Pavol Országh Hviezdoslav napísal cyklus 32 sonetov ako reakciu na prvé správy z prvej svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom august – september 1914.
„V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti. Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh Hviezdoslavových priateľov vedel o jeho existencii,“ priblížila históriu diela v tlačovej správe hovorkyňa SNK.
V samostatnom knižnom vydaní vyšli Krvavé sonety až po vojne v Prahe v roku 1919. Neskôr boli zaradené do IX. zväzku Zobraných spisov básnických Hviezdoslava (1930), do 12. zväzku Spisov P. O. Hviezdoslava (1957) či do 2. zväzku súborného vydania Hviezdoslav Dielo (1996). Dielo preložili do viacerých cudzích jazykov.
