Recenzia: S radosťou píše, s chuťou sa to číta

Priznám sa bez mučenia, pri písaní som nikdy nepociťoval zodpovednosť, ale skôr - prepáčte mi to otrepané slovo - radosť. Na vyznanie Stanislava Štepku si čitateľ podchvíľou spomenie pri čítaní jeho najnovšej knihy Predpoveď na zajtra s podtitulom Dve správy o mojom dvadsiatom storočí (s predpoveďou na zajtra)

15.01.2014 09:00
debata (1)

Každý dialóg, každý monológ i text piesne prezrádzajú, že pri písaní hier Polooblačno a Sčista-jasna dramatik s radosťou a chuťou skladal mozaiku ľudských osudov, do ktorých viac či menej zasiahli historické zvraty 20. storočia. Pozná ich dôverne, veď hrdinami „dvoch správ o mojom dvadsiatom storočí“ sú obyvatelia Štepkovej rodnej Radošiny.

Stanislav Štepka: Predpoveď na zajtra, Dve... Foto: Divadelný ústav, 2013
Stanislav Štepka: Predpoveď na zajtra, Dve správy o mojom dvadsiatom storočí (s predpoveďou na zajtra), Divadelný ústav 2013 Stanislav Štepka: Predpoveď na zajtra, Dve správy o mojom dvadsiatom storočí (s predpoveďou na zajtra)

Obzrel sa do minulosti, svoj pohľad na skutočné udalosti uplynulého storočia cez autentických ľudí, ich životy a to, čo zanechali, považoval za peknú tému k 50. výročiu Radošinského naivného divadla, ktorého je zakladateľom, autorom, hercom aj šéfom.

„Slovenská Radošina neexistuje, iba maďarská Radosna! Zabúdate, že žijete v maďarskom štáte!“ pripomína pán z Nitry richtárovi na začiatku 20. storočia v úvode hry Polooblačno. Prvá svetová vojna, vznik Československa, potom slovenského štátu, koniec druhej svetovej vojny, stalinizmus. Veľké dejiny prevalcovali aj Radošinu a jej obyvateľov.

Mladík v hľadisku poznamenal, že hra ho pripravila na maturitu z dejepisu a svoj pocit poslal e-mailom autorovi. „Odpísal som dotyčnému mladíkovi: Som rád, že sa vám páčila naša hra, ale pre istotu sa zahĺbte aj do dejepisu, tam je to presnejšie a hodnovernejšie,“ spomenul Stanislav Štepka v rozhovore „o veciach nevšedne všedných“, ktorý v publikácii predchádza dramatické texty. Jednou z línií oboch hier je ochotnícke divadlo, ktorým žila Radošina. Ferko Urbánek mal v tridsiatych rokoch taký úspech, že hru museli trikrát opakovať. V hre Polooblačno sa tak objavuje dramatikova mama ako Anuľka Horváthová, v hre Sčista-jasna sa zase objavia „radošinci“ a ich trampoty.

„Čakajú vás smutné časy, pán humorista. Mám tu pre vás zo zasadnutia okresného straníckeho výboru to, čo sa dalo čakať: zákaz účinkovania vášho divadla v tomto okrese až do odvolania,“ hovorí okresný inšpektor vo funkcii straníckeho tajomníka Šumichrast. Ten Šumichrast, ktorý o dvadsať rokov neskôr ako člen prípravného výboru novej strany volá: Navždy odzvoníme starým praktikám! Nech pravda a láska zvíťazia nad lžou!

Najplodnejší slovenský dramatik Stanislav Štepka už roky zbiera staré fotografie z Radošiny, študuje staré listiny a záznamy aj dedinské kroniky. Má vraj možno všetky radošinské svadby, ale aj pohreby, portréty. Postavy zo starých fotografií, ktorých príbehy mu ožívali pred očami, dostal do textu svojich dvoch najnovších diel. Ich tváre, postavy a životné situácie pripomínajú fotografie z archívu, ktorými knihu Predpoveď na zajtra dotvoril. Spolu s textami sprítomňujúcimi minulosť.

Ak by si niekto myslel, že hry je lepšie vidieť na javisku, ako ich čítať, je na omyle. Iste, obom inscenáciám dali originálne tvary režiséri, Polooblačno režíroval Juraj Nvota, Sčista-jasna Ondrej Spišák. Pri čítaní dramatického textu však fantáziu nezväzujú konkrétne obrazy. Keď unikne fór, ľahko sa v riadkoch vrátiť. Publikácia Stanislava Štepku Predpoveď na zajtra je z kategórie tých, ku ktorým sa čitateľ často a rád vráti. Možno aj s rovnakou radosťou, s akou ju slávny autor písal.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Stanislav Štepka #Radošinské naivné divadlo #Predpoveď na zajtra