Čo pre vás osobne znamená byť s niekým prepojený? Cítite sa súčasťou komunity?
Áno. Viem, že to môže znieť ako klišé, ale na koncertoch vždy cítime vzájomné odovzdávanie a prijímanie energie. Niečo ľuďom dáme a vráti sa nám to ako nával obrovskej radosti z prítomného okamihu.
Ako na vás vplýva nenávisť v spoločnosti a ako sa s ňou vyrovnávate?
Pri nástupe sociálnych sietí sa veľa emócií znásobilo. Algoritmy sú nastavené spôsobom, ktorý nenávistné prejavy podporuje, takže ich vidíme v ich úplnosti. Snažíme sa medzi ľudí šíriť dobro a viesť spokojné životy.
Videoklip ste dali dokopy v neskutočne rýchlom čase – v nedeľu sa natáčal a v utorok vyšiel von. Ako sa vám to podarilo?
Deti zo zboru natočili svoje časti za hodinu, tie moje sa natáčali ešte ďalšie dve. Viktor Cicko je veľmi šikovný, zvládol to za deň a pol.
To je bežná prax, že sa to robieva takto narýchlo?
Nie, ale zdá sa mi, že k tomu dochádza čoraz častejšie. (smiech) Vždy je lepšie, keď sa to vopred naplánuje, ale nie vždy to tak vyjde. V dnešnej dobe sa však na videoklipy nedbá v takej miere ako kedysi.
Už na to nie sú platformy – MTV teraz skončila (teda nie, že by sme tam niekedy boli), ale hudobné televízie už celkovo nemajú taký význam. Dokonca aj čo sa týka YouTube, ľudia tam sledujú skôr iné veci než videoklipy.
Myslíme si, že pesnička si vždy zaslúži nejakú vizuálnu formu – povedali sme si, že keď ideme vydať novú skladbu, bolo by fajn, keby mala aj videoklip. Viktor sa s tým nakoniec vysporiadal veľmi dobre.
Sú v ňom aj samostatné zábery na vás – neznervózňuje vás, keď ste tam sám?
Som zvyknutý, že to na mňa chalani nechajú. (smiech) Viem sa prispôsobiť a som aj celkom dobrá herečka. (smiech)
Čítajte viac Para oslávi 30. narodeniny najväčším koncertom vo svojej kariére. Keď začínali, byť v kapele znamenalo niečo, 90. roky žili hudbou
Čo sa týka archívnych záberov, ktoré sú v klipe použité, vyberal si ich režisér sám alebo sa na tom podieľala aj kapela?
Dali sme mu k dispozícii záznamy zo štyroch koncertov, ktoré sa nahrávali v rokoch 1995 až 1997 – teda v období, keď som ešte nebol súčasťou skupiny. Nášmu bubeníkovi sa v tom nechcelo až tak vŕtať, nechali sme to teda na režiséra. Našiel tam celkom pekné momentky.
Cítili kolegovia z kapely nostalgiu, keď ich videli?
Hej, to je tak vždy. Človek sa zakaždým pozastaví nad tým, ako kedysi vyzeral a podobne. Niečo sme vtedy zažívali, no tie časy sa už nikdy nevrátia.
Na spoluprácu ste si – príznačne k téme piesne – pozvali viacerých hostí. Ako ste sa vzájomne zladili?
Bolo to veľmi dlhé. (smiech) Zladiť sa z hľadiska toho, kto má kedy čas, bolo veľmi náročné. Máme dobrých kamarátov, s ktorými radi spolupracujeme a ktorí vedia rýchlo a dobre robiť. Výsledok stojí za to.
Natoľko ste sa prepojili, že ste s jednou z účinkujúcich vydali singel v rovnaký deň. (Meowlau – Ruksak, pozn. red.)
Naozaj? To je perfektné. Dúfam, že sa mu bude dariť.
Do skladby ste zakomponovali aj Detský spevácky zbor základnej školy Za kasárňou. Ako ste sa k nemu dostali?
V rámci jednej besiedky naspievali našu skladbu To okolo nás a poslali nám video, ktoré sa nám páčilo. Skontaktovali sme sa teda s ich zbormajsterkou. Najskôr sme úplne nevedeli, čo chceme, ale napokon sme si povedali, že detský zbor je niečo, čo sme ešte nemali. Je to celkom sila, keď začnú spievať.
Aké zážitky si odnášate z vašich posledných koncertov? Napríklad v Partizánskom ste hrali v celkom zaujímavom priestore Fabriky 61.
Po tom množstve koncertov, ktoré sme počas kariéry odohrali, chodievame radi na miesta, kde sme ešte neboli, a do priestorov, ktoré nás niečím upútajú. Inak znejú pesničky v amfiteátri, inak zase v kníhkupectve. V Bardejove je napríklad nádherná stredoveká bašta, kde sa hráva.
