Vo svojom treťom románe Veľká vlna opisuje rodinné zväzky, ktoré sú v mladosti často natoľko ťaživé, že ich skutočnú hodnotu oceníme až vtedy, keď sa zmietame v samote a túžime po blízkosti.
Terezu unavuje malomeštiacke rodinné prostredie, v ktorom ju neustále porovnávajú s úspešnejšou sesternicou i nekonečné otázky o jej súkromí. Keď sa jej pod zámienkou dobrého zamestnania podarí odísť do Bratislavy, rýchlo dospeje.
V práci má jedinú úlohu – zastrašuje ľudí, ktorí prišli k peniazom nečestným spôsobom, a núti ich, aby peniaze vrátili na účet jej klientom. Darí sa jej a zarába veľké sumy. Vytriezvie až vtedy, keď je donútená bojovať nielen o svoj život, ale aj o život blízkeho človeka. Tereza je možno výnimočná, na jednej strane umelkyňa, na druhej násilníčka. Ale zapadá medzi tisíce mladých Sloveniek, ktoré sa usilujú uniknúť spod rodičovského krídla do hlavného mesta, aby po čase zistili, že ideálny život neexistuje. Prázdnota, nenaplnené známosti, návštevy barov a sentimentálne spomienky s kamarátkami z rodnej dediny.
Hoci sa snaží byť nad vecou a búri sa proti povrchným a hraným vzťahom, nakoniec si uvedomí, že v novom a cudzom prostredí dospela k poznaniu, ktoré pred dvoma rokmi tvrdohlavo odmietala. Ako prvý vyšiel Alici Bartkovej vo Vydavateľstve Tatran román Šťastné konce, nešťastný svet, v ktorom prezentovala nevšedný pohľad na manželský trojuholník. Spolu s ďalším románom Pachuť slov (Slovart 2013) si získali u čitateľov mimoriadne pozitívne ohlasy, pričom mnohí ju porovnávajú s iným slovenským úspešným "autorom” píšucím pod netradičným pseudonymom.
