„Meno prozaika Ladislava Balleka (1941) sa už dávnejšie vytratilo z našich literárnych médií a mám pocit, že aj z pamäti súčasného čitateľa, najmä ak ide o mladší ročník. Pamäť nie je totiž u nás veľmi cenenou vlastnosťou, čo má aj svoje negatívne dôsledky. Práve pamäť, živá a mnohofarebná, spojená s nevšednou obrazotvornosťou, reprodukujúca realitu slovenského juhu v konkrétnych podobnostiach, je jednou z tvorivých mohutností Ladislava Balleka. Má ich, pochopiteľne, viac, ale táto je očividná,“ napísal o Ballekovi pred niekoľkými rokmi pre Pravdu literárny vedec Vladimír Petrík.
„Ťažiskovým stredom Ballekovho literárneho sveta je najmä Palánk, mesto na juhu Slovenska – na predele dvoch etník, na hranici dvoch štátov. V reáli sú to Šahy, kde Ballek vyrastal a z vnímavého chlapca sa stával dospelým mužom. Všetky tieto znaky majú aj literárnu tvár. Autorským prisvojením si slovenského juhu posunul dovtedajšiu literárnu hranicu smerom nadol. Zišiel z vrchov, tradične slovenských, na rovinu s riekou,“ vysvetlil v recenzii Petrík.
Písať začal na Orave
„Moje prvé Tri poviedky vyšli v roku 1964 v Stredoslovenskom almanachu. Napísal som ich ako študent a prečítal som ich v kruhu spolužiakov, začínajúcich autorov, na internáte. Ich neskoršie vydanie v almanachu ma prekvapilo. Bol som vtedy na vojne, slúžil som na hraniciach, a keď mi tam almanach prišiel, začal som – v nočných službách operačného dôstojníka – častejšie premýšľať o písaní. Ale písať som začal až na Orave, kde som necelý rok vyučoval,“ prezradil spisovateľ v rozhovore pre Pravdu.
Z Oravy sa presunul do banskobystrického štúdia Československého rozhlasu, kde pôsobil ako redaktor a v rokoch 1968 – 1972 bol redaktorom krajských novín Smer, takisto v Banskej Bystrici. V 70. rokoch sa presťahoval do Bratislavy, kde postupne pôsobil ako redaktor pôvodnej tvorby vydavateľstva Slovenský spisovateľ, vedúci literárno dramatického oddelenia ministerstva kultúry, námestník riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v rokoch 1984 – 1989 ako vedúci tajomník Zväzu slovenských spisovateľov.
Ballekovým knižným debutom bola novela Útek na zelenú lúku (1967). K jeho najznámejším dielam patria knihy zo 70. a začiatku 80. rokov. Patrí medzi ne autobiograficky ladená zbierka krátkych próz Južná pošta (1974). Jej hrdinom je päťročný Janko, ktorý má rovnako ako Ballek otca colníka a stane sa z neho spisovateľ. Týmto dielom Ballek podľa Slovníka slovenských spisovateľov vytvoril základnú námetovú a poetologickú bázu pre ďalšie dva svoje romány Pomocník s podtitulom Kniha o Palánku (1977) a Agáty s podtitulom Druhá kniha o Palánku (1981). Južná pošta aj Pomocník sa dočkali aj filmového spracovania.
Filozofia tolerancie
Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia Balleka charakterizuje ako významného reprezentanta filozoficky a psychologicky štrukturovanej prozaickej tvorby plnej ľudskej znášanlivosti a tolerancie na pozadí vzťahov a krásy prostredia slovenského juhu. "Ako prozaik, publicista, esejista s uvážlivo a presne formulovanou filozofiou tolerancie, dejinnej a rodovej kontinuity, etnickej znášanlivosti, morálnej i občianskej zodpovednosti predstavuje návrat k typu autora, ktorý je morálnou autoritou s pevnou životnou koncepciou, autora v dobrom zmysle slova angažovaného, ktorý cíti potrebu vyjadrovať sa k veciam verejným, aby svojím hlasom ovplyvnil dobu, v ktorej žije,“ dodáva k tomu Dana Kršáková.
Po nežnej revolúcii pôsobil Ballek ako poslanec Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. Tiež vyučoval na viacerých vysokých školách. V roku 1998 neuspešne kandidoval za prezidenta a v rokoch 2001 až 2008 bol Veľvyslancom Slovenska v Česku.
Naposledy Ballekovi vyšla kniha spomienok s názvom Trojou a vŕškom pamäti (2013). Pri tej príležitosti poskytol Pravde rozhovor, v ktorom zaznelo: „Svet trhu si kultúru veľmi neváži. Ak ju potrebuje, tak predovšetkým na to, aby ju využil na svoju propagáciu – takú kultúru, ktorá ho propaguje, podporuje, kým k tej, ktorá ho analyzuje, zvlášť žičlivý nie je… Pritom každá naša spoločenská kríza sa začína krízou kultúrnou, ale to si zvyčajne uvedomíme až potom, keď sa náš spoločenský život rozvracia a my v ňom začneme prežívať aj čoraz viac väčších osobnejších a osobitejších starostí.“
O živote a diele Ladislava Balleka čítajte aj v sobotnej prílohe Pravdy Víkend
