Novú slovenskú hudbu ovládli organizmy

20.11.2012 16:00
38 NSH 4X Ivan Buffa si na záver festivalu...
Ivan Buffa si na záver festivalu vyslúžil potlesk ako klavirista aj skladateľ. Autor:

Záverečný koncert festivalu Nová slovenská hudba priniesol uplynulý piatok poslucháčom v bratislavskej Redute neopakovateľný zážitok.

Otváracou skladbou záveru 26. ročníka festivalu bola premiéra Lukáša Borzíka – Clarissima pre orchester. Kompozícia, ktorú autor venoval manželke a dcérke, je podľa jeho slov „obrazom zrodu nového ľudského života, čomu zodpovedala i v partitúre rozptýlená harmónia – obraz peripetií na svetlo predierajúceho sa človiečika“.

Zaťažkávacou skúškou pri interpretácii, badateľnej pri hre dychových nástrojov, bola tvorba fyzicky náročných, dlhých vydržiavaných tónov. Zrod nového života si do poslednej noty orchester Slovenskej filharmónie „odpracoval“, no vo finálnom tvare zvukové nasadenie a vizuálny pohľad na ťažkopádne „odfukujúci organizmus“ kompozičný zámer skladateľa naplnil.

Nedožité osemdesiatiny Ilju Zeljenku slovenskí filharmonici pripomenuli presvedčivým naštudovaním skladateľovho diela Štruktúry – symfonický obraz pre veľký orchester.

Dvere do sveta gréckej mytologickej fantázie s posunom do súčasnosti pootvorila suita Oheň života z baletu Prométheus, ktorú Rastislav Dubovský koncipoval bez prerušenia vety, aby hudba mohla fungovať autonómne koncertne. Na jeden pomyselný nádych orchestra, vedeného dirigentskou taktovkou ostrieľaného Szymona Bywaleca, sa spojili jednotlivé časti. Pradivo príznačných motívov a tém rozprsklo po koncertnej sále Reduty sujetovú líniu príbehu tlejúceho ohňa, pre ktorý bol heroický potomok Titanov prikovaný ku skale. Dubovský v zahustenej mytologickej dejovej línii invenčných motívov a tém rozohral paralelu so súčasnosťou – obraz dnešnej barbarskej a cynickej tyranie. Zaslúži si ľudstvo zatratenie vo večnom utrpení? Posledný tón suity Oheň života je výkrikom s otvoreným koncom. Nie večné utrpenie, ale nádej…

Trojčasťový koncert pre klavír a orchester op. 60 rodáka zo Žakaroviec, skladateľa Jozefa Podprockého v nasadenej interpretácii brilantného klaviristu Ivana Buffu opäť pod taktovkou hosťujúceho dirigenta Szymona Bywaleca ponúkol podľa slov autora „sondu do psychiky dnešného človeka, s tendenciou odkryť alebo aspoň poodhaliť dobre utajené stavy či obrazy jeho vnútra“.

Klavirista, skladateľ, dirigent a zakladateľ komorného zoskupenia Quasars Ensemble 33-ročný Ivan Buffa je v súčasnosti jedným z najmladších predstaviteľov slovenského koncertného umenia. Doteraz uviedol takmer všetky klavírne skladby Jozefa Podprockého, no na záverečnom koncerte festivalu si vychutnal potlesk publika aj za vlastný skladateľský počin – skladbu Organismi pre mezzosoprán, komorný súbor a orchester.

Podľa vlastných slov autora skladba „reflektuje spôsob, akým komunikujú nástroje komorného súboru ako samostatne fungujúce jednotky medzi sebou (organismo), ale aj v rámci väčších celkov či zložitejších živých subjektov (organismi)". Výbojná kompozícia sa stretla s nadšením v publiku aj vďaka eruptívnej interpretácii zoskupenia Quasars Ensemble.

Roztancované rozšafné gestá striedali meditatívne kontemplácie skladby, ktorú mladý skladateľ venoval pamiatke Ilju Zeljenku. Vokálny part zhudobnenej básne samotného majstra Zeljenku sugestívne zaznel v interpretácii mezzosopranistky Petry Noskaiovej. Posledné takty skladby Organismi pre mezzosoprán, komorný súbor a orchester Ivana Buffu nekompromisne naznačili, že jedinečný hudobný zážitok rezultujúcich hudobných emócií má svoj vydarený koniec.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk