateľa vyrastajúceho z trocha iných koreňov dodáva kompozícii zvláštny šarm a určitú symbiózu. Skladba je napísaná s pokorou a odovzdanosťou, no zároveň provokuje, čo je napokon Iršajovi vlastné.
Spevácku zložku výborne zastupovali Spevácky zbor Lúčnice, aj sólisti sopranistka Eva Šušková a basbarytonista Gustáv Beláček.
Všetky skladby zneli bez väčších problémov v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod taktovkou Maria Košika. Dnešný záverečný koncert, ktorý odznie v Redute, ponúkne rovnako 4 premiéry skladateľov Lukáša Borzíka, Rastislava Dubovského, Jozefa Podprockého a Ivana Buffu, ale aj kompozíciu Ilju Zeljenku Štruktúry.
