Hoci kniha vyšla už v roku 1920, na svoju slovenskú premiéru si musela počkať až dodnes. Koniec koncov ani o originál sa v čase jeho vzniku vydavateľstvá netrhali, práve naopak. Knihu odmietlo vydať viacero známych vydavateľov. Nakoniec spisovateľka uspela, dostala však podmienku, že upraví koniec. Agatha Christie súhlasila a podpísala zmluvu, ktorú neskôr označila za vykorisťovanie.
Dej detektívky sa odohráva počas 1. svetovej vojny. Keď vo veľkom rodinnom sídle v Essexe zomrie pani Inglethorpová, potvrdí sa podozrenie, že bola otrávená. Kto ju však zabil a prečo? Je na vine láska, nenávisť či túžba po dedičstve? Riešení aj potenciálnych páchateľov je naporúdzi viacero… Našťastie sa neďaleko ubytoval belgický emigrant, bývalý policajt, ktorý vie využívať svoje malé sivé mozgové bunky naozaj naplno – pán Hercule Poirot. V knihe nechýba ani Poirotov „Watson“ – Arthur Hastings a inšpektor Japp. Už vo svojej „poirotovskej“ prvotine teda Agatha Christie uplatnila obľúbený postup, ktorý zopakovala v mnohých ďalších románoch. Nechýba rodinné sídlo, vražda, obmedzený počet podozrivých, z ktorých väčšina skrýva tajomstvo (či dve), a samozrejmosťou sú aj nečakané zvraty.
Vraždu na zámku Styles Agatha Christie začala písať počas prvej svetovej vojny. Pri tvorbe postavy dnes už svetoznámeho detektíva sa vraj inšpirovala reálnymi belgickými utečencami, s ktorými sa stretla v Torquay. Nemala ešte ani tridsať, a predsa sa jej podarilo vydaním knihy vzbudiť veľkú pozornosť a pozitívne kritiky. V New York Times z 26. decembra 1920 sa na margo románu písalo: „Hoci ide o prvú vydanú knihu slečny Agathy Christie, prezrádza zručnosť skúsenej ruky… Na posledný kúsok skladačky, ktorý umožní pánovi Poirotovi odhaliť komplikovanú zápletku a obviniť pravého vraha, si musíte počkať až do predposlednej kapitoly. A môžete sa staviť sami so sebou, že kým sa nedostanete k poslednému Poirotovmu slovu na margo záhady v Styles, budete tipovať riešenie a túto ozaj pútavú knihu neodložíte bokom.“
