Hoci Rowlingová predviedla svoj spisovateľský talent od úspechu Harryho Pottera v novele Prázdne miesto už aj dospelému čitateľovi, očakávania boli obrovské. Na svoju stranu sa jej podarilo získať aj skeptikov. Volanie kukučky má totiž napínavú zápletku, skvelý opis prostredia, sympatické ústredné postavy a úplne sa vymyká aktuálnym trendom. Spolu s pútavým Rowlingovej štýlom si priam pýta pomyslený titul „detektívka roka“.
Sivé mozgové bunky
Litre krvi, sérioví vrahovia a policajti vyskakujúci z horiacich áut. Ak s pohoršením sledujete, že samoúčelné násilie prevažuje nad deduktívnymi schopnosťami svojských detektívov, tak si pri Volaní kukučky prídete na svoje. Vyše štyristostranový titul sa totiž krúti len okolo jednej vraždy a aj tá by pokojne mohla byť len náhodou.

Lula Landry je supermodelka a ikona bujarej londýnskej zlatej mládeže. Má obdiv a peniaze, kamarátov z vplyvného prostredia, starostlivú rodinu, ale aj frajera, čo berie drogy a nevyhla sa ani liečeniu na psychiatrii. Keď sa zrúti z balkóna svojho luxusného bytu, policajti a verejnosť sa zhodujú, že išlo o samovraždu. Po niekoľkých mesiacoch smutný koniec mladej krásky prestane zaujímať aj médiá. Nie však Lulinho nevlastného brata Johna, ktorý poverí prešetrením prípadu súkromného detektíva.
Cormoran Strike, ktorý sa pohybuje na hranici bankrotu, spočiatku prijme rozhodnutie venovať sa smrti supermodelky len kvôli peniazom. Hoci je presvedčený, že v prípade Luly Landry nemožno hovoriť o vražde, detailne kontroluje výpoveď za výpoveďou a pomaly si v hlave skladá vlastnú mozaiku udalosti. Kto sú praví rodičia mŕtvej dievčiny? Čo robili na mieste vraždy dvaja bežci odetí v čiernom? Čo skrývajú noblesní susedia? A najmä: kto by z Lulinej smrti profitoval?
Krátko po niekoľkých stretnutiach so svedkami bez stopy zmizne chudobná dievčina z modelkinho okolia. Cormoran Strike nadobro získa presvedčenie, že pád z balkóna nebola samovražda. Namiesto zbrane však vytiahne do boja (slovami Hercula Poirota) malé sivé mozgové bunky.
Prevezme štafetu?
Ani bodrý opis súčasnej londýnskej smotánky nevzal Volaniu kukučky nádych britskej detektívnej klasiky. Viac ako Agathu Christie však Rowlingovej kniha pripomína príbehy Sherlocka Holmesa, odohráva sa v uliciach a je akoby striktne založená na logickej postupnosti. Cormoran Strike, bývalý vojak, ktorý prišiel v Afganistane o nohu, vylučovacou metódou odhaľuje podozrivých. Kniha je tak čítavou hádankou pre milovníkov nerozlúsknutých tajomstiev.
Rowlignová, ktorá svojou sériou o čarodejníckom učňovi Harrym Potterovi priviedla množstvo detí na celom svete k literatúre, potvrdila svoj obdiv k tradičným literárnym postupom. Už Prázdne miesto dokazovalo, že jej ladné písanie takmer „dickenovského typu“ je rovnako stráviteľné tak pre deti, ako aj pre dospelých, že vie nenásilne vtiahnuť čitateľov do príbehu. Pri detektívke to zužitkovala na výbornú. Sama priznáva, že svoj podiel na tom nesie práve pseudonym, ktorý si vybrala, aby sa vyhla tlaku. V príbehoch o Cormoranovi Strikeovi pod menom Robert Galbraith preto pokračuje.
Aj keď je výzva, či Rowlingovej alterego prevezme štafetu veľkých britských autorov sériových detektívok, zatiaľ len na počiatku, už po jej prvom pokuse je zrejmé, že na to má.
Robert Galbraith: Volanie kukučky / Plus, 2014 / preklad: Diana Ghaniová
Hodnotenie Pravdy: 5/5