Preto sa asi netreba čudovať, že si známa česká prekladateľka Anna Kareninová vybrala na prekladanie dlhší „oddychový čas“. Prvých XXX Cantos totiž vyšlo v roku 2002 a vyvolali zaslúženú pozornosť. V rovnakej grafickej úprave a s rovnakým vybavením (masívny vysvetlivkový aparát, index, bibliografia, štúdie atď.) vychádza v prvej polovici roku 2013 druhý diel, ktorý obsahuje Jedenásť nových Cantos, XXXI – XLI s podtitulom Jefferson: Nuevo Mundo a Piatu desiatku Cantos, XLII – LI s podtitulom Siena: Leopoldove reformy.
V Jeffersonovi mapuje Ezra Pound vznik Spojených štátov amerických, pričom sa mimoriadne kriticky stavia k finančným a politickým elitám na oboch brehoch Atlantiku. Leopoldove reformy sa zameriavajú na vznik a činnosť Sienskej banky, ktorú dáva ako vzor zdravej bankovej inštitúcie, oproti machináciami prežraným bankám Nového, ale aj Starého sveta. Pound majstrovsky kombinuje minulosť s prítomnosťou, a čo je najdôležitejšie vidí aj do budúcnosti. Hoci neviem, čo by si pomyslel, keby žil v dnešných časoch, kde sa žonglovanie s neexistujúcimi peniazmi a hypotekárne eskapády stali normou.
Koncom minulého roka sa vydavateľstvu Atlantis a samozrejme Anne Kareninovej podarilo vydať tretí diel: Cantos LII – LXI, tzv. Čínske Cantos, v ktorých, ak mám zjednodušiť, prirovnáva historickú Čínu k západnej civilizácii. Pound tak vytvoril akési alternatívne dejiny Číny alebo svojráznu komparatívnu štúdiu Západu a Východu. Predovšetkým sa mu však v Cantos podarilo stvoriť nový vesmír, ktorý žije aj po jeho smrti. Ukážky z tohto vesmíru boli samozrejme publikované aj predtým (na Slovensku v preklade Jána Buzzásyho, Ezra Pound: Jazerný ostrov, 1994), ale nikto, sa pred Annou Kareninovou nepodujal na zmapovanie celého Poundovho univerza. Bohužiaľ si myslím, že sa na Slovensku nikto podobný nenájde, a tak či chceme, alebo nie, budeme musieť prijať za „náš“ český preklad.
Na záver by som rád spomenul jednu bizarnú prešmyčku dejín. Ezra Pound prežil naozaj pohnutý život. Tí, ktorých to zaujíma, si to môžu nájsť na Wikipédii a takisto môžu tento úkon považovať za úvod do štúdia poundológie. Ja len spomeniem, že v roku 1943 bol autor americkou vládou obvinený z vlastizrady za sériu protivojnových rozhlasových vysielaní v Radio Roma. Aby sa vyhol trestu smrti, bol vyhlásený za duševne chorého a následne strávil trinásť rokov v psychiatrickej liečebni. Za Pisánske Cantos, ktoré napísal v roku 1945 v zajateckom tábore neďaleko mesta Pisa (mimochodom, písal aj na toaletný papier), dostal v roku 1948 prestížnu Bollingenovu cenu za poéziu udeľovanú Kongresovou knižnicou. Druhý diel českého prekladu Cantos vychádza s finančnou podporou Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v ČR. Tu sa žiada už len dodať to cimermanovské: To jsou ale paradoxy, pánové!
