"Nesprávne“ lásky
V novoanglickom mestečku na severe USA je Billy už v detstve obklopený ľuďmi, ktorých zvláštnosti obyvatelia tolerujú len s prižmúrenými očami. Dedo Harry sa s obľubou oblieka do ženských šiat, a to nielen na javisku, jeho mama dáva prednosť mladším a žensky pôsobiacim partnerom, Elaine si ťažkú hlavu zo sexu ani potratov nerobí už v puberte a Billyho pozornosť upúta najmä knihovníčka slečna Fostrová. Napriek svojmu veku má totiž takmer dievčenské prsia a dlane, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani pracovník na píle. Nie je žiadnym prekvapením, že aj z nej (ako z mnohých ďalších postáv) sa vykľuje transsexuál.
Billymu sa páčia "chlapci A dievčatá“, považuje to za chybu génov, ale nijako zvlášť so svojím zistením, že sa "vie zabuchnúť vždy len do nesprávnych ľudí“, nebojuje. Prvé sexuálne skúsenosti zažíva s kamarátkou Elaine, neskôr s hanblivým spolužiakom Tomom, ale pred spaním má pred očami len dve tváre. Slečnu Fostrovú, ktorá je jeho životnou láskou aj prebudením, a sebaistého športovca Kittredga. Tieto postavy čitateľa sprevádzajú aj v posledných častiach Irvingovej knihy, keď sa Billy stáva aj vďaka sexuálnej revolúcii na konci šesťdesiatych rokov uznávaným spisovateľom.
Príliš veľa tajomstiev
Názor, že tínedžerské roky sú najdôležitejším obdobím pri formovaní osobnosti a chyby či zistenia v tom období sa odrazia na celom dospelom živote, presadzuje John Irving zrejme vo všetkých svojich predchádzajúcich tituloch. Billy však nie je Garp zo Sveta podľa Garpa, ktorý napriek netradičnému matkinmu vplyvu plynulo prejde do dospelého života a založí si rodinu, ani Homer z Pravidiel muštárne, ktorý sa byť dospelým vyslovene snaží. Bisexuálny spisovateľ je akýsi zakliesnený v starých zážitkoch a vzťahoch a na záver akoby len skúmal, ktorá z detských tvárí počas štúdia na chlapčenskej škole skrývala tajomstvo.
A tých sexuálnych tajomstiev je zrejme na jednu školu až priveľa. Mnoho z nich sa prejaví práve počas AIDS epidémie v osemdesiatych rokoch, keď na zákernú chorobu umierajú aj tí, ktorí sa Billymu v detstve pre jeho "zoženštenosť“ smiali. Niektoré príbehy a súvislosti, ktoré Irving v závere pospájal dohromady, pôsobia neuveriteľne, čo len ťažko zachraňuje jeho obrovský rozprávačský talent. Transsexualita, ktorej autor počas svojej kariéry venoval úplne zanedbateľnú pozornosť, je zrazu všadeprítomná, až ju možno vnímať ako kalkul.
Rovnako ako predchádzajúcim románom Posledná noc na Twisted River dokázal John Irving, že v reálnom opísaní prostredia má s pribúdajúcimi skúsenosťami medzi spisovateľmi sotva konkurenciu, ale zdá sa, že svoje najlepšie diela má už za sebou. Dej založený na imaginárnom životopise spisovateľa, ktorého nejasné rodinné vzťahy a obdobie mladosti stíhajú po celý život, je u neho už klišé a pri ozvláštnení overeného princípu nepomohla ani snaha šokovať sexom. Zhltnúť jeho knihu V jednej osobe však čitateľovi nezabráni žiaden jej nedostatok, lebo pochádza z pera muža, ktorý nepochybne písať vie.
Hodnotenie Pravdy: 3,5 hviezdičky z 5
John Irving: V jednej osobe, Slovart 2013
