Osamotený a bezmocný, ako len človek môže byť, sa Kennedy takto necháva unášať po celú noc. Koža na prstoch mu vráskavie a telesná teplota naďalej klesá.
Avšak tentoraz ešte nenastal čas jeho smrti. Slnko vychádza a Kennedy s úžasom zisťuje, že tie isté prúdy, čo ho kedysi odplavili na more, sa obrátili a vyplavili ho presne ta, odkiaľ vyštartoval. Bezpečne sa vracia k svojim mužom. Avšak lampáš po toľkých hodinách svietenia definitívne hasne.
Dni ubiehajú. Kennedy a jeho muži prežívajú tak, že hltajú živé slimáky a olizujú vlahu z listov. Pre množstvo guána, ktoré pokrýva tieto listy, dávajú svojmu dočasnému domovu meno Bird Island (Vtáčí ostrov). Občas vídajú na oblohe letecké súboje, americké prieskumné lietadlo však nie a nie sa ukázať. A kým oni zúfalo bojujú o život, ich kamaráti z PT usporadúvajú zádušnú bohoslužbu na ich počesť.
Po štyroch dňoch Kennedy presviedča Georga Rossa, aby sa s ním vydal na more. Tentoraz smerujú na ostrov Naru, kde môžu ľahko naraziť na japonských vojakov. V tejto fáze utrpenia, keď telá mužov ničí hlad a trýznivý smäd, začína sa im zajatie javiť ako lepšia voľba než istá smrť.
Plavba im trvá hodinu. Na Naru nachádzajú opustený nepriateľský čln a vidia, že sa v kanoe vzďaľujú od ostrova dvaja Japonci. Kennedy a Ross prekutávajú čln a nachádzajú v ňom vodu a sucháre. Ďalším ich objavom je malé kanoe. Po dni strávenom v úkryte Kennedy necháva Rossa na Naru a pádluje na jednomiestnom kanoe do Fergussonovho prielivu. Už nemá lampáš či iný prostriedok, ktorým by mohol vyslať signál okoloidúcemu PT, v zúfalstve však akceptuje aj nerozumné riziko. Znovu má však šťastie, napriek všetkým predpokladom sa mu v noci darí trafiť späť k svojim mužom.
Konečne prichádza dobrá správa. Muži, ktorých mylne považoval za Japoncov, boli v skutočnosti miestni domorodci. Zbadali Kennedyho a Rossa a ihneď sa preplavili k stroskotancom z PT-109, aby ich varovali pred Japoncami, ktorí sa pohybujú v okolí.
Kennedy sa s nimi osobne stretáva v nasledujúce ráno, keď sa jeho kanoe prevrháva počas spiatočnej plavby na Naru. Títo vynikajúci znalci mora sa bohvie odkiaľ objavujú a bezpečne ho dopravujú ku Georgovi Rossovi. Skôr než odídu, Kennedy vyrýva do škrupiny spadnutého kokosového orecha správu: „OSTR. NAURU… VELITEĽ… DOMORODEC POZNÁ MIESTO… MÔŽE PRIVIESŤ… 11 ŽIVÝCH… POTREBUJEM MALÝ ČLN… KENNEDY.“
Domorodci si berú tento tajomný odkaz a odchádzajú.
▪ ▪ ▪
Prichádza noc. Prší. Kennedy a Ross spia pod kríkom. Ruky a nohy im napúchajú od hmyzích štípancov a poranení ostrými koralmi. Ostrovania im ukázali miesto úkrytu ďalšieho kanoe a Kennedy nalieha na Rossa, aby sa ešte raz spolu vydali na otvorené more pohľadať nejaké PT. Lenže tentoraz Tichý oceán nie je tichý. Dážď silnie. Valia sa až poldruhametrové vlny. Kennedy velí obrátiť sa nazad, v tom momente sa však kanoe prevracia. Muži sa držia prevráteného člna a zo všetkých síl sa ho nožnými tempami snažia dotlačiť k súši. O útes sa rozrážajú obrovské vlny. Kennedyho strhávajú z člna. Rozbúrené more ho drží pod hladinou a otáča ním. A opäť je presvedčený, že nastáva smrť. Vo chvíli, keď sa mu zdá, že je po všetkom, ho však voda vyhadzuje nad hladinu. Prebojúva sa na útes. Ross je neďaleko, živý. V lejaku sa predierajú na pláž, pribúdajú rany na nohách a rukách. Tentoraz už nemyslí na barakudy, iba na prežitie. Sú priveľmi vyčerpaní na to, aby ich trápila možnosť, že ich uvidia Japonci, v momente padajú na piesok a zaspávajú.
John Kennedy už nemá ďalšie riešenia. Urobil na záchranu svojich mužov všetko, čo mohol. Už nemôže urobiť nič iné.
Kennedy sa zobúdza a zdá sa mu, že je to fatamorgána: nad ním stoja štyria domorodci. Slnko vychádza. Rossove končatiny sú v hroznom stave – v dôsledku zranení z koralových útesov mu jedna ruka napuchla ako futbalová lopta. Infekcia napáda aj Kennedyho telo.
„Nesiem vám list, pane,“ vraví jeden z domorodcov perfektnou angličtinou.
Kennedy si neveriacky sadá a číta odkaz. Domorodci odniesli jeho kokosový orech jednotke novozélandskej pechoty, ktorá sa ukrýva neďaleko. Odkaz posiela službukonajúci dôstojník. Hovorí, že Kennedy má dovoliť ostrovanom, aby ho previezli do bezpečia.
Johna F. Kennedyho ukladajú na dno kanoe, prikrývajú ho palmovými listami, aby ho ukryli pred japonskými lietadlami, a prevážajú na skryté miesto na ostrove Nová Georgia. Keď sa kanoe blíži k brehu, z džungle vystupuje mladý Novozélanďan. Kennedy sa vyhrabáva spod palmového krytia a šplhá sa z člna. „How do you do?“ formálne ho zdraví Novozélanďan. „Som poručík Wincote,“ predstavuje sa mu s výrazne britským prízvukom.
„Hello, ja som Kennedy.“ Podávajú si ruky. Wincote ukazuje k džungli. „Poďte do môjho stanu na šálku čaju.“
Čoskoro nato americké námorníctvo zachraňuje Kennedyho a jeho mužov. A tak sa končí sága PT-109 a rodí sa legenda PT-109.
▪ ▪ ▪
Nastane aj ďalšia udalosť, ktorá ovplyvní cestu Johna Kennedyho do Oválnej pracovne Bieleho domu. Kennedyho starší brat Joe nemá až také šťastie pri klamaní zubatej. Skúšobný bombardér Liberator, na palube ktorého letí 12. augusta 1944, vybuchuje nad Anglickom. Neostane po ňom telo, ktoré by sa dalo pochovať, ani memento, ktoré by sa dalo položiť na pracovný stôl JFK. Práve tento výbuch však bol okamihom, ktorý rozhodol o tom, že John F. Kennedy sa stal politikom a vydal sa na cestu k mocnej pracovni, v ktorej práve sedí.
Bill O'Reilly, Martin Dugard - Atentát na Kennedyho
V januári 1961, počas eskalujúcej studenej vojny, skladá v Bielom dome prezidentskú prísahu John Fitzgerald Kennedy. Napriek osobným a politickým prešľapom Kennedyho popularita narastá. Postupne sa však rozširuje aj okruh prezidentových nepriateľov. V novembri 1963, počas svojej kampane za znovuzvolenie, sa JFK stáva obeťou streľby a Amerika je v šoku. Kým Jackie a národ smútia, začína sa hon na páchateľov. Známy moderátor televíznej diskusnej relácie The O'Reilly Factor pútavým spôsobom prezentuje podrobnosti brutálnej vraždy Johna Fitzgeralda Kennedyho i fakt, že séria výstrelov z pušky v jedno dallaské popoludnie nemala za následok len smrť milovaného človeka, ale aj osudové rozštiepenie americkej verejnosti.
