To je prípad legendami opradenej Červenej knihy, takmer storočie skrývanej pred zrakmi verejnosti v súkromí Jungovej pracovne a neskôr zamknutej v bankovom trezore, ktorá čakala na odtajnenie a zverejnenie až do roku 2009, a ktorá hneď v roku 2010 vychádza v českom preklade (ako v treťom jazyku po nemčine a angličtine). Jungovo zásadné a – nielen pre osobný život, ale aj odborné, profesionálne aktivity – kľúčové dielo, ktoré svojou formou pripomína stredoveký foliant, sa i napriek nákladnosti stalo okamžite bestsellerom a pre bibliofilov tiež cenným zberateľským kusom.
S ohľadom na nadštandardný formát a veľkú váhu, ktoré sťažujú manipuláciu s knihou a bežné čítanie, vznikla čitateľská edícia Červenej knihy ako prístupnejšia alternatíva pôvodného kaligrafického zväzku. Absencia obrazovej zložky a Jungových iluminácií, ktoré tvoria rovnocenný pendant k textovej zložke, tu, naopak, umocňuje dôležitosť samotného textu, literárnej roviny.
Najnovším dielom, ktoré vyšlo na sklonku uplynulého roka v pražskom vydavateľstve Portál opäť vo výpravnej, bohato ilustrovanej úprave na kriedovom papieri, je publikácia C. G. Jung – Život v knihách.
Chvála knižnice
Jej autor, profesor histórie Sonu Shamdasani pripravil na vydanie i Červenú knihu (Liber Novus) a v súčasnosti je považovaný za jedného z najkompetentnejších znalcov Jungovho života, diela a pozostalosti.
Život v knihách môžeme vnímať ako Jungovu intelektuálnu biografiu písanú z netradičnej pozície sprievodcu Jungovou knižnicou. Mystérium knižnice a osudové chápanie knihy naznačujú úvodné citáty od Borgesa a Jabèsa, ktoré dopĺňa Jungova myšlienka vysvetľujúca dôvod či potrebu veľkej knižnice: „Keď človek číta, neuspokojí sa iba s jednou knihou, musí ich mať veľa, pretože jedna kniha otvára druhú.“
Ako píše Shamdasani, pre život bibliofila a intelektuála sa stretnutia s knihami stávajú zásadnými zlomovými bodmi, v ktorých dochádza k súbehu možného a osudového. Prechádzka Jungovou knižnicou v tomto zmysle výborne ilustruje spôsob, akým knihy vstupovali do jedného konkrétneho, výnimočného ľudského života a ovplyvňovali tak jeho podobu, charakter a smerovanie – a v jednote s tým i podobu, charakter a smerovanie Jungovho odborného výskumu a vedeckých aktivít. Namiesto katalógu a kompletnej inventarizácie Jungovej knižnice sa Shamdasani vo svojom „sprievodcovi“ sústreďuje na niektoré, pre Junga kľúčové stretnutia s knihami, ktoré okrem iného predstavujú fascinujúci súpis zásadných diel ľudských dejín a poznania, ako aj inšpiratívnu mapu intelektuálneho, vedeckého a umeleckého myslenia prvej polovice 20. storočia.
Slová a obrazy.
Máme možnosť nielen sledovať Jungov intelektuálny životopis, ale jeho jednotlivé „kapitoly“ i pochopiť a nazrieť z výnimočne osobnej pozície. Komentované listovanie knihami z Jungovej knižnice sprevádza bohatý obrazový materiál, ktorý umocňuje estetický zážitok z publikácie, ale tiež prehlbuje náš „vhľad“ do textu a kontextu. Môžeme sa tak oboznámiť s unikátnymi, dosiaľ nezverejnenými rukopismi Jungových prác a prednášok, s fotokópiami jeho denníkov i korešpondencie, s faksimile vzácnych kníh pochádzajúcich priamo z Jungovej knižnice, s reprodukciami kaligrafických stránok Červenej knihy i tzv. Čiernych kníh, ktoré predstavujú pôvodné, nespracované zápisy neskôr prepísané do podoby Liber Novus.
Rozsiahly priestor dostali mimoriadne zaujímavé fotokópie z Jungových alchymistických zošitov Excerpta a Extracta. Uvidíme Jungove poznámky v knihách, ktoré čítal – napríklad, čo si poznamenal k Nietzscheho Tak vravel Zarathustra, k Homérovej Odyssei, Freudovmu Výkladu snov, či aký výrok si podčiarkol v Hérakleitových fragmentoch – alebo Joyceovo venovanie v Jungovom exemplári Odyssea, či Eliadeho v diele Joga, nesmrteľnosť a sloboda. Ale tiež napríklad rukopis Goetheho Fausta, Nietzscheho básní, Schopenhauerove rukopisné opravy v knihe Svet ako vôľa a predstava, rukopisné vydanie Kázní Majstra Eckharta či fotokópie vzácnych papyrusov, alchymistických rukopisov a veľa ďalšieho.
Listovanie v knihe poteší každého bibliofila, ktorý má tak aspoň virtuálnu možnosť nahliadnuť do jednej fascinujúcej knižnice i priamo do kníh, ktoré ju tvoria. Skôr než Jung svoju knižnicu vybudoval, opakovane sa mu v snoch zjavoval jej obraz: keď o mnoho rokov neskôr podobnú knižnicu nazhromaždil a sen sa stal skutočnosťou, pochopil, že onen obraz knižnice sa vzťahoval k neznámej časti jeho osobnosti, bol jedným aspektom jeho samého, ktorý ešte iba čakal na svoje odhalenie.
Neprekvapuje, že symbolické obrazy, s ktorými Jung v týchto snoch nevedome pracoval, boli alchymistického pôvodu – rovnako neprekvapuje, že práve práca s obrazmi, profetické vízie a metóda aktívnej imaginácie otvorili pre Junga cestu k objaveniu zásadných a prevratných ideí a teoretických konceptov. Rozpoznanie týchto obrazov si však vyžadovalo klasické humanitné vzdelanie mimoriadnej šírky a hĺbky – ak vznik koncepcií a textov predznamenávali spontánne sa vynárajúce archetypálne a symbolické obrazy, potom obsiahnutie, kontextualizovanie a historické ukotvenie týchto obrazov a zjavení bolo možné iba vďaka dlhoročnému štúdiu kníh.
Túžba po syntéze.
V rôznych etapách života Junga sprevádzali knihy z rôznych vedných disciplín, historických období a kultúrno-civilizačných okruhov, ktoré vyjadrovali Jungovu túžbu po syntéze. Ak sa Jungovi podarilo preklenúť most medzi vedou a náboženstvom, spojiť psychológiu s mytológiou, potom to bolo možné vďaka ďalším disciplínam: filozofii, histórii, antropológii, etnografii, religionistike, ale tiež umeleckej literatúre a poézii, no a kľúčovým bolo pre Junga štúdium klasických rukopisov orientálnej múdrosti, gnostických rukopisov, mystiky, jogy. Celkom zásadným a rozhodujúcim bolo stretnutie s alchýmiou, v ktorej objavil dlhé roky hľadaný a pre svoju vedeckú koncepciu nevyhnutný most medzi psychológiou nevedomia a časovo priveľmi vzdialenou gnózou.
Z literatúry bol pre Junga najdôležitejší Goetheho Faust a Danteho Božská komédia ovplyvnila štruktúru jeho Červenej knihy. V tej Jung zaznamenal svoj zostup do Pekla a pokúsil sa o vytvorenie individuálnej kozmológie – dielo, ktoré zachytáva extrémnu životnú skúsenosť a predstavuje radikálny experiment so sebou samým, možno s ohľadom na formu iluminovaného rukopisu vztiahnuť k podobnej metóde Williama Blakea.
Jungova spolupráca s kľúčovými osobnosťami dobového vedeckého myslenia v oblasti mytológie, religionistiky či orientalistiky, ako napríklad Mircea Eliade, Károly Kerényi, Richard Wilhelm, Heinrich Zimmer, Henry Corbin alebo D. T. Suzuki dokázala zrúcať viacero imaginatívnych, no dovtedy ťažko priepustných múrov medzi disciplínami, kultúrami a náboženstvami, rozšíriť možnosti ľudského poznania a otvoriť západný kánon duchovným tradíciám Východu; Jungova kritika slabín západného racionalizmu napríklad ovplyvnila i formovanie kontrakultúry.
Publikácia C. G. Jung – Život v knihách prináša jednak podrobný komentár k Jungovej intelektuálnej biografii a popis kľúčových stretnutí s knihami i ich autormi, jednak v čitateľovi oživuje zmysel pre krásu a dôležitosť kníh a knižníc, ktoré chápe v univerzálnom zmysle ako miesto sledovania dejín ľudského ducha a hľadania odpovede na otázku, čo je človek.
