Svedkyňa ohňa: Zavri oči. Teraz si na rade ty!

Pravda.sk a vydavateľstvo Ikar prinášajú ukážky z nového bestseleru Larsa Keplera Svedkyňa ohňa. Podobne ako Hypnotizér (2010) a Zmluva podľa Paganiniho (2011) aj krimiromán Svedkyňa ohňa sa stal medzinárodnou senzáciou.

29.07.2013 07:00
debata

MÉDIUM JE osoba, ktorá o sebe vyhlasuje, že má paranormálne vlohy, schopnosť vidieť súvislosti za hranicami akceptovanými ve­dou.

Niektoré médiá sprostredkúvajú na špiritistických seansách kontakt s mŕtvymi, iné ponúkajú pomoc napríklad vykladaním tarotových kariet.

Pokusy spojiť sa s mŕtvymi prostredníctvom média siahajú hlboko do ľudskej histórie. Už tisíc rokov pred narodením Krista sa izraelský kráľ Saul obracal so žiadosťou o radu na ducha mŕtveho proroka Samuela.

Polícia na celom svete využíva pri komplikovaných prípadoch pomoc špiritistov a médií zaoberajúcich sa duchovnom. Stáva sa to aj niekoľko ráz za rok, hoci neexistuje jediný zdokumentovaný prípad, ktorý by médium pomohlo vyriešiť.

1

ELISABET GRIMOVÁ MALA päťdesiatjeden rokov a vo vlasoch prvé šediny. V očiach sa jej zračila radosť, a keď sa usmiala, mohli ste si všimnúť, že jeden z predných rezákov jej vystupoval trochu dopredu.

Elisabet pracovala ako zdravotná sestra v špeciálnom výchovnom zariadení Birgittagården severne od mesta Sundsvall. V súlade so zákonom o špeciálnych výchovných zariadenia pre mládež prijímal súkromný domov internátneho typu dievčatá vo veku od dvanásť do sedemnásť rokov.

Keď sa sem dostali, mnohé užívali drogy, takmer u všetkých sa prejavovali sklony k sebapoškodzo­vaniu, poruchy príjmu potravy a viaceré boli veľmi agresívne.

K uzatvorenému reedukačnému domovu so zabezpečenými dverami, s mrežami na oknách a so zámkami vlastne neexistujú nijaké alternatívy. Po ňom zvyčajne nasleduje buď väznica pre dospelých, alebo súdom nariadená ústavná starostlivosť. Domov Birgittagården patril medzi nemnohé výnimky. Ponúkal miesto dievčatám, ktoré sa mali vrátiť späť do slobodného sveta.

Elisabet vravievala, že do Birgittagårdenu sa dostanú tie milé dievčatá.

Vložila si do úst posledný kúsok tmavej čokolády a pod jazykom pocítila sladkosť aj štipľavú horkosť.

Napätie zvierajúce šiju pomaly poľavovalo. Večer bol náročný, hoci deň sa začal celkom príjemne. Dopoludnia vyučovanie, popoludní hry a kúpanie v jazere.

Po večeri odišla hospodárka domov a Elisabet zostala v práci sama.

Koncern, do ktorého patril aj Birgittagården, prevzala holdingová spoločnosť Blanchefords a o štyri mesiace znížili počet zamestnancov na nočnej zmene.

Do desiatej mohli chovankyne pozerať televíziu. Elisabet sedela v izbe sestier a usilovala sa dopísať všetky osobné posudky, keď zrazu začula zúrivé výkriky. Utekala do spoločenskej miestnosti a tam sa jej naskytol neutešený pohľad, Miranda sa pustila do malej Tuuly. Jačala, že je sviňa a krava, zhodila ju z pohovky a kopala ju do chrbta.

Elisabet si na Mirandinu agresivitu už pomaly zvykla. Vbehla dnu a odtiahla ju od Tuuly. Pritom utŕžila úder do tváre a musela Mirandu okríknuť, že jej správanie je neprijateľné. Bez diskusie ju odviedla do vyšetrovne a potom chodbou do izolačnej miestnosti.

Popriala jej dobrú noc, Miranda však neodpovedala. Sotva Elisabet zatvorila a zamkla dvere, sadla si na posteľ a s pohľadom upretým na zem sa uškrnula.

Elisabet mala mať schôdzku s novou chovankyňou Vicky Bennetovou, no pre konflikt medzi Mirandou a Tuulou na ňu neostal čas. Vicky opatrne pripomenula, že sa večer mali porozprávať. Zarmútilo ju, že sa rozhovor odsunul, a tak rozbila hrnček a dorezala si brucho aj zápästia.

Keď za ňou Elisabet prišla, ukrývala tvár v dlaniach a po predlaktiach jej stekala krv.

Zdravotná sestra jej vyčistila povrchové poranenia, ranu na bruchu prelepila náplasťou, ruky ovinula obväzom, utešovala ju a opakovane oslovovala „moje dievčatko“, až kým sa Vicky na perách nezjavil úsmev. Už tretiu noc po sebe jej však musela podať desať miligramov Sonaty, aby vôbec zaspala.

2

Všetky chovankyne už spali a domov Birgittagården zahalilo ticho. V okne kancelárie svietila lampa a svet vonku premenila na nepreniknuteľnú čiernu stenu.

Elisabet sa mračila na monitor počítača a písala správu o večerných udalostiach.

Blížila sa polnoc a uvedomila si, že si nevzala večerné lieky. Svoje drogy, ako občas žartovala. Nočné služby a vyčerpávajúce dni jej narušili spánok. O desiatej pravidelne brávala desať miligramov Stilnoctu, aby okolo jedenástej zaspala a aspoň na niekoľko hodín si oddýchla.

Na les padla septembrová tma, hladká hladina jazera Himmelsjön sa však perleťovo leskla.

Konečne mohla vypnúť počítač a dať si lieky. Prehodila si pletenú vestu a pocítila chuť na pohár červeného vína. Zatúžila sedieť vo svojej posteli s knihou a vínom, čítať si a rozprávať sa s Danielom.

Dnes však mala službu a musela spať v práci.

Strhla sa, keď sa Buster na dvore znenazdania rozštekal. Na rukách jej z jeho zúrivého brechotu naskočili zimomriavky.

Bolo neskoro, dávno mala ležať v posteli.

Normálne už v tomto čase spala.

Počítač zhasol a miestnosť sa ponorila do tmy. Zrazu zavládlo neskutočné ticho. Elisabet vnímala zvuky, ktoré sama vydávala. Zasyčanie piestu stoličky, keď vstala, vŕzganie drevenej podlahy pod nohami, keď prechádzala k oknu. Chcela vyzrieť von, v temnom skle sa však odrážala iba jej vlastná tvár, kancelária s počítačom a telefónom a žlto-zelené vzory valčeka na stenách. Naraz si všimla, ako sa dvere za jej chrbtom odchýlili.

Rozbúšilo sa jej srdce. Dvere iba privrela, no teraz boli pootvorené. V duchu si nahovárala, že ich otvoril len prievan. Kachle v jedálni naťahujú veľa vzduchu.

Elisabet pocítila zvláštny vnútorný nepokoj, žilami sa jej začal šíriť strach. Nedokázala sa otočiť, iba civela do temného okna a pozorovala odraz dverí za svojím chrbtom.

Započúvala sa do ticha, do zvukov počítača, ktorý ešte vždy jemne bzučal.

Pokúsila striasť zo seba nepríjemný pocit, natiahla sa, zhasla svetlo v okne a otočila sa. Dvere boli dokorán.

Po chrbte jej prebehol mráz.

V chodbe sa svietilo až po jedáleň a izby chovankýň. Vyšla z kancelárie a povedala si, že skontroluje, či sú dvierka kachlí zatvorené, vtom však začula od dievčenských izieb šepot.

3

Elisabet sa zastavila, zahľadela sa do chodby a načúvala. Spočiatku nezachytila nič, potom sa to ozvalo znova. Tiché šepkanie, také tichulinké, až bolo takmer nečujné.

„Zavri oči, teraz si na rade ty,“ šepol niekto.

Elisabet bez pohnutia stála a upierala pohľad do tmy, zažmurkala, ale nebola schopná rozoznať nijaké postavy.

Práve si pomyslela, že to len niektoré dievča rozpráva zo sna, keď začula zvláštny zvuk. Akoby na zem padla prezretá marhuľa. A ešte jedna. Ťažká a mokrá. Ozvalo sa zaškrípanie posúvaného stola a na zem dopadli ďalšie dve marhule.

V kútiku oka vytušila pohyb. Jej zorným poľom sa mihol tieň. Zvrtla sa a zbadala, ako sa dvere do jedálne pomaly zatvárajú.

„Stoj!“ zvolala, hoci sa nazdávala, že to bude opäť iba prievan.

Pribehla k dverám, schmatla kľučku a pocítila zvláštny odpor. Chvíľu sa s nimi naťahovala, až zrazu povolili.

Elisabet vošla do jedálne. Ostražito sa rozhliadala po miestnosti. Doškriabaný stôl sa slabo leskol. Opatrne pokračovala ku kachliam a na zavretých mosadzných dvierkach sa mihol odraz jej pohybov.

Z rozpálených dymových kanálov sálalo teplo.

Znenazdania za dvierkami zalomozilo. O krok ustúpila a narazila do stola.

To sa len rozpadlo tlejúce drevo a narazilo zvnútra do dvierok. Miestnosť zívala prázdnotou. Zhlboka sa nadýchla, vyšla z jedálne, zatvorila dvere a vykročila chodbou k svojej spálni, znova sa však zastavila a načúvala.

Z dievčenského oddelenia sa nič neozývalo. Vzduchom sa niesli kyslasté zápachy, ako z rozpáleného kotla. Pohľadom sa usilovala zachytiť v tmavej chodbe nejaký pohyb, nič sa však nehlo. Napriek všetkému ju tam ťahalo. K radu neuzamknutých dverí. Zdalo sa, že niektoré sú len privreté, iné zase zatvorené.

Napravo sa nachádzali toalety a za nimi výklenok so zamknutou izolačnou miestnosťou, kde spala Miranda.

Priezor na dverách sa slabo leskol.

Elisabet stuhla a zadržala dych. V jednej z izieb niekto jemným hlasom čosi šepkal, no stíchol, len čo sa Elisabet pohla.

„Ticho bude,“ povedala do vzduchu.

Začula niekoľko tupých nárazov a srdce sa jej rozbúšilo. Nedokázala zvuky presne lokalizovať, znelo to však, akoby Miranda ležala v posteli a bosými nohami kopala do steny. Elisabet sa rozhodla, že ju skontroluje cez priezor, no vtedy si všimla, že v temnom výklenku niekto stojí. Nejaký človek.

Zalapala po dychu, zaspätkovala a telo jej zaplavil čudný pocit, akoby prekonávala odpor vody. Okamžite si uvedomila nebezpečnosť situácie, ochromoval ju však strach.

Až zapraskanie podlahy v nej prebudilo inštinktívnu potrebu utekať ako o život.

Postava v tme sa zrazu pohla.

Elisabet sa otočila a rozbehla, za sebou počula kroky, potkla sa o behúň a plecom narazila do steny, ale nezastavila sa.

Mäkký hlas ju vyzval, aby počkala, nepočúvala však, bežala, uháňala chodbou.

Dvere sa rozleteli a odrazili sa späť.

V panike prebehla okolo vyšetrovne a oprela sa o stenu. Zarámovaný Dohovor OSN o právach dieťaťa sa zošmykol z klinčeka a padol na zem. Dobehla ku vchodu, zalomcovala kľučkou, rozrazila dvere, vybehla do chladného nočného vzduchu a pošmykla sa na schodíkoch. Padla na bok a priľahla si nohu. Pichlo ju v členku, až od bolesti vykríkla. Zvalila sa na zem, začula kroky v hale, kúsok liezla, stratila prezuvky a so zasyknutím vstala.

Lars Kepler- Svedkyňa ohňa. Preložil Miloš Švantner, vydal Ikar.

Flora Hansenová o sebe tvrdí, že je médium, a živí sa tým, že organizuje seansy a predstiera rozhovory s mŕtvymi. Po záhadnej vražde v Birgittagårdene, domove pre mládež s poruchami správania, však odrazu trpí víziami, ktoré sú až príliš reálne. Zavolá na štokholmskú políciu a ohlási neuveriteľné skutočnosti. No len jeden jediný detektív je ochotný počúvať ju – Joona Linna. Pátranie prebudí ničivé sily, tie sa neúprosne dajú do pohybu a zavedú Joonu do nebezpečného konfliktu s osobou z jeho dávnej minulosti.

Podobne ako Hypnotizér (Ikar 2010) a Zmluva podľa Paganiniho (Ikar 2011) aj krimiromán Svedkyňa ohňa vydržal celé mesiace na prvom mieste medzi najpredávanejšími knihami vo Švédsku a stal sa rovnako ako predchádzajúce Keplerove knihy medzinárodnou senzáciou.

Knihu vydá 12. 8. Ikar.

Lars Kepler - Svedkyňa ohňa
Lars Kepler - Svedkyňa ohňa Autor: Ikar
debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #novinka #Svedkyňa ohňa #Lars #Kepler #ukážky