V deviatich nových poviedkach, ktoré sústredila do knižky Priame lety do neba, píše o zvláštnych ľuďoch zvláštnym spôsobom.
Príbehy odvíja z nečakaného uhla pohľadu a udržiava v čitateľovi stále napätie. Jej obľúbeným námetom sú rodinné vzťahy, hľadanie lásky, smútok smoliarov, bezohľadnosť dravých. Jazyk je živý (to je silná stránky Pauly Sabolovej), so slovami sa pohráva, slovník má svieži ako živá voda. Dobre jej vychádzajú dialógy, ktoré sú prirodzené a svižné. Autorka vie zo súčasnej scenérie vybrať svojrázny príbeh a podať ho netuctovo.
Sľubné sú už názvy poviedok – Dierka v opone, Čierny oblek, biele tenisky, Taška s cukrom atď. V poviedke Vierkin spolužiak sa napríklad dotýka aktuálnej témy „šmejdov“, ľudí, ktorí okrádajú dôchodcov a zneužívajú dôverčivosť starých ľudí. V jej podaní je však tento námet spracovaný literárne, cez jedinečný prípad, keď penzistov oklame falošný spolužiak ich dcéry. Výborne sa jej podarila charakteristika starého manželského páru, ktorý je maximálne opatrný, nedôverčivý, a predsa sa dá nachytať podvodníkovi, lebo podvodníci sú vždy šikovnejší a vynaliezavejší, ako býva obrana obetí.
Sabolová dokáže svojimi príbehmi upozorniť na takéto nuansy a vyvolať súcit, hoci vôbec nepíše sentimentálne. Je to aj vďaka spomínanej sviežosti reči, ktorú autorka popretkávala rôznymi slovami z mestského žargónu. Funkčne, ak chce zdôrazniť práve humor a vyjadriť sa skratkou, používa aj české výrazy (vytvorila stručný slogan celibát – nelíbat). Vie však byť aj drsná, napríklad v poviedke Mačacia odysea: "Keď sa narodilo deviate, otec už nežil. Odkopli mu na fotbale obličku.“ Sabolová v texte náhle prekvapuje, akoby na rovnej ceste urobila zatáčku. Text rada miestami popretkáva zaujímavými drobnosťami, žartíkmi, neošúchanými výrazmi, čím ho poľudšťuje a dodáva mu hravý rozmer.
