Lolitu považujú konzervatívne ruské kruhy dodnes za neprípustné a pre mládež nevhodné dielo. Román, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1955 vo Francúzsku, opisuje vzťah zrelého muža k dvanásťročnému dievčaťu. Napriek kontroverznému obsahu je považovaný za svetovú literárnu klasiku a jeden z najlepších románov 20. storočia.
Podľa petrohradského spravodajského webu Fontanka došlo k útoku za bieleho dňa. Predstavitelia mesta dlhodobo sľubujú upevniť na stene múzea videokamery, ale objekt zatiaľ zostáva bez ochrany. Polícia žiadne stopy páchateľov nemá, riaditeľstvo múzea v najbližšom čase nápis očistí, ale obáva sa ďalších útokov.
Bez výsledku sa skončilo aj vyšetrovanie prvého útoku zo začiatku januára, pri ktorom páchatelia rozbili okno múzea fľašou, v ktorej zanechali písomné varovanie pred „hnevom božím“. Podľa riaditeľky múzea Tatiany Ponomariovovej sa poštová schránka ústavu pravidelne plní výhražnými listami.
Na jednej z petrohradských ulíc bol nedávno napadnutý a surovo zbitý spisovateľ Arťom Suslov, ktorý sa rozhodol Nabokovovu Lolitu zdramatizovať. Ani páchateľa tohto útoku policajti nechytili, predstavenie bolo nakoniec zrušené.
K plánom „skoncovať s Nabokovom“ sa už po prvom januárovom útoku proti jeho múzeu prihlásila doteraz neznáma pravoslávna organizácie pomenovaná „Noví kozáci“. Niektoré médiá naznačujú, že stopy nakoniec kriminalistov privedú medzi stúpencov petrohradského poslanca Vitalija Milonova, ktorý je iniciátorom neslávne známeho zákona o zákaze propagácie homosexuality a pedofílie medzi mládežou.
