Bolo vaše víťazstvo v Talente dobrým odrazovým mostíkom pre naštartovanie hudobnej kariéry? Necítili ste určitý tlak, že keď ste súťaž vyhrali, musíte sa do toho naozaj naplno vložiť a nezahodiť príležitosť?
Áno, ale v danej chvíli som si to až tak neuvedomovala, skôr som si to užívala. Až teraz, s odstupom času, to vnímam tak, že to istý tlak je.
Okrem finančnej výhry a toho, že ste sa dostali do povedomia širokej verejnosti, vám to niečo dalo? Nejaký hlbší pohľad do toho, ako to funguje vo svete hudby a šoubiznisu?
Určite áno. Spoznala som veľmi veľa ľudí a nadobudla som iné vnímanie.
Čo nasledovalo po skončení súťaže?
Mala som veľa koncertov a množstvo rôznych stretnutí. Zo všetkého som sa veľmi tešila, pokračovala som vo svojej ceste.
Dlhodobo spolupracujete s producentom Andrejom Hruškom. Ako ste sa spoznali?
Spoznali sme sa počas finále Česko Slovensko má talent, keď som potrebovala pomôcť s gitarou, pretože som nevedela chytiť akordy, ktoré som sa ako samouk naučila zle. Andrej mi s tým prišiel pomôcť, neskôr sme ho kontaktovali a nakoniec spolupracujeme až doteraz. Máme kamarátsky vzťah.
Pred časom ste spomínali, že plánujete založiť kapelu. V akej je to fáze?
Už sme natočili nejaké covery, ale zatiaľ sa s tým veľmi nehýbeme. Kapela je zložená, ale ešte ju musíme pustiť do sveta.
Aké covery spievate?
Slovenské, ktoré si prerábam po svojom. Veľmi rada zabŕdnem aj do rytmických, rýchlych, možno aj trochu komerčnejších skladieb.
A čo sa týka konkrétnych interpretov?
Zatiaľ som šla buď cestou tých menej známych, ako je napríklad Laura Cipárová či Andy Lou, alebo tých starších ako Hana Hegerová a Milan Lasica.
Študujete ešte stále na konzervatóriu?
Teraz maturujem.
Plánujete pokračovať na VŠMU?
To ešte neviem, ale určite chcem pokračovať v speve. Študujem muzikálové herectvo – herectvo by som nechala bokom, ale spevu sa chcem venovať aj naďalej. Uvidím, kam ma to zavedie, možno by som skúsila džez.
Muzikály vás teda nelákajú?
Ani nie. Rada skúsim všetko, ale momentálne ma to veľmi neberie.
Chcete sa živiť výlučne hudbou?
Asi by som popri tom chcela mať nejakú svoju kaviarničku. Veľmi ma láka aj psychológia, premýšľam nad tým, že by som ju išla študovať. Hudbe sa však chcem venovať v každom prípade.
Čo vás láka na tom mať vlastnú kaviareň?
Veľmi rada cestujem a navštevujem takéto príjemné miesta. Chcela by som vytvoriť niečo pre ľudí.
Bola by súčasťou aj živá hudba?
Určite. Každý večer by tam vystúpil nejaký iný dovtedy nepoznaný umelec, ktorý by mal príležitosť zažiariť.
Pripravujete album?
Áno, vyjde na budúci rok, niekedy v lete. Dovtedy musíme zhromaždiť všetky pesničky.
Chystáte aj skladby v angličtine, alebo sa aj naďalej budete pridŕžať slovenčiny?
Zatiaľ sa jej držím, ale nebránim sa tomu, že by som jedného dňa naspievala niečo v cudzom jazyku.
Je nejaký interpret, s ktorým túžite spolupracovať?
Momentálne veľa počúvam Eda Sheerana, ale to je ozaj len taký sen. Zo slovenskej scény teraz sledujem tých nepoznaných, najmä spomínanú Lauru Cipárovú.
Nedávno vám vyšla skladba Skryté ja. Čo ju inšpirovalo?
Táto pieseň je o mojich dvoch osobnostiach, ktoré pociťujem od svojich osemnástich. Vtedy mi každý začal hovoriť, že už sa musím správať ako dospelá, no ja sa tak necítim. Bije sa vo mne moje skryté, hravé ja s tým, čo nazývame „biznis Nikka“.
Píšete si svoje texty sama?
Áno, väčšinou. Občas so mnou spolupracuje Martina Hrušková, Andrejova žena, ktorá mi pomohla aj so Skrytým ja. Dala som jej takú zbierku mojich pocitov, z ktorých vytvorila text. Inak si však texty aj hudbu skladám ja.
Počula som, že skladáte aj básne.
Áno, to je taký môj „výpisník“ emócií. Už asi od ôsmej triedy si pravidelne píšem denníky. Ponachádzala som zošity, kde som si písala, keď som chcela nejakého chlapca, ale on mňa nie, kreslila som si tam obrázky a podobne. Neskôr sa to preklopilo do básní.
Chceli by ste ich niekedy publikovať?
Rada by som niekedy vydala zbierku básní. Začalo ma to baviť.
Aj čítate poéziu?
Áno, neskutočne rada. Veľmi si vážim ľudí, ktorí dokážu písať o tom, čo cítia. Je to pre mňa inšpirácia.
Ako ste trávili leto?
Všade možne. Boli sme na motorkách v Bosne, s frajerom chodíme na miesta, na ktoré by iní ľudia nešli, mimo civilizácie. Začala som pracovať v cukrárni.
Aj pečiete?
(smiech) Do cukrárne ma zatiaľ nezavolali piecť a u nás doma sa tvária, že to, čo napečiem, sa dá jesť.
Keď ste spomínali to cestovanie: zvyknú vás takéto výlety inšpirovať v tvorbe?
Áno, asi najviac zo všetkého. Otvorilo mi to iné vnímanie sveta, ako to funguje inde.
