Nové piesne, nová energia
Skupina Banket bola na výslní v 80. rokoch, keď v rádiách zneli slávne piesne Po schodoch, Tlaková níž, Slovenské tango, Klaun v maske človeka, Plesový marš a mnohé ďalšie. Novým albumom Slovenská strela sa Richard Müller takmer po štyridsiatich rokoch vracia k Banketu – hudobne aj spomienkou na textára Daniela Mikletiča.
„Slovenská strela nemá byť vlak medzi Bratislavou a Prahou, ale skôr energia,“ vysvetlil Richard Müller. Jedna skladba na novom albume sa volá Zub času. Čo ten zub času po štyridsiatich rokoch od kapely Banket nahlodal a čo sa zachovalo? „Je to predovšetkým pesnička pre moju manželku Vandu a spieva sa tam, že zub času nezmenil jej krásu – čo je pre mňa dôležité. A čo zub času nahlodal? Nenahlodal nič. Po fyzickej stránke som síce trocha menej zdatný, ale po tej umeleckej mi to stále rovnako funguje. Upozorňujem poslucháčov a vašich čitateľov, že zďaleka nie sme na konci nášho umeleckého snaženia!,“ povedal pre Pravdu.
Skladatelia a producenti albumu Remigius Klačanský a Dominik Kopcsay sa na albume vyšantili, textár im dal absolútnu slobodu, a tak z niektorých skladieb znejú syntetizátory, z iných hoci klavír a violončelo. Mladí, očividne veľmi talentovaní hudobníci pre Richarda Müllera skomponovali piesne, ktoré zároveň rešpektujú jeho osobnosť ako textára a speváka a miestami odkazujú na starý Banket, no zároveň sú celkom iné, nové a svieže. Skladatelia Müllerovho nového albumu teda dostali pri komponovaní slobodu – a stvorili parádne kúsky. Richard Müller zrazu spieva v polohách ako už dávno nie.
Vždy iná hudobná nálada
Album otvára hneď zostra skladba Svet sa zbláznil, pokračuje Bermudským trojuholníkom a známym duetom Bla bla bla, ktorý Richard Müller naspieval s Tinou. Nasleduje páčivý song 24/7 s Darou Rolins, pri ktorom Müller po prehrávke chválil okrem spevu jej peknú slovenčinu, bez pražského prízvuku. Tanečnú pieseň strieda smutné baladické Psycho (už nikdy nebudem zdavý, spieva), na druhej strane LP však poslucháči nájdu rozblázneného Cha cha chameleóna aj vtipnú pieseň Chcem, kde Richard Müller zrýmoval slávne mená speváckych a hereckých hviezd od Michaela Jacksona a Brada Pitta cez Lady Gaga či Madonnu a svoj rým si nájde aj Dolly Buster. Všetky texty k novému albumu napísal Richard Müller počas letu z Las Vegas, na túto skladbu mala trasa očividne svoj vplyv.
Foto: Ivan Majerský
Dojímavý duet Medzi nebom a ženou je – prekvapujúco – o otcovskej láske a Richard Müller ho aj naspieval s dcérou Emou. Skladba vraj vznikla na jej podnet, lebo si už chcela s otcom po rokoch znova zaspievať. V piesni Zub času sa zas rada uvidí každá žena bez ohľadu na vek (hoci Müller ju venoval svojej manželke Vande), veď kto by nechcel počuť: pre mňa si stále krásna! Album uzatvára priam chrámová pocta Danielovi Mikletičovi, textárovi, ktorému Richard Müller vďačí za mnohé „slová, ktoré mali význam“.
Foto: Ivan Majerský
Slovenská strela teda mnohých prekvapí, po zádumčivejších, niekedy až temných albumoch Hodina medzi psom a vlkom a Čierna labuť, biela vrana prináša skladby hudobne aj náladou veľmi rôznorodé. Prekvapil nový album aj samotného Richarda Müllera? „U mňa je umelecká línia taká "točená“ – chvíľu robím tak, chvíľu onak. Urobil som album Hodina medzi psom a vlkom, kde som pre zmenu nepísal texty, ale všetky melódie. Urobil som album Čierna labuť, biela vrana, kde autorsky netvorím vôbec nič. Na album Slovenská strela som zas písal všetky texty a uvidím, kam to bude ďalej pokračovať…"
Hoci Richard Müller plánuje ešte do konca roka asi štyridsať koncertov, na najnovšie skladby si musia diváci na živých vystúpeniach ešte počkať, až kým sa na budúci rok podarí postaviť na pódium Banket.
Dal nám slobodu, hovoria skladatelia Müllerovho nového albumu
Skladateľmi a producentmi nového albumu Richarda Müllera Slovenská strela sú mladí hudobníci Remigius (Remo) Klačanský a Dominik Kopcsay. Ako sa im pracovalo s legendou a čo všetko poslucháči na albume nájdu?
Foto: Ivan Majerský
Podarilo sa vám pripraviť hudbu na nový album Richarda Müllera tak, že niekde pripomína pôvodný Banket. Ako vám to tak vyšlo?
Dominik Kopcsay: Snažili sme sa robiť album podľa seba, nie napodobňovať starý Banket, to by bolo zbytočné. Samozrejme, že sme počúvali Banket, Depeche Mode a ďalšie kapely, keď sme na albume robili, tie nás ovplyvnili a prirodzene z toho vznikla takáto hudba.
Remigius Klačanský: Pre mňa Banket znamená slobodu v tvorbe, odvahu a reflexiu na súčasnú dobu. To všetko sme sa snažili do hudby na tomto albume zakomponovať, preto možno pripomína starý Banket. – tiež reflektoval svoju dobu.
Asi to nie je len tak spolupracovať s niekým ako Richard Müller. Zväzovalo vás to alebo vám dal skôr slobodu?
Dominik Kopcsay: Dal nám absolútnu slobodu, okrem jednej jeho skromnej podmienky, aby na albume neboli žiadne gitary – ktorú sme nakoniec trochu porušili… Keď si vypočul demo nahrávky jednotlivých skladieb, ktoré sme mu pripravili, nijako do toho nezasahoval. Potom, keď sme nahrávali v štúdiu, samozrejme, mal svoje predstavy o speve, texte a hovoril nám pripomienky, ale inak to bol celkom slobodný tvorivý proces.
Remigius Klačanský: Bola to veľmi slobodná a prirodzená tvorba. My ako skladatelia a producenti sme sa snažili prispôsobiť Richardovmu štýlu a jeho spôsobu spievania. Na to všetko sme mysleli už počas tvorby hudby.
Nebolo to náhodou naopak, že autori hudby naliehajú na textára, aby slovko-dve pozmenil?
Remigius Klačanský: Môžeme o tom hovoriť?
Dominik Kopcsay: V žiadnom prípade sme nenaliehali, lebo v tejto veci bol Richard neústupčivý a za svojimi textami si stál. Možno len v jednom-dvoch prípadoch sme ich trocha pozmenili, aby sedeli s hudbou. Text bol však Richardova parketa a my sme k nemu pristupovali s veľkým rešpektom, ako aj k veľkému textárovi.
Remigius Klačanský: Keď prišlo k nejakým zmenám v textoch, tak z Richardovej strany. Z našej strany sme na to vplyv nemali.
Slovenská strela je hudobne veľmi pestrý album. Čo všetko na ňom poslucháči budú počuť, aké žánre?
Remigius Klačanský: Poslucháči veľmi rýchlo spoznajú, že album je pestrý. Každá skladba je iná, s iným aranžmánom, s inými elektrickými alebo akustickými nástrojmi, sú tam synťáky, bicie… Majú sa na čo tešiť, je to naozaj pestré.
Dominik Kopcsay: Začiatok albumu je viac elektronický, viac syntetizátorov a sú to skladby, aké Richard ešte nemal. Síce to pripomína starý Banket, ale je to zároveň moderná tvorba, do ktorej sme dali náš rukopis a Richard spieva v takých polohách, aké sa v poslednom období na jeho albumoch neobjavili. Poslucháči sa môžu tešiť na niečo nové, energické, ale keď z textu, ktorý sme vždy rešpektovali, vyplynula akustická skladba, sú na albume aj živé nástroje ako klavír, organ, gitara, violončelo… Je to veľmi pestrý album a vďaka tomu, že sme ho komponovali ako autorská dvojica, každý z nás doň priniesol niečo svoje.
