David Grann: Amazónia nie je falošným rajom

Asi žiadne miesto na svete tak nepriťahovalo svojím nebezpečenstvom a neprístupnosťou ako Amazónia. Tento najväčší prales na svete nedáva dodnes spávať bádateľom a dobrodruhom a mnohí zaplatili za svoju zvedavosť životom. Jedným z najväčších objaviteľov tohto územia bol viktoriánsky cestovateľ Percy Fawcett. Celý svoj život podnikal veľmi riskantné expedície, no na poslednej, na ktorej chcel definitívne potvrdiť existenciu dávnej, neznámej civilizácie, zmizol spolu so svojím synom. Postaral sa tak o jednu z najväčších záhad 20. storočia. Americký žurnalista a spisovateľ David Grann literárnym spôsobom spracoval jeho príbeh v knihe Stratené mesto Z. O svojom obdive k Fawcettovi a svojich skúsenostiach z Amazonského pralesa prezradil viac v rozhovore.

23.01.2014 14:00
David Grann, spisovateľ Foto:
David Grann o svojom obdive k Fawcettovi a svojich skúsenostiach z Amazonského pralesa prezradil viac v rozhovore.
debata

Vaša kniha Stratené mesto Z opäť vracia popularitu trochu zabudnutým žánrom – cestopisom a dobrodružnej literatúre.
To je od vás veľmi milé, že to vravíte. Bol som vždy fanúšikom tohto žánru, čo je aj jedným z dôvodov, prečo som chcel napísať príbeh o Fawcettovi.

Ako ste sa dostali k postave plukovníka Fawcetta?
V magazíne The New Yorker som skúmal príbeh o záhadnej smrti asi najznámejšieho znalca Sherlocka Holmesa – Richarda Lancelyna Greena, ktorého našli rozštvrteného, a počas skúmania som objavil, že jedna z postáv v románe Stratený svet Conana Doyla bola inšpirovaná práve plukovníkom Fawcettom. To bolo prvýkrát, čo som počul toto meno. Bol som zvedavý, a tak som o ňom začal zisťovať niektoré fakty. Čím viac som čítal, tým väčšmi som bol fascinovaný jeho životom a záhadou okolo jeho zmiznutia roku 1925 v Amazónii počas hľadania strateného mesta Z.

Pri svojej bádateľskej činnosti ste začali študovať jeho pozostalosť, denníky či mapy. Mnohé dokumenty, ktoré sa k vám dostali, boli veľmi vzácne a pred vami ich dlhý čas nikto nemal v rukách. Ako sa vám to podarilo?
Nemyslím si, že išlo o nejaké veľké tajomstvo. Skôr išlo o vytrvalosť a snahu uistiť sa, že zoženiem všetky dostupné informácie a dokumenty, aj keď to už vyzeralo, že hľadanie týmto smerom už nemá zmysel. Myslím si, že pri každom bádaní je to o šťastí, ako keď ma Fawcettovi príbuzní zaviedli do izby, kde uchovávali jeho zaprášené knihy a denníky a dovolili mi do nich nahliadnuť.

K rozlúsknutiu Fawcettovej záhady ste museli podstúpiť okrem ciest do archívov či za jeho príbuznými aj dobrodružnú cestu do pralesa. Ako s odstupom času hodnotíte svoju výpravu?
Spätne ju hodnotím veľmi pozitívne. No som veľmi rád, že môžem byť opäť doma so svojou rodinou a nemusím odháňať moskyty alebo nekonečne blúdiť džungľou.

Amazónia býva často označovaná ako falošný raj, pre jej nehostinné podmienky a krutý boj o prežitie. No práve vaše stretnutie s amazonským archeológom Michaelom Heckenbergerom, ktoré aj opisujete v knihe, vraj vyvrátilo túto teóriu. Napokon aj vaša kniha prehodnocuje zaužívané antropologické teórie. Ako ju prijali vedecké kruhy?
Nechcem hovoriť za ostatných, ale zdá sa mi, že bola prijatá pozitívne. Aj pár rokov od mojej cesty do Amazónie bolo uskutočnených viacero vedeckých pozorovaní a objavených viacero dôkazov, ktoré dokázali, že Amazónia nebola falošným rajom, ale kedysi dávno sa tu nachádzala vyspelá civilizácia. Tieto objavy prepisujú históriu Ameriky.

Plukovníkovo záhadné zmiznutie nedalo a dodnes nedáva spávať mnohým bádateľom, ako aj výstredným čudákom, preto sa im začalo hovoriť takzvaný Fawcettovi blázni. Bol tam nejaký príbeh, ktorý na vás najviac zapôsobil? Nebáli ste sa, že aj u vás sa objavia „symptómy“ stotožnenia sa s Fawcettovým odkazom?
Najprv som na nich pozeral ako na obsedantných fanatikov. No potom som sa na svojej výprave presne tak ako oni stratil v džungli a uvedomil som si, že sa od nich až tak nelíšim. Asi najviac som bol fascinovaný brazílskou expedíciou, ktorá uniesol a držal jeden indiánsky kmeň. Zároveň tak odhalila nebezpečenstvo skúmania v tejto oblasti, ktoré pretrváva aj v dnešnej modernej dobe.

Pri svojej ceste do pralesa ste sa stretli s Indiánmi z rôznych kmeňov. Ako na vás zapôsobili? Existujú ešte živí pamätníci alebo sa tradujú historky o plukovníkovi?
Bol som ohúrený indiánskymi kmeňmi, ktoré som stretol počas mojej cesty. Bola to najzaujímavejšia časť mojej výpravy. Keď som prišiel do kontaktu s kmeňom Bakairi, predstavili ma najstaršej osobe v kmeni. Nepoznala presne svoj vek, ale mala približne sto rokov. Bola ešte malým dievčatkom, keď Fawcett a jeho skupina roku 1925 prechádzali cez ich územie, a o svoje spomienky sa so mnou podelila, čo bolo úžasné. A hoci kmene nemajú písomné záznamy, uchovávajú svoju minulosť cez úžasné ústne svedectvá (oral history). Bol som prekvapený, že jeden z týchto kmeňov mal podrobné ústne svedectvá o Fawcettovi. Bola to nesmierne dôležitá stopa k vyriešeniu jeho poslednej, osudovej expedície.

Akú budúcnosť podľa vás bude mať ekosystém amazonského pralesa? Myslíte si, že sa budú Indiáni aj naďalej snažiť izolovať alebo pomaličky prispôsobovať domácej turistike?
Bohužiaľ, ničenie amazonských pralesov pokračuje rýchlym tempom. A v oblasti Xingu, kde som najviac skúmal, sa stavia priehrada, ktorá navždy zmení existenciu kmeňov v tomto regióne.

V knihe rozprávate a rozvíjate mnoho teórií nielen o konečnom osude plukovníka, ale aj o bájnej civilizácii, ktorú celú život hľadal. Ktorá z nich sa vám javí najpravdepodob­nejšia? Máte aj vlastnú teóriu o jeho osude a bájnej civilizácii?
Ako som už povedal, počas mojej expedície som spoznal jeden z kmeňov, ktorý sa stretol s Fawcettovou výpravou, a porozprávali mi, čo sa v ich kmeni už dlhé roky traduje. A myslím si, že príbeh o jeho zabití, ktorý mi porozprávali, sa mi javí ako najpravdepodob­nejší.

V čom podľa vás spočíva najväčší odkaz plukovníka Fawcetta?
Myslím si, že najväčšie posolstvo je v tom, že počas svojich mnohých ciest bol veľmi jasnozrivý a mnohé veci predvídal nevídaným spôsobom, priekopnícky a vizionársky. Fawcett pochopil, že v Amazónii by naozaj mohla kedysi dávno existovať starodávna civilizácia a že predstava západného sveta o Amerike pred príchodom Krištofa Kolumbusa bola pomýlená.

Vraj sa k románu teraz pripravuje aj film. V akom je štádiu a akú máte úlohu pri jeho realizácii?
Čo sa týka filmového projektu Stratené mesto Z, produkčná spoločnosť Brada Pitta navrhla úžasného režiséra a scenáristu Jamesa Graya a herec Benedict Cumberbatch súhlasil, že bude hrať Fawcetta. Hoci sa to ešte môže zmeniť, dúfam, že film by mohol byť hotový už na budúci rok.

S písaním beletrie ste začali len pred pár rokmi a vaše knihy sa hneď stali svetovými bestsellermi. No v Európe mnoho ľudí ani nevie, že s písaním máte bohaté skúsenosti z pozície známeho žurnalistu v amerických novinách. Ako ste sa dostali k novinárčine?
So žurnalistikou som začal po absolvovaní školy roku 1989. Išiel som do Mexika, kde som pracoval ako reportér na voľnej nohe. Neskôr som začal roku 1994 pracovať v novinách The Hill vo Washingtone DC, kde som sa zaoberal americkým Kongresom. Postupne som sa presúval medzi magazínmi ako The New Republic a The New York Times Magazine, kde som písal všeobecne zamerané príbehy. Roku 2003 som začal pracovať v magazíne The New Yorker, kde pôsobím doteraz.

Ako funguje v Amerike novinárska mašinéria a vzťah redaktor – vydavateľ? Mávate pri výbere tém voľnú roku alebo sa špecializujete na určité témy?
Každý časopis je iný a dokonca aj každé publikovanie v tom istom časopise sa líši v závislosti od autora a editora. V New Yorkeri sa snažím prichádzať so svojimi vlastnými nápadmi. Ale veľmi úzko pracujem s mojím editorom Danielom Zalewským. Prejdeme si spolu každý nápad, aby sme sa uistili, že mu hodno venovať čas. Často strávim týždeň alebo dva sledovaním príbehu, kým sa doň pustím. A top editor The New Yorkeru David Remnick je vždy aktívne zapojený do celého procesu a vopred musí schváliť každý príbeh, kým na ňom začnem pracovať. Remnick aj Zalewski sú brilantní editori a vznik príbehov je úžasný proces.

David Grann (10. 3. 1967 – New York)

David Grann je americký novinár a spisovateľ. Počas svojej bohatej žurnalistickej kariéry vystriedal niekoľko redaktorských postov v prestížnych magazínoch ako New York Times Magazine, The Atlantic, Washington Post, Wall Street Journal, The New Republic. Od roku 2003 pracuje ako kmeňový autor časopisu The New Yorker. Grann sa špecializuje na nevyriešené záhady, v ktorých prichádza s novými teóriami a odhaľuje ich skryté tajomstvá. Výber jeho článkov je rôznorodý, všímal si napríklad sieť vodných tunelov v New Yorku, väzenský gang Aryanské bratstvo, ako aj záhadnú smrť najväčšieho odborníka na Sherlocka Holmesa. Počas tohto investigatívneho vyšetrovania narazil na historickú postavu, viktoriánskeho bádateľa Percyho Fawcetta. V knihe Stratené mesto Z literárne spracoval jeho dobrodružný život a záhadný osud. Publikácia bola preložená do niekoľkých svetových jazykov a stala sa senzáciou. Vlani vyšla aj v slovenčine.

Stratené mesto Z

V roku 2009 vyšla napínavá kniha Stratené mesto Z, v ktorej sa americký žurnalista David Grann zaoberá dobrodružným životom najväčšieho viktoriánskeho bádateľa plukovníka Percyho Fawcetta. Ten podnikal extrémne nebezpečné cesty do Amazonského pralesa, a to aj na územia, kde indiánske kmene dovtedy nevideli žiadneho belocha. Fawcett veril, že v Amazonskom pralese existovala kedysi dávno civilizácia podobná bájnemu Eldorádu. Na svojej poslednej výprave, ktorú podnikol so svojím synom, mal definitívne potvrdiť tento objav. No namiesto toho sa zmiznutím v húštinách pralesa postaral o jednu z najväčších novodobých záhad. Grann nielenže spracoval množstvo materiálov, ktoré zostali po plukovníkovi, ale podstúpil aj výpravu do pralesa, kde sa stretol s rôznymi indiánskymi kmeňmi. Vďaka svojim žurnalistickým schopnostiam prišiel s niekoľkými prevratnými teóriami, ktoré pravdepodobne vyriešili nielen záhadu okolo Fawcetovho zmiznutia, ale ponúkli aj nový pohľad na Amazóniu a existenciu pradávnej civilizácie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #spisovateľ #amazónia #David Grann