Príbeh románu, ktorý nedávno prinieslo na pulty kníhkupectiev pražské vydavateľstvo Argo, otvára dokonale napísaná pasáž, kde Franzen s iróniou a so sarkazmom opisuje na niekoľkých stranách osud rodiny Berglundovcov. Tá sa na predmestie St. Paul – malého mesta v Minnesote, prisťahovala v časoch, keď život v domčeku na predmestí s úhľadne pokoseným trávnikom a primerane pokryteckými susedskými vzťahmi nebol taký populárny.
Otec rodiny – Walter šiel vo svojom ekologickom životnom štýle, dochádzaní do práce na bicykli aj v snehových závejoch, príkladom ostatným a rovnako sa nedalo nič vyčítať ani jeho manželke Patty, ktorá sa na plný úväzok starala o dve deti a bola ochotná pomôcť pri akejkoľvek komunitnej aktivite. Rodinná idylka trvá do chvíle, kým sa syn Joey nerozhodne presťahovať k svojej priateľke a jej neuvedomelým, nesofistikovaným, republikánskym rodičom.
Vznešené lži
Po štylisticky bravúrnom úvode nasleduje časť s názvom Stali sa chyby, ktorú na odporúčanie svojho psychoterapeuta napísala Patty. V rodine výnimočných ľudí ničím nevynikala, hoci hrala profesionálne a dokonca veľmi dobre basketbal, jej rodičov a umelecky aktívne a angažované sestry tým nezaujala.
Foto: Argo
Na vysokej škole sa zamilovala do chronického sukničkára Richarda, z ktorého sa neskôr stal slávny hudobník, ale vydala sa za Waltera, jeho spolubývajúceho a najlepšieho kamaráta. Tento trojuholník namodelovaný podľa ľúbostnej dilemy Nataše z Tolstého Vojny a mieru sa ťahá celým románom. Franzen Waltera, príliš dobrého, čestného a lojálneho muža, jedného z tých, o ktorých ženy málokedy javia živý záujem, viackrát otvorene prirovnáva k Pierrovi Bezuchovovi. Jednou z tém románu je tak aj pokrytectvo a lož – hoci aj vznešená lož, ktorá má okolie chrániť. Preto Patty klame svojho manžela, preto klame sama seba a presviedča sa, že ho miluje, len aby dokázala udržať pokope (zdanlivo) nefunkčné manželstvo. Na všetko však treba dôkazy a aj Berglundovci sa dočkajú tých svojich. Ako inak – v podobe malých, ale účinných obmedzení slobody, pretože priveľa čohokoľvek škodí.
Franzen píše o slobode vo všetkých jej podobách – od osobnej slobody a práva vzoprieť sa rodičom, cez kreatívnu slobodu tvoriť až po „šírenie slobody“ na Blízkom východe, ktorému sa Amerika už niekoľko desaťročí intenzívne venuje. Slobodu bez zodpovednosti vykresľuje často ako sebectvo a v tom spočíva aj Walterov celoživotný problém. Walter je totiž zviazaný pocitom povinnosti – k Patty, ktorú miluje, a k životnému prostrediu, ktoré slobodní Američania ničia na celom svete. Od ochrany biodiverzity sa postupne presunie až k problému preľudnenia na planéte, ktoré je podľa neho v západnom svete najväčším požieračom obmedzených prírodných zdrojov. Nikto nikomu nebude vyčítať, že v meste jazdí na SUV, pokiaľ mu dotyčný povie, že to robí pre deti. A toto sa Walter rozhodne za pomoci svojho populárneho kamaráta Richarda zmeniť.
Franzen vystihuje nešťastie a neúspech amerických liberálov, ktorých ideály a ciele narážajú na ich vlastné presvedčenie, že nikomu nemožno hovoriť, čo by mal a nemal robiť, že zmena životného štýlu musí byť slobodným rozhodnutím jednotlivca. Následkom je, že liberál radšej skončí na pohovke u psychiatra, ako by mal svojmu susedovi povedať, že rúbať stromy v jeho záhrade nesmie.
Ľudské, príliš ľudské
Ak britský literárny kritik a recenzent James Wood označil postmoderné romány za knihy, ktoré poznajú tisíc rôznych vecí, ale ani jedinú ľudskú bytosť, Franzenov román by mu mohol stačiť ako dôkaz, že aj súčasná literatúra môže byť zaplnená informáciami o tisícke rôznych vecí, a zároveň môže byť obývaná skutočnými, žijúcimi postavami. Práve psychologizácia postáv patrí k tým najsilnejším stránkam knihy. Vďaka nej sú jednotliví protagonisti vo svojom prežívaní ústrednej témy románu autentickí. Walter bojuje s pocitom, že ozajstnú slobodu si nezaslúži, rovnako ako si nezaslúži byť šťastný, Richard nevie, ako využiť slobodu, ktorú mu priniesol komerčný úspech a Patty – zdanlivo najslobodnejšia z tejto trojice, podlieha závislostiam, depresii, strachu a má pocit, že o svojom živote nikdy sama nezávisle nerozhodovala.
Jessica a Joey Berglundovci sú protikladom svojich rodičov. Sú rozhodnejší a menej závislí od rozhodnutí dospelých. Joey sa už na strednej škole osamostatní a ešte ako študent začne pracovať pre Bushovu vládu. Ako Walterov syn tak absolútne popiera jeho hodnoty. Pri vykresľovaní postáv otca a syna sa Franzenov zmysel pre detail a jazyk prejavuje hádam najviac. Walter aj Joey sú si nesmierne podobní, ale za rozdielnych okolností a podmienok sa aj rovnaké vlastnosti prejavujú inak. Iná je tvrdohlavosť zviazaná povinnosťou, iná je tá, ktorú vedie túžba po peniazoch.
Franzen sa pýta aj nakoľko je sloboda obmedzovaná túžbou po istote. Nesmierne zaujímavou postavou je Pattina kamarátka z vysokej školy, patologická klamárka Eliza, ktorá Pattinu túžbu po istote a istú naivitu zneužíva, keď ňou manipuluje lžami a spútava ju v pocite viny. Patty má pocit, že aj Joeyho priateľka si jej syna pripútala podobným mechanizmom, pravdou však je, že Connie nemá s Elizou nič spoločné a napriek svojmu veku je najvyzretejšou postavou románu. Chápe, že vzťah nesmie byť pre ani jedného z partnerov mučivým väzením s množstvom vypovedaných aj nevypovedaných požiadaviek a nárokov a Joey s ňou zostáva pre prirodzenosť, akú vo vzťahu k nej cíti.
Franzenovej Slobode by sa dalo vyčítať, že zachádza do zložitých politicko-kultúrnych diskusií, popri ktorých niektoré osobnejšie pasáže vyznievajú sentimentálne. Na druhej strane sa mu práve vďaka množstvu týchto detailov podarilo vykresliť fresku, na pozadí ktorej žijeme svoje malé, osobné príbehy a v rámci hľadania slobody sa dopúšťame, podobne ako jeho postavy, množstva chýb, bez ktorých by ani literárne postavy nepôsobili ľudsky.
