Návrat do Prešporka

História mapuje prehry a víťazstvá, skutočný život po vojne sa však nekončí zápisom do kroniky. Stotožňujú sa s tým aj hrdinovia debutového románu slovenského spisovateľa Pavla Boroša. Jeho Tri brehy Dunaja sú dôveryhodnou sondou do čias, keď sa z Prešporku stávala Bratislava. Niekoľko pohľadov a najmä inteligentný nadhľad. Toto všetko kniha má.

30.03.2014 09:00
debata

Z rôznych brehov

Hanka, Michal, Sándor aj Jirka. Slovensko-maďarsko-české zastúpenie knižných postáv je zásadnou symbolikou celého príbehu. Skončila sa prvá svetová vojna, ale spor o Prešporok sa ešte len začína. Hanka slúži v maďarskej rodine Pállayovcov, kde sa zamiluje do syna Sándora. Jej brat Michal vystupuje na čele odboja, snaží sa o československú Bratislavu. Jirka prišiel pomôcť „nastoliť poriadok“ až z Prahy. Situácia však ani pre neho nie je taká jednoduchá, ako si spočiatku predstavoval.

Kto je priateľ a kto nepriateľ? Zrazu už nič nie je jednoznačné. Jedni hovoria o obsadení, druhí o slobode. Nenávisť sa stupňuje a máloktorý z hrdinov vládze ďalej bojovať za svoje ideály. Túžiac po obyčajnom živote, nad závažnými rozhodnutiami a každodennými problémami ich drží krehká láska.

Nejednoznačný moment v dejinách

Pavol Boroš:
Tri brehy Dunaja Foto: Slovart
Pavol Boroš Tri brehy Dunaja Pavol Boroš: Tri brehy Dunaja

Zasadiť tradičné beletristické postupy do prelomového obdobia v dejinách je aktuálnym trendom svetovej literatúry. A hoci nie sú historické témy ničím novým ani na slovenskej scéne, podrobný opis situácie a prostredia, ktorý dokonca vytŕča nad samotným dejom, je stále nezvyčajný. Pavlovi Borošovi sa podarilo zvládnuť náročný proces spojený s výskumom na výbornú. Vďaka množstvu detailov hodnoverne zachytil atmosféru povojnového Prešporku, ktorý akoby pred čitateľmi srdečne otváral svoje byty a sprístupňoval u­lice.

Na rozdiel od oveľa frekventovanejšej témy v literatúre – druhej svetovej vojny – je boj o Bratislavu menej jednoznačným momentom v dejinách Slovenska. Autor si však nekladie sebaisto otázku, kto mal podľa odborníkov na mesto nárok. Cez osudy jednotlivých rodín poodkrýva rôznorodý pohľad na situáciu a zároveň vysvetľuje, čo sa v tom istom období dialo v neďalekých Malackách, ale aj v Prahe, Plzni alebo Budapešti. Hrdinovia tak vďaka cestovaniu za hranice svojho mesta, ktorého problémy sa stávajú alfou aj omegou ich prežívania, zisťujú, že svet ide ďalej svojím vlastným tempom.

Príliš dokonalí?

Okrem historických udalostí pridáva Boroš navrch niekoľko bystrých myšlienok. Nie je v nich odsúdenie ani samoľúbe presvedčenie o absolútnej pravde. Pochopenia sa dostáva každému, kto vykonáva svoje činnosti v rámci dobra.

Rovnako inteligentne konajú aj jednotliví protagonisti. Ich osobnosti sú si však azda až príliš podobné, nekonajú zištne, túžia po mieri a pokoji a každý je v samej podstate dobrák od kosti. Je to škoda, pretože po čase im práve z tohto dôvodu prestávame veriť. Negatívne povahové črty má v knihe len ľahko ovplyvniteľná masa a anonymný dav. Štvorica dokonalých postáv sa tak v rámci historických súvislostí stáva skôr zástupcom jednotlivých „brehov“.

A hoci sa na záver dočkáme emócií, kniha rovnako ako život opísaný v nej nie je o víťazoch a porazených. Po sporoch, ktoré napĺňali ľudí nenávisťou, našťastie veľa nezostalo. Tri brehy Dunaja však zanechávajú pocit a ten vás pri prechádzke jarnou Bratislavou núti rozmýšľať, v ktorom z bytov sa mohol podobný príbeh pred rokmi odohrávať.

Hodnotenie Pravdy: 4/5

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #debutový román #Prešporok #Pavol Boroš