České deti zvládnu len päť kníh ročne
Český denník Mladá Fronta Dnes nedávno prišiel so šokujúcim zistením: v ankete medzi 146 siedmakmi sa ukázalo, že deti v priemere prečítajú len päť kníh za rok. Každé druhé dieťa vraj nemá obľúbeného knižného hrdinu. Knihy, ktoré hltali ich rodičia, sa im zdajú nudné. Nezaberajú ani Lovci mamutov, Rýchle šípy sú nemilosrdne „out“ a zastaral aj Vinnetou. Ako-tak deti ešte drží Robinson Crusoe.
Českí siedmaci uprednostňujú akčné a strašidelné knihy, majú radi komiksy. Niektorí majú radi fantastické príbehy profesora Tolkiena, iných nadchol mysteriózny Dan Brown, ale pomaly zastaráva už aj Harry Potter, s ktorým ešte pred niekoľkými rokmi rozpútala šialenstvo britská spisovateľka J. K. Rowlingová. U detí majú šancu príbehy vtipné, obrázkové. Máloktorému dieťaťu však pri výbere knihy pomáha rodič či hocikto iný, nehovoriac o predčítaní z knihy nahlas.
Slovenka Žofka má knižky rada
Žijeme v dobe výskumov, sú iste zaujímavé, ale nie sú také presvedčivé ako priame svedectvo štvrtáčky Žofky o tom, ako sa dnes v najmladších vekových kategóriách číta. Našťastie, zdá sa, že to nie je také alarmujúce, ako by sa mohlo zdať: "Myslím, že v našej triede čítajú všetci, neviem o takom, kto by sa o knihy nezaujímal. S kamarátkami sa o knihách aj rozprávame. Poznám slovenských autorov kníh pre deti a mám ich rada. Niekoľkokrát som napríklad čítala knižku Kristy Bendovej Opice z našej police a práve znovu čítam Danku a Janku od Márie Ďuríčkovej. Pipi Dlhú pančuchu od Astrid Lindgrenovej som čítala asi desaťkrát, niektoré pasáže viem už naspamäť, napríklad ako Pipi stroskotá na ostrove. Krásne sú aj deti z Bullerbynu a príbehy Lotky od tej istej autorky.
Zažila som už aj andersenovskú Noc v knižnici na Pionierskej ulici a bolo to super. Spali sme v spacákoch, ale zaľahli sme až o tretej v noci. Bolo nás tam asi desať detí, ja som bola so spolužiačkou. Rozprávali sme sa o knihách, o Hansovi Christianovi Andersenovi a vyrábali sme bábiky, ktoré sú nastoknuté na vareškách. Už tretí rok chodím na krúžok tvorivého čítania, kde si čítame. Pani učiteľka napríklad povie: Doneste si encyklopédiu o hocičom, a potom z kníh postupne nahlas čítame. Ja som si vtedy priniesla encyklopédiu Naša vlasť a čítala som o hudbe, novinách a časopisoch. Asi tri razy za školský rok ideme s triedou do kníhkupectva a pozeráme si tam knihy. Zaujímajú nás. Mne sa práve páčia knižky, ktoré napísala Francesca Simon o Grázlikovi Gabovi, dobrý je aj Roald Dahl – Matilda, o dievčatku, ktoré vie pohybovať predmetmi na diaľku, a Charlie a továreň na čokoládu. Rada knižky dostávam, ale chodím aj do knižnice. Bez knižiek si to ani neviem predstaviť.“
Toľko Žofka. Aleš je prvák a zaujímajú ho skôr autá a bagre. Vie rozobrať a zasa zložiť každý prístroj, keby to išlo, asi by to dokázal aj s televízorom. Má šikovné ruky a technické myslenie. Na knižky má však veľmi vyhranený vkus – len tak ho niečo nezaujme. Zato rozprávkový televízny kanál JimJam by vydržal pozerať hodiny. Asi je to primerané veku. Na knihy možno ešte príde, keď sa naučí čítať. Zatiaľ s nimi nemá trpezlivosť, ale – už si jednu vyrobil: nakreslil, pospájal a chválil sa ňou. Najradšej je vo všetkom sebestačný. Ale – nie je to márne. Kniha v deťoch naozaj drieme aj ako ambícia vyrobiť si svoj príbeh, vytvoriť svoju predstavu peknej knihy, realizovať sa cez obrázkovo-slovnú príležitosť. V tomto zmysle je tiež detská knižka nesmrteľná. Veď koľko "rodinných kníh“ – o akej hovorí aj Adela Banášová – je odložených v rôznych domácnostiach vedľa rôznych spomienkových relikvií? Knihy sú zatiaľ, chvalabohu, ešte stále súčasťou detstva.
