Listy Oľge - svedectvo doby aj jednej lásky

Kedy ste naposledy napísali niekomu list? Július Satinský ich v rokoch 1962 až 1965 napísal minimálne 155. Boli adresované jeho láske Oľge Lajdovej a teraz všetky spolu s 51 listami, ktorými Oľga Satinskému odpovedala, vyšli vo vyše 300-stranovej knihe Listy Oľge vo vydavateľstve Slovart.

17.12.2013 09:00
Július Satinský Foto:
Július Satinský a Oľga Lajdová si v rokoch 1962 - 1965 vymenili vyše 200 listov. Potom sa vzali a ich lásku prerušila až Lajdovej tragická smrť v roku 1985.
debata

Knihu pripravila na vydanie Satinského dcéra z druhého manželstva Lucia. Podľa nej Satinský ani Lajdová zrejme v čase, keď si listy písali, neuvažovali o tom, že by vyšli knižne. „Je však zrejmé, že Julo počítal s tým, že Oľga bude dávať ich listy niekomu (svojej rodine, kamarátkam) čítať. On sa tým hrdí. A podľa mňa by bola škoda vydať tie listy bez Oľginých odpovedí, umlčať jej tichší, no rovnako silný hlas. Spýtať sa jej na názor už nemôžem, ale verím, že aj ona by to dovolila,“ povedala Satinská. Oľga Lajdová zomrela v roku 1985, utopila sa pri kúpaní v Karibskom mori.

Bez cenzúry

Satinská dlho uvažovala aj nad tým, či listy publikovať celkom autenticky. „Na zreteli som mala najmä pamiatku tých, čo sa už k tomu nemôžu vyjadriť, ale aj city a spomienky tých, ktorí ešte žijú a sú v listoch spomínaní. Po dlhých poradách s mojou mamou sme dospeli k záveru, že listy majú vyjsť v celkom autentickej podobe. Nejde totiž len o akúsi senzáciu alebo zábavnú literatúru, ale aj o dobové svedectvo.“

Satinský aj Lajdová bývali v Bratislave na tej istej ulici. Spoznali sa však až pri nakrúcaní filmu Výlet po Dunaji, keď mal Satinský 20 rokov a ona o dva roky menej. O štyri roky neskôr sa vzali. Predtým však spolu viac neboli, ako boli, aj preto si toľko písali.

Tanečníčka Oľga mala najskôr angažmán v Košiciach, Julo zase neskôr narukoval na vojnu. S Vojenským umeleckým súborom bol ustavične niekde na cestách po Československu. Keď na prvého apríla spolu s Milanom Lasicom zvolali falošný poplach, prevelili ho do Michaloviec a na Duklu. Vojenská služba sa mu síce po necelých dvoch mesiacoch skončila, už o niekoľko týždňov však Oľga odišla na vyše pol roka do USA. A tak im opäť nezostávalo nič iné, ako si písať. Podľa týchto jednotlivých období je kniha zároveň rozdelená.

„Dnes píšem už tretí list. Ja asi zomriem na diagnózu písanie listov, lebo toto už nie je normálne,“ píše Oľga v jednom z prvých listov adresovaných Satinskému. Hoci mu ich poslala badateľne menej ako on jej a sú tiež výrazne kratšie. Aspoň zo začiatku. Viac sa rozpísala až po odchode do Ameriky.

Romantik aj psičkár

Satinského často niekoľkostranové listy, ktoré dôsledne čísluje, sú plné romantických vyznaní a rozjímaní. „Dal by som týždeň zo svojho života za jednu jedinú minútu s Vami na palube lode, ktorá by brázdila hociktorú rieku sveta (srdečne mi je to jedno či Volgy, alebo Rýna, alebo Dunaja, alebo Mississippi). O mori sa neopovážim rozmýšľať, bolo by to príliš krásne.“

Oľga je naproti tomu často strohejšia, aj keď ani v jej odpovediach nechýba zmysel pre humor. „Milý Satinský! Dobre, že si v stručnom obsahu pohľadnice stačil napísať svoje meno, ináč by som nevedela, od koho je. (…) Ak v pondelok prídeš, daj mi vedieť, kedy. Môžeš to napríklad spomenúť medzi textom v televízii. Pravdepodobne sa pôjdem pozerať. (…) Viac Ti už nebudem písať, lebo už je toho aj tak viac ako 2 slová.“

Július Satinský: Listy Oľge Foto: Slovart
Listy Oľge Július Satinský: Listy Oľge

Kniha predstavuje Satinského ako nesmierne rozhľadeného človeka, ale tiež zanieteného psičkára. Na Lajdovej listoch sú zase zaujímavé jej postrehy z Ameriky v polovici 60. rokov minulého storočia. Okrem listov kniha obsahuje aj „časopisy“ Ange s ilustráciami či „reklamami“, ktoré Satinský pre Lajdovú vlastnoručne vyrábal. Veľkou pridanou hodnotou knihy je jej grafická úprava s autentickými faksimile pečiatok, ručne písaných poznámok, fotografiami či lemovaním stránok trikolórou príznačnou pre obálky leteckej pošty. Človeku až príde ľúto, že dnes sa listy píšu iba ojedinele.

Listy Oľge sú svedectvom jednej lásky a doby, v ktorej ste, ak ste mali šťastie, mohli zažiť Svätenie jari pod Stravinského taktovkou či Richarda Burtona v roli Hamleta na Broadwayi. Doby, keď sa namiesto pozerania televízie či blúdenia po internete čítali knihy, doby, keď muži trávili 2 roky na povinnej vojenskej službe a v neposlednom rade doby, keď sa ešte písali listy.

„Každý bude asi k tejto knihe pristupovať inak. Čítať sa dá rôzne. Ako ľúbostný román, ktorý nepozná hranice v čase, ako dobový konzervačný dokument, ako návod na výchovu psa, ako rady začínajúcim redaktorom, ako návod na zbalenie krásnej baletky, ako psychoanalytická sonda do duše Jula Satinského, čo ja viem? Každopádne by som to nechala na čitateľov a čitateľky, nech si k tejto knihe nájdu vlastný kľúč. Trošku sa obávam, že môže dobre zapadnúť aj do súčasného hipsterského retro trendu, ale to naozaj nebol zámer, to je náhoda,“ dodala Lucia Satinská.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #knižná novinka #ľúbostný list #Július Satinský #Listy Oľge