Recenzia: Od mŕtvych králikov ku genocíde

Čo má spoločné genocída v Rwande s mŕtvymi dievčatami v Egypte a v neposlednom rade s podivnými praktikami v sirotincoch počas 50. rokov? Odpoveď je skrytá v oku. Práve oko vie zachytiť posledné výjavy pred smrťou ako na filmovom páse.

02.12.2013 16:28
syndrom-e--2 Foto:
Franck Thilliez: Syndróm (E), Artforum, 2013, slovenský preklad: Aňa Ostrihoňová
debata

Ludovic je zberateľ starých filmov a po zverejnenom inzeráte ponúkajúcom raritné snímky ani sám neverí, že ho stretlo také veľké šťastie. Ich pôvodný majiteľ zomrel a on sa za pár eur dostal k skutočne zaujímavej zbierke. Keď si v pohodlí domova pustí tajomný neoznačený film, brutalitou úvodných scén je šokovaný. Ani nie v polovici premietania oslepne.

V Paríži v tom čase objavia znetvorené telá piatich mužov, ktorí majú odrezané ruky, vybratý mozog a vylúpnuté oči. Polícia si na pomoc zavolá špecialistu Sharka, bývalého kriminalistu trpiaceho schizofréniou. Intenzívne pátranie a nadhľad ho privedú k prvým stopám. Podobným spôsobom totiž usmrtili v deväťdesiatych rokoch tri dievčatá v Káhire.

Na vlastnú päsť pátra aj poručíčka Lucie Henebellová, bývalá priateľka slepého zberateľa. A hoci prípady na prvý pohľad nesúvisia, prepojí ich tajomný muž z Kanady. „Deti a králiky. Sú kľúčom k všetkému. Nimi sa to začína,“ hovorí do telefónu. Spojenými silami policajti vďaka hrozivému starému filmu odhaľujú viac, ako je možné na prvý pohľad vidieť. Prípad lemovaný mŕtvolami naberá z každej strany na obrátkach.

Jeho autorovi, 40-ročnému francúzskemu spisovateľovi Franckovi Thilliezovi, sa podarilo okrem napätia bez hluchých miest podať množstvo informácií, ktoré z knihy spravili „viac ako kriminálku“. Agresivita a masová hystéria naberajú v Syndróme (E) priam medicínske rozmery a téma je prepracovaná pre amatéra skutočne detailne. Druhým motívom sú podprahové zábery v kinematografii a hra tvorcov s ľudskými reakciami pomocou obrazov. A hoci sa kniha v poslednej tretine uberá líniou konšpiračných teórií, keď cudzinecké légie a CIA pofidérnymi výskumami ničia svet a nadnárodné spoločnosti podsúvajú deťom hracie konzoly, spisovateľ z toho vycúva elegantne.

Škoda však, že Thilliez nie je aspoň spolovice takým dobrým psychológom ako jeho hrdinovia. Henebellová a Shark sú vykreslený tak banálne, až je ťažko tváriť sa, že sú reálne bytosti a nepomáha tomu ani snaha predostrieť čo-to z ich osobných životov. Ich roztržky a dialógy v štýle Dempsey a Makepeacová sú však popri samotnom deji zanedbateľné.

Syndróm (E) totiž nie je knihou postavenou na hrdinoch. Má čaro skutočne pútavého príbehu, keď chce čitateľ vyše 300 strán vedieť viac. Podnety, ktoré tak vrahovia, ako aj autor predkladajú, sú totiž často len ilúzie.

Hodnotenie Pravdy: 4/5

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Franck Thilliez #Syndróm (E) #Artforum