Hessel ukázal mladým cieľ. Nie cestu

S trochou zveličenia možno napísať, že keď ľavicová mládež západného sveta hľadala hrdinu so skutočným a strhujúcim životným príbehom, ako najmladšieho vhodného kandidáta našla 93-ročného Stéphana Hessela. Francúzsky diplomat, ktorý prežil koncentračný tábor a za druhej svetovej vojny bol príslušníkom hnutia Odporu, v roku 2010 napísal esej Rozhorčite sa! (Indignez-Vous!), ktorou podnietil vznik protestných hnutí, napríklad aj Occupy Wall Street.

04.03.2013 12:00
France Obit Hessel Foto:
Rozhorčite sa! Mladým po celom svete to v roku 2010 vo svojej eseji odkázal vtedy 93-ročný Stéphane Hessel
debata (1)

„Po 93 rokoch sa už čoskoro spustí opona. Môj koniec už nemôže byť príliš ďaleko. Aké šťastie, že stále ostáva dosť času, aby som mohol ostatným pripomenúť, čo stálo na začiatku môjho politického života,“ písal v jej úvode. „Oponár“ starému pánovi doprial dostatok času na klaňačky aj na dôkladný pohľad na mladé publikum po celom svete, ktoré Hessel svojimi slovami strhol k akcii. Opona za jeho pozoruhodným životom sa spustila až uplynulú stredu, keď svetové agentúry priniesli správu, že Stéphan Hessel skonal, vo veku 95 rokov.

Medzitým sa zomlelo mnohé. Z textu, ktorý pôvodne vyšiel v náklade 6-tisíc výtlačkov a predával sa za smiešne tri eurá, sa stal celosvetový bestseller a akási biblia mladých protestujúcich po celom svete. V roku 2010 sa jeho útla knižka o vzbure vo Francúzsku stala hitom Vianoc. „Ľavicovo orientovaní rodičia ju kupujú deťom pod stromček, aby u nich prebudili záujem o veci verejné,“ písal vtedy v reportáži denník New York Times.

Mnohí zrejme netušili, aký bude tento ich zámer úspešný. Z knihy sa len v Európe počas roka predali tri milióny výtlačkov, dodnes po celom svete je to viac ako 4,5 milióna predaných kusov. Pričom treba pripomenúť, že internetová generácia, ktorá si knihu obľúbila, ju určite distribuovala aj pirátsky cez web, takže sa určite dostala k ešte početnejšiemu publiku. O jej podiele na spustení protestov sa vedú diskusie, niektoré inšpirácie sú však zjavné.

Jej anglický preklad napríklad určite koloval medzi účastníkmi protestov Occupy Wall Street, ktoré sa od septembra 2011 rozšírili z newyorskej finančnej štvrte do celých Spojených štátov. V rovnakom roku dostali mladí protestujúci v Španielsku pomenovanie Los Indignados (Rozhorčení), podľa španielskeho prekladu Hesselovej knižky. Rovnaký názov dostali aj stále prebiehajúce protesty proti korupcii a zlej ekonomickej situácii v Mexiku.

Čakal na neho povraz

Volanie po protestoch nie je v ľavicovom priestore ničím výnimočným. Prekvapujúci úspech Hesselovej 30-stranovej publikácie sa pripisoval vhodnému načasovaniu. Napokon v rozhovore pre americký televízny program Democracy Now! to priznal aj sám autor. „Bol som ohlasom na knihu veľmi prekvapený. Myslím si však, že následné revolúcie a protesty vo svete boli len zhodou náhod. Ale šťastnou zhodou,“ vyjadril sa Hessel krátko po začiatku protestov Occupy Wall Street. Komentátori svetových médií však vysvetľovali popularitu jeho knižky a eseje aj vďaka inému, nemenej dôležitému faktoru.

Pri texte Rozhorčite sa!, v ktorom vyzval ľudí na odpor proti novej medzinárodnej nadvláde finančného kapitálu, na nastolenie humánnejšej spoločnosti, založenej na solidarite s menšinami a slabšími, nebolo dôležité len to, o čom sa v ňom písalo, ale skôr – kto ho napísal. Nebol to ľavicový akademik, kaviarenský intelektuál ani mladý aktivista v značkovom retrokabáte so smartfónom vo vrecku. Tie slová vyslovil človek, ktorý aktívne bojoval proti nacizmu, niekoľkokrát ušiel z koncentračného tábora a po vojne stál pri zrode Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

Slová, ktoré dával na papier, mohol oprieť o vlastný život. Kritizoval uzatvorenosť štátov voči imigrantom, lebo sám bol svetoobčan. Rodený Berlínčan vyrastal v Paríži. Cez vojnu ušiel do Londýna, neskôr ako diplomat pôsobil aj vo Švajčiarsku, Vietname či v Alžírsku. Celý život bojoval proti kolonizácii zaostalých krajín.

O spolunažívaní národov ho vraj veľa naučil aj koncentračný tábor. „Nacistické tábory väzňov z celej Európy naučili solidarite. Aj tam sa vlastne položili základy spoločnej zjednotenej Európy,“ povedal pre Democracy Now!

Jeho esej o vzbure pramenila práve z vojnového obdobia. Hessel sa francúzskym občanom stal až v roku 1939, aby ho zakrátko zastihla mobilizácia. V roku 1940 sa dostal do nemeckého zajatia. S pomocou Američana Variana Frya (ktorý počas nebezpečnej misie pomáhal z obsadeného Francúzska ujsť intelektuálom ako André Breton či Max Ernst) sa však dostal do slobodného Londýna. Okamžite sa pripojil k Charlovi De Gaullovi a začal pomáhať s organizovaním hnutia Odporu.

V roku 1944 požiadal o možnosť priamej akcie na francúzskom území. Po krátkom čase ho však zajalo gestapo a niekoľko týždňov mučilo. V tábore Buchenwald, kam ho následne poslali, už naňho čakal povraz. Vďaka výbornej nemčine si však za pomoci jedného zo strážcov vymenil identitu s istým francúzskym väzňom, ktorý práve zomrel na týfus. Nasledoval transport do Rottleberode, odkiaľ utiekol a ocitol sa v tábore Dora, aby napokon nacistom definitívne unikol pri prevoze do Bergen-Belsen.

„Počas vojny som mal veľké šťastie, že som prežil. Aj preto som v povojnových rokoch cítil veľkú zodpovednosť,“ dodal v rozhovore pre Democracy Now! A nielen v povojnových. Súbor zásad, ktoré odbojári z hnutia Odporu stanovili ako akési minimum pre spoločnosť v povojnovom svete (spravodlivosť, podmienky na dôstojný život, slobodná tlač…), Hessel trpezlivo strážil po celý život. A keď sa mu po deväťdesiatke začalo zdať, že sa ich duch v spoločnosti vytráca, vyzval mladých na vzburu. Bez zbrane.

Nepovedal veľa nového

„Tie protesty sú odhodlané, ale mierumilovné,“ hodnotil s úsmevom prvé týždne hnutia Occupy Wall Street. Do značnej miery sa diali podľa jeho scenára. To sa však písal rok 2011 a zdalo sa, že budú mať nejakú váhu a silu. Už krátko po vydaní knihy sa však proti Hesselovej eseji ozývali aj kritické hlasy. „Nie je v nej nič nové. Len povedal to, čo si už predtým myslela väčšina ľavicovo zmýšľajúcich ľudí,“ napísal napríklad Simon Kuper pre Financial Times.

Na tom, že muž so silným príbehom uspeje s popudzovaním na povstanie vo Francúzsku, kde revolta patrí do národného kultúrneho dedičstva, nebolo nič prekvapujúce. Zaujal však jeho prienik do oblastí, kde už nepočuť kikiríkať galského kohúta. Podľa Kupera celosvetovo uspel preto, že podobne ako Obama predal ľavicový príbeh cez svoju osobnú charizmu. „Obaja mali jednoduché posolstvá. Obama frázu Yes we can! (Dokážeme to!), Hessel nákazlivý optimizmus, ktorý ľuďom dával vieru, že môžu zmeniť veci k lepšiemu.“ Napriek tomu, alebo práve preto, ho v tom istom roku americký časopis Foreign Policy zaradil medzi najväčších svetových mysliteľov. 

Hoci v eseji sám priznal, že nepriateľ dnes nie je taký jasný a rozpoznateľný, ako bol kedysi napríklad nacizmus či neskôr stalinizmus, v jednom sa Hessel zrejme prepočítal. Alarmujúce rozdiely medzi najchudobnejšími a najbohatšími tohto sveta určite nevyvolajú obdobný odpor ako rozpútal v „jeho“ vojne Hitler. Ale Hessel bol aj provokatér, ktorý chcel mladých prebrať z letargie, zo sveta, v ktorom ich jedinou starosťou bolo ako zaplatiť splátku hypotéky. To sa mu podarilo, ale…

„Všetkým, ktorí budete tvoriť 21. storočie, odkazujem s láskou – Tvoriť znamená vzdorovať, vzdorovať znamená tvoriť,“ týmito slovami ukončil Hessel svoju esej. Hoci v texte odzrkadlil svoj život a skúsenosti, jeho jediným návodom na tvorbu lepšieho sveta bol len vzdor. Možno vo svojich 93 rokoch už nechcel radiť mladým, ako tvoriť storočie, ktoré už nebolo jeho, ale ich. Možno veril, že mladí dokážu tvoriť na jeho základe. Ale oni text vzali doslovne. Vzdorovali, mysliac si, že tvoria.

Úryvky z eseje Rozhorčite sa!

Keď som sa v Londýne v roku 1941 pripojil ku generálovi De Gaullovi, zistil som, že Národná rada hnutia Odporu vypracovala program, ktorý bol následne schválený. Tento dokument predstavil zásady a hodnoty, ktoré sa mali stať pilierom moderného, demokratického a oslobodeného Francúzska. Dnes tieto zásady a hodnoty potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Je na nás, či sa zasadíme o spoločnosť, na ktorú budeme môcť byť pyšní. Nie súčasnú spoločnosť imigrantov bez dokladov, kde je vyhosťovanie na dennom poriadku a na prisťahovalcov sa nazerá s podozrením. Nie spoločnosť, kde je spochybňované sociálne zabezpečenie, dôchodky a všeobecné zdravotníctvo. Nie spoločnosť, kde sú médiá pod kontrolou bohatých. Toto sú veci, ktoré by sme nedopustili, keby sme sa naozaj hlásili k odkazu Národnej rady Odporu.

Základnou pohnútkou hnutia Odporu bolo rozhorčenie! My veteráni hnutia Odporu a bojovníci za slobodné Francúzsko vyzývame mladú generáciu, aby prevzala odkaz Résistance a žila podľa jeho ideí. Hovoríme – nastúpte na naše miesto – vzbúrte sa! Politické, ekonomické a intelektuálne špičky, rovnako ako celá spoločnosť sa nemusia vzdávať. Nemusia sa podriadiť medzinárodnému diktátu finančných trhov. Diktátu, ktorý ohrozuje mier a demokraciu. Prajem si, aby každý z vás mal svoj vlastný dôvod na rozhorčenie. Je to vzácny pocit. Pokiaľ vás niečo rozhorčí ako mňa nacizmus, stanete sa militantnými, silnými a angažovanými. Stanete sa súčasťou behu dejín a tento veľký beh pokračuje vďaka každému z vás. Beh, ktorý smeruje k spravodlivosti a slobode.

Je pravda, že dnes nie sú dôvody na rozhorčenie také zrejmé ako kedysi. (…) Mladí ľudia už teraz však môžu jasne pomenovať dve hlavné výzvy: 1. Ohromné rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími, ktoré sa nezadržateľne zväčšujú. 2. Stav ľudských práv a našej planéty. (…) Mladým ľuďom hovorím – rozhliadnite sa a nájdete dôvod na to vzbúriť sa, nech už je to napríklad zaobchádzanie s „ilegálnymi“ imigrantmi alebo s Rómami. Nájdite konkrétne problémy, ktoré vo vás prebudia potrebu občiansky sa vyjadriť. Hľadajte a nájdete! Som presvedčený, že budúcnosť patrí nenásiliu a zmieru rozdielnych kultúr. Práve takto bude musieť ľudstvo vstúpiť do ďalšej fázy svojho vývoja. (…) Západné myslenie uvrhlo svet do krízy, z ktorej sa môžeme dostať len vtedy, keď sa radikálne rozídeme s uvažovaním typu „potrebujeme stále viac“.

1 debata chyba