Foto: Slovart
Príležitostnú spisbu robí príležitostnou fakt, že autor zvyčajne nemal v úmysle zaoberať sa takou alebo onakou témou, ale priviedla ho k tomu výzva, aby sa zapojil do série rozhovorov. Tieto Ecove texty sa preto vyznačujú tematickou rôznorodosťou, ktorá siaha až k mladíckym literárnym láskam a pokračuje otázkami poetiky alebo etiky medicínskeho výskumu až po predstavenie jeho vlastnej autorskej tvorby.
Umberto Eco (1932) je významný taliansky filozof, estetik, literárny vedec, semiológ a spisovateľ. Narodil sa v Alessandrii, spolupracoval s talianskou verejnoprávnou televiziou RAI, neskôr pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Bompiani a v rokoch 1971 – 2007 prednášal na univerzite v Bologni. Je autorom šiestich románov, početných esejistických, odborných i popularno-náučných textov, a ako sám najčastejšie uvádza, z moderných literátov ho najväčšmi ovplyvnili James Joyce a Jorge Luis Borges. Jeho romány sa zvyknú označovať za intertextuálne v tom najširšom význame slova.
