Foto: Aspekt
Rozprávačka príbehu ovdovela a začala žiť sama vo vidieckom dome. Prisťahovala sa tam z mestského panelákového bytu, a tak je pre ňu všetko nové. Aj záhrada, aj zvláštne zrekonštruovaná stavba, ktorá vytvára jeden ucelený architektonický priestor, ktorý je teraz jej príbytkom. Milou novinkou je aj mačka, ktorá si prichádza posedieť na parapet a žena s ňou môže zdieľať svoje zážitky. Je zatiaľ totiž v dedinskom prostredí dosť osamelá. Okrem susedov a mačky jej však do života vstúpi aj zvláštna žena, Edita z obrazu. Jej príbeh zostal zabudnutý v kufríku pod strechou vynoveného domu.
Je to trocha iná situácia, ako keď sa nachádzali zaprášené debničky na zabudnutých a zaprataných pôjdoch. Kufor osamelo a paradoxne trčí na vypratanej povale a obsahuje príbeh z novodobých dejín. Je v tom určitá metafora – ani v dejinách sa nedá celkom "upratať“. Osudy jednotlivcov sa vynárajú a svedčia. Rozprávačka tohto príbehu je výsostne súčasná, takže – aj keď sa Juráňová vracia do minulosti, v knižke vytvorila zaujímavú štúdiu o dnešnej staršej, ale mladistvo pôsobiacej žene a dedine. Rozvinula tiež zaujímavé vedľajšie postavy (najmä Soňa) a naznačila, ako to vyzerá na súčasnom vidieku. Optika Juráňovej je však príjemne intelektuálna, čo rozprávanie osviežuje. A dáva jej aj priestor na úvahy a postrehy etického či filozofického rázu. Základom rozprávania je však príbeh samotnej Edity z obrazu, ktorá bola mladou ženou v čase druhej svetovej vojny a neprežila. Čitateľ sa s touto postavou tiež veľmi zblíži, prežíva jej trápenia i radosti, poznáva jej svet a precíti jej osud. Juráňová ponúka príbeh v príbehu.
Nevybavená záležitosť sa dobre číta, má napätie, autorka vykresľuje zaujímavé charaktery, priestory, vzťahy. Čitateľ dočíta s účasťou, ale zároveň s dobrým pocitom, že každá nevybavená záležitosť sa môže znova začať riešiť a aj keď sú veci nenapraviteľné, aspoň sa stanú mementom. K vyrozprávaniu tohto príbehu inšpirovala Janu Juráňovú Agneša Kalinová, keď autorka pracovala na knižke rozhovorov so známou novinárkou. Takto príbehy kolujú, vynárajú sa a ponárajú… Juráňová vyrozprávala jeden z nich čisto, priezračne až očistne.
