Jimi Hendrix: Gitarový šaman

05.12.2012 05:00
Jimi Hendrix
Jimi Hendrix Autor: ,

Polemizovať o tom, čo by bolo, keby žil, je dnes už zbytočné. S nálepkou „najlepší gitarista“ sa Jimi Hendrix natrvalo zapísal do rockovej histórie a fanúšikov získava s každou generáciou, ktorá aj 42 rokov od jeho úmrtia rastie. Tento talentovaný a neskrotný muzikant by sa 27. novembra dožil sedemdesiat rokov.

Prepáčte mi, keď pobozkám oblohu
18. september 1970. Pár minút pred pol dvanástou na obed sa k londýnskemu hotelu na Nothing Hill náhli sanitka. Prichádza však neskoro. Jimi Hendrix leží na posteli mŕtvy, zadusený vlastnými zvratkami. Dôvodom je veľké množstvo liekov na spanie v kombinácii s alkoholom. Jeho priateľka Monika Danneman síce v rozhovoroch tvrdí, že po príchode lekárov gitarista stále dýchal, ale záznamy a lekárske správy dokazujú opak. Neskôr, údajne s pocitom viny, spácha mladá žena samovraždu.

Smutný koniec jedného z najväčších hudobníkov rockovej hudby vôbec sa stal námetom pre mnohé konšpirácie a vyvolal niekoľko otázok. Zaručil mu však nesmrteľnosť. "Prepáčte mi, keď pobozkám oblohu,“ spieva Hendrix v slávnej Purple Haze počas toho, ako prstami priam reže gitaru. „Keď zomriem, chcem, aby si ľudia púšťali moju hudbu, užili si to, zabavili sa a robili pri tom len to, čo chcú.“

Nevšedne talentovaného hudobníka, pohybujúceho sa stále na hrane, predčasná smrť uviedla do takzvaného Klubu 27, kam patria aj Janis Joplin, Jim Morrison, Kurt Cobain alebo Amy Winehouse. Klubu, ktorý je spomienkou na muzikantov, čo umreli v 27 rokoch života. „Som voľný, pretože stále utekám,“ tvrdil Hendrix o sebe. A naozaj. Jeho krátka existencia bola zosobnením rýchleho a hektického životného štýlu, ktorého sprievodným znakom sa stali problémy s drogami, políciou, koncert za koncertom, a najmä obrovská popularita.

Znova vidieť mamu
Narodil sa v Seattli 27. novembra 1942 ako Johnny Allen Hendrics, otec bol Afroameričan a matka mala indiánsku krv. Vďaka rodičovskej kolekcii rhytm and bluesových nahrávok sa k hudbe dostáva veľmi mladý, na ústnu harmoniku hrával už od štyroch rokov. Keď mal deväť, rodičia sa rozviedli a silný vzťah s matkou ukončila jej smrť spôsobená cirhózou pečene. „Mám len dve ambície. Vyvinúť si vlastný štýl hrania a znova vidieť mamu,“ povedal pre britský magazín NME v roku 1967.

Úmrtie jeho matky nemalo vplyv len na Hendrixov emocionálny vývoj, svoju prvú gitaru dostal ako dar, aby sa zbavil smútku za ňou. Otec mu ju kúpil od kamaráta za 5 dolárov. Podporoval ho v hraní aj neskôr, Jimi od neho v sedemnástich dostáva tiež elektrickú gitaru, keďže peniaze na zosilňovač rodina už nemala, hráva na nej akusticky. Trénovaním a imitovaním piesní od Chucka Berryho, Muddyho Watersa či BB Kinga trávi takmer celý deň, údajne to bol jeden z dôvodov, prečo sa mu nepodarilo skončiť ani strednú školu.

Väzenie, armáda alebo hudba?
Hendrixove problémy so správaním sa prejavili už počas štúdia a vyvrcholili práve po jeho odchode zo školských lavíc. Keď ho prichytili, ako sa preváža na kradnutých autách, dostal na výber. Buď pôjde na dva roky do väzenia, alebo sa pripojí k armáde. Narukoval v roku 1961. Podľa očakávaní nie je práve vzorným vojakom, jeho veliteľ sa ho niekoľkokrát snažil z armády dostať a pre nezodpovednosť ho suspendoval, i keď Hendrix tvrdil, že dôvodom jeho odchodu bol vytknutý členok.

Nebola to disciplína, čomu sa gitarista v armáde priučil. Po stretnutí s basgitaristom Billy Coxom na vojenskej základni Fort Campbell sa medzi nimi vytvára silné puto, navzájom sa po hudobnej stránke ovplyvňujú a zakladajú skupinu The Casuals.

Po návrate do civilu sa Hendrix potuluje ulicami New Yorku, ale čoraz častejšie sa objavuje aj na pódiu. No väčšiu pozornosť upúta až po svojom víťazstve v amatérskej hudobníckej súťaži v Apollo Theater.

Najprv sa pripojí ku kapele Isley Brothers, neskôr k Ikeovi a Tine Turnerovcom, dôležité je preňho aj nahrávanie s Little Richardom. „Chcem robiť so svojou gitarou to, čo robí Little Richard so svojím hlasom,“ vyhlasuje. Finančne je však na tom veľmi zle. Predtým, ako nastúpi na turné s The Squiers, má dokonca gitaru odloženú v záložni. Vlastnú kapelu The Blue Flames zakladá v roku 1966 a dostáva sa tak do okruhu newyorských hudobníkov, spoznáva nových ľudí, získava kontakty a začína žiť život, aký sa mu páči.

Za všetko môže Dylan?
Jedným z ľudí, ktorých Hendrixova hra uchvátila, bola aj Linda Keith, vtedajšia priateľka Keitha Richardsa z Rolling Stones. A napriek tomu, že jej snaha zoznámiť ho s manažérom Andrew Oldhamom alebo producentom Seymourom Steinom zostala bez ohlasu, bývalý basgitarista skupiny The Animals, Chas Chandler, gitaristovu kariéru naštartoval.

Chandler v tej dobe práve končil svoje pôsobenie v Animals a počas posledného turné v Spojených štátoch sa zásluhou Lindy dostal na Hendrixov koncert v Cheetah klube. Muzikantské historky tvrdia, že Chandlera oslovila Hendrixova verzia Dylanovej skladby Like a Rolling Stone, pretože on sám sa podieľa na úspechu coververzie iného Dylanovho hitu – House of the Rising Sun. Nech je to ako chce, Chandlerova pevná ruka a nápady (umelecké meno Jimi Hendrix je jeho zásluha, gitarista predtým vystupoval ako Jimmy James) priviedli Hendrixa až do Londýna, kde spolu s Noelom Reddingom (basgitara) a Mitchom Mitchellom (bicie) zakladá formáciu, ktorá vstúpila do dejín rocku. The Jimi Hendrix Experience.

Vzor mladých Britov
Začalo sa to masívnym úspechom v Británii. Hendrix sa v Londýne kamaráti s Ericom Claptonom a objavuje sa na pódiu aj s jeho kapelou Cream, ktorá bola top. K Hendrixovmu fanklubu sa pridáva Pete Townsend z The Who, Brian Jones z Rolling Stones, Jeff Beck aj Beatles. Černoch, ktorého gitara hrá všetkými emóciami, sa stáva vzorom mladých Britov milujúcich rhytm and blues. „Blues je jednoduché, keď ho chceš hrať, ale zložité, keď ho chceš cítiť,“ vysvetľuje. Po skladbách Hey Joe, Purple Haze a The Wind Cries Mary, z ktorých sa všetky dostávajú do UK Top 10, prichádza prvý album.

Debut Are You Experienced (1967) mal tendenciu byť britským číslom 1, pohltil ho však úspech Sergeant Pepper’s Lonely Hearts Club band od Beatles. Po ňom sa Hendrixova formácia vyberá na britské a európske turné, kde si začína vo veľkom užívať pravý rokenrolový život.

S imidžom divokého génia
Keďže prvý singel Hey Joe v USA úplne prepadol, Hendrix si úspech v domovine získava ťažko. Pomohol mu Paul McCartney. Práve slávny „bítlsák“ prehovoril organizátorov amerického festivalu Monterey Pop Festival, aby gitaristu zaradili do programu a táto udalosť si získala obrovský ohlas nielen u hudobných fanúšikov, ale aj novinárov a filmárov. Festival je v súvislosti s Hendrixom známy aj vďaka tomu, že na ňom podpálil svoju gitaru. Snímky zachytávajúce kľačiaceho muzikanta, ktorý ako šaman v žiari ohňa dvíha ruky k nebesám, sú dodnes považované za jedny z najikonickejších záberov hudobnej fotografie.

Aj vďaka výtržnostiam a imidžu divokého a nespútaného génia si v období, keď Amerika bojovala nielen proti vojne vo Vietname, ale aj za práva iných rás, získava pozornosť verejnosti. Popri nahrávaní a vydaní ďalších dvoch albumov s The Jimi Hendrix Experience, Axis: Bold as Lave (1967) a Electric Ladyland (1968), vystupuje po celom svete a nezabúda na búrlivý život.

Jeho priateľka Carmen Borrero po žiarlivostnej scéne, keď jej Hendrix hodil fľašu s vodkou do tváre, takmer oslepla. Zatknúť sa ho snažili po divokých večierkoch a zdemolovaní hotelových izieb v Štokholme a pre drogy aj na kanadskom letisku. LSD, hašiš a tráva boli povinnou výbavou hudobníkových turné. Éra hippies bola jeho zlatým obdobím, na festivale Woodstock odohral najdlhší set vôbec. Záznam z neho je dnes kultovou nahrávkou.

Blízko ku koncu
V období okolo roku 1968 – 1969 Jimi Hendrix postupne rozpúšťa svoju zostavu a zakladá novú formáciu zloženú výlučne z Afroameričanov – Band of Gypsys. Na basgitaru si zavolá starého kamaráta z vojny, Billyho Coxa, a za bicími usadil Buddyho Milesa. Skupina počas Hendrixovho života nevydá žiadny štúdiový album, jedine živú nahrávku s eponymným názvom. Nové skladby verejnosť prijíma skepticky.

Návrat pôvodných The Jimi Hendrix Experience na koncertné pódiá sa stáva udalosťou sezóny 1970, i keď je s odstupom času tento ťah považovaný za zlomový. Hendrix nevládze, koncerty má takmer každý deň, no v mestách s obrovskými vzdialenosťami medzi sebou, z drog a únavy je zmätený a väčšinu času ani netuší, kde sa nachádza. Oblečený v tých istých šatách ho manažéri priam tlačia na pódiá, kde podáva výkon za výkonom. „Hoci sú hrady postavené z piesku, aj tak spadnú do vody,“ spieva výstižne v Castles Made of Sand. Po koncerte s Ericom Burdonom zostáva oddychovať v Londýne. Pre lepší odpočinok sa zásobuje liekmi na spanie a zapíja ich alkoholom…

Vydané po smrti
Jimiho Hendrixa vyhlásil magazín Rolling Stone za najlepšieho gitaristu na svete, šiesta priečka mu patrí v sekcii najlepších hudobníkov. Všetky tri jeho štúdiové albumy patria medzi 100 najlepších albumov všetkých čias. Aby toho prívlastku „naj“ nebolo málo, v roku 1992 ho uviedli do Rokenrolovej siene slávy s nápisom: „Jimi Hendrix bol pravdepodobne najlepším inštrumentalistom rockovej histórie. Hendrix rozšíril slovnú zásobu elektrickej gitary do takých oblastí, do akých sa iní muzikanti nikdy neodvážili.“

Nahrávky, ktoré počas svojho života uznávaný gitarista nestihol vydať, sa postupne objavujú na pultoch predajní. Pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín sa ohlásilo vydanie 12. posmrtného Hendrixovho albumu. People, Hell and Angels by mal vyjsť v marci nasledujúceho roku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku