Ešte je tu aj Malý princ

Spisovateľ Emil Borčin vydal knižku Rozprávka o kométe. Zaznieva v nej jeho obľúbený motív Exupéryho Malého princa. Autor dúfa, že jeho knižka dokáže konkurovať presile rozprávkových filmov.

24.12.2012 12:00
rozpravky Borcin Emil Borčin Foto:
Emil Borčin
debata

Čo vás inšpirovalo k napísaniu knižky Rozprávka o kométe?
Odjakživa som mal rád nočnú oblohu. Ešte keď som ako chlapec či mládenec žil na dedine, mal som záľubu v nočných potulkách, nočné nebo bývalo vtedy azda priezračnejšie a čistejšie, a keď sa občas na ňom objavili tajomné znamenia v podobe komét či meteoritov, bolo to pre mňa ako zjavenie… Dodnes je nočná obloha či vesmír asi posledným veľkým tajomstvom, pred ktorým musí stáť človek v bázni. Keď som si sadal k písaniu tejto rozprávky, musel som mať na pamäti, ako dokáže obstáť v konkurencii, ktorú dnes predstavuje film, televízia či internet. Bolo by, myslím si, zbytočne púšťať sa do zápasu s takýmito médiami, išlo by o nerovný súboj. Kniha pre deti by mala ponúknuť to, v čom je doma – povedzme v silnom príbehu, v dôraze na presné a obsažné slovo a bohatý, poetický jazyk.

Akú máte skúsenosť s deťmi? Siahnu radšej po knihe alebo si sadnú pred monitor? Čo ste dali do tejto knihy, aby ste nad elektronikou zvíťazili?
Menšie deti možno ešte zaujať dobrou knihou, samozrejme, je tam potrebná aktívna účasť rodiča, starého rodiča či učiteľa. Partnerskú spoluúčasť na čítaní som mal na pamäti aj pri písaní tejto rozprávky a napokon to tak cítili aj moji recenzenti Vladimír Petrík a Mikuláš Kočan. A čím som chcel čitateľa presvedčiť? Predovšetkým už spomínanými atribútmi knihy – slovom, jazykom, príbehom… Mimochodom, pán doktor Petrík o rukopise napísal, že „pre deti v školskom veku to bude objavné čítanie. A krása nočnej oblohy, ako si o tom budú môcť prečítať, ich možno naladí na inú strunu, poetickejšiu, ako je čumenie do obrazovky počítača“.

V Rozprávke o kométe zaznievajú tóny, ktoré poznáme z Malého princa – bol to zámer alebo vám to tak vyšlo? Majú tieto tóny predpoklad rozoznieť nejaké struny v detských dušiach? Je už Exupéry pasé?
Motív Malého princa je tam ako vedľajší, takpovediac pomocný. Chcel som, aby pôsobil na dieťa ako čosi známe, blízke, dôverné, a pre vlastný vývoj príbehu, teda Rozprávkarovo putovanie, ktoré sa sčasti odohráva v hlbokom vesmíre, sa mi hodil ako istá „barlička“. Príbeh Malého princa je príliš silný na to, aby nemal taký fascinujúci účinok. A to – ako vidno – nielen na čitateľa.

Hovoríte, že čítanie fantáziu detí podnecuje a pozeranie filmov ju zabíja. Aký je vývoj? Zaváži to varovanie?
Samozrejme, treba rozlišovať dobré filmové umenie a filmový brak, ktorý dnes, žiaľ, prevláda! Ale táto rovnica platí aj pre literatúru. Nad touto otázkou by sa mali vážne zamyslieť všetci, ktorým leží na srdci duchovný, ale aj morálny osud detí. Zdá sa mi, že mladá generácia duchovne i duševne otupieva práve z jednostrannosti a plytkosti produkcie, ale aj z hodnôt, ktorú im ponúka dnešná elektronická „tvorba".

Pozeráte si cez Vianoce aj vy doma nejaké rozprávky v televízii?
Televíziu čím ďalej, tým viac vypúšťam z denného programu, ale dobrá klasická rozprávka ma vie pritiahnuť k obrazovke.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba